ScarPoul

Dinklage ako narátor je skvelou voľbou. Jeho cynické rady a postrehy dodávajú hrôzam, ktoré sledujeme odľahčený tón. Zbežne sa pozrieme na 6 rôznych diktátorov a snažíme sa skrze rôzne praktiky nahliadnuť do osídiel ich hrôzovlády...ak teda môžem použiť takýto termín. Poučné, miestami vtipné, miestami hrozivé, so skvelou animáciou a výbornými faktami, ktorými nás tvorcovia dokumentu bombardujú neustále. Do hĺbky to samozrejme nejde. Na to je každý diel príliš krátky. Ale forma a spôsob ako sa k problematike pristupuje je zábavný, poučný a svieži. Určite by som si dal druhú sériu. Niekoľko diktátorov nám myslím ešte v talóne zostalo.

Je veľmi zvláštne pre mňa sledovať sériu, ktorá už v druhom diely varila z vody a pritom stále napreduje ďalej. Ako magnet ťahá Detective Chinatown známe azijské hviezdy, ktoré sa tu ukazujú v celkom netradičných úlohách ( mlátič Tony Jaa ako popletený detektív). A do toho ani nepočítam Tadanobua Asana alebo malý štek protivníka v ďalšom Londýnskom záreze Andyho Laua. Postavy majú nulový vývin a celé sa to nesie v tradičnom bláznivom háve, kde sa to na konci trošku strhne do vážnosti. Emócie sú cez čiaru a nejaká katarzia sa nekoná. Je to vyslovene film na vypnutie. Každopádne ďalší diel si pozriem určite tiež. Som tým do značnej miery fascinovaný, hoci táto tretia časť bola pre mňa zatiaľ najslabšia. Ale aj napriek tomu jej dávam 3*. Ponúka presne to, čo predchádzajúce časti. A scéna v nemocničnom výťahu je výborná.

Landon si ide. Ono to všetko vyzerá, ako keby si potreboval splniť nejaký detský sen. Páči sa mi, ako to začína ako slasher ( hoci ani v prvej ani druhej časti nebola takmer žiadna krv), ale od určitého momentu sa to na celú hororovú líniu vykašle a ide si to formou fajného scifíčka. To bohužiaľ zase leží na ramenách talentovanej Jessicy Rothe. Aj napriek tomu, že od určitého momentu je toto pokračovanie žánrový chaos, ona stále funguje tak, ako má. Stále je to pre mňa znesiteľná jednohubka, ktorá neurazí. Nie je vyslovene hlúpa a v určitých fragmentoch je aj invenčná. To, že od určitého momentu je to scenáristický guláš spôsobuje len to, že sa to nestane kultovým filmom. Ale ako zábava to funguje perfektne.

Ono, čo sa týka nápadov to vôbec nie je zlé. Máme tu opatrovateľku, ktorá znásilňuje bezbranného blázna, gumového ducha profesora, ktorý má sasankový penis a močí, kde sa mu zapáči a traja blázni sa vyberajú na výlety, pričom chodia len po múrikoch, bránach a plotoch. Zeme sa ani nedotknú. Čakajú na koniec sveta a čítajú z knihy Zjavení. Vizuálne je to pekné. Ale to, čo mám na Iwaiový rád ( akási citová štúdia, ktorá sa nám snaží priblížiť emóciu jednej alebo viacerých postáv) sa tu tentoraz nenachádza. Film, ktorý viac pracuje s metaforami a je ukončený síce pekne, ale aj tak by som to vlastne koncom nenazval. Príde mi to skôr ako taký malý experiment a odklon od typického Iwaovho rukopisu. Čo určite nie je zlé. Ale som rád, že takýchto filmov nemá viac. To, že je to také krátke je v tomto prípade veľké plus.

Obrovský posun vpred. Ale že obrovský. Normálne som si všetky eskapády Indky Devi užíval, ako už dlho nič podobné. Funguje to. Je to krásne zamotané. Má to fajn miesta, ktoré majú akýsi citlivý presah a postavy sú strašne sympatické. Je to vlastne niečo podobné ako Sex Education, len bez nahotín a bez zmysluplnejšieho scenára. Ako oddychovka to ale funguje perfektne. Jediná výtka je len tá, že všetky dôležité problémy sa vyriešia strašne jednoducho jednou alebo dvoma vetami. Lenže vzhľadom na to, že sa jedná o takýto typ seriálu, tak to nejako akceptujem a nehľadám v tom veľké umenie. Čo bola moja chyba pri prvej sérií. Každopádne sa teším na tretiu a za mňa veľká spokojnosť. 2.séria - 90%

Mrzí ma to. Snažil som sa veľmi, aby sa mi to páčilo. A celkovo zápletka ako taká bola podarená. Efekty skvelé a Aligatorloki je perfektnou vsuvkou, ktorú dúfam ešte uvidím. Ale zároveň tam bolo aj množstvo vecí, čo mi vadili. So seriálmi od Marvelu mám rovnaký problém ako s tými od DC. Nepôsobia konzistentne. V tomto smere myslím, že Loki je tu úplne iná postava ako vo filmoch. Jeho peripetie sú v zásade okej, ale vieme, že sa z toho dostane. Ak to aj prekvapí niečím zaujímavým ( taká piata časť bola výborná od začiatku do konca) ku koncu tomu dôjde dych. Finále síce sľubuje predzvesť nových problémov, ale zároveň som čakal údernejšie vyvrcholenie. Jediný, kto ma tu celý čas veľmi milo prekvapoval bol Owen Wilson. Mobius mu sadol ako riť na šerbeľ. Chcem vedieť čo bude ďalej ale celý ten hype išiel tentoraz mimo mňa. 1.séria - 60%

Mrzí ma to. Snažil som sa veľmi, aby sa mi to páčilo. A celkovo zápletka ako taká bola podarená. Efekty skvelé a Aligatorloki je perfektnou vsuvkou, ktorú dúfam ešte uvidím. Ale zároveň tam bolo aj množstvo vecí, čo mi vadili. So seriálmi od Marvelu mám rovnaký problém ako s tými od DC. Nepôsobia konzistentne. V tomto smere myslím, že Loki je tu úplne iná postava ako vo filmoch. Jeho peripetie sú v zásade okej, ale vieme, že sa z toho dostane. Ak to aj prekvapí niečím zaujímavým ( taká piata časť bola výborná od začiatku do konca) ku koncu tomu dôjde dych. Finále síce sľubuje predzvesť nových problémov, ale zároveň som čakal údernejšie vyvrcholenie. Jediný, kto ma tu celý čas veľmi milo prekvapoval bol Owen Wilson. Mobius mu sadol ako riť na šerbeľ. Chcem vedieť čo bude ďalej ale celý ten hype išiel tentoraz mimo mňa. 1.séria - 60% To, že to má nápad a aj vzťahový vývoj je pekné. Lenže to prichádza v dobe, kedy ma Marvelovky už neberú a ani ma nemajú veľmi čím zaujať. Toto bohužiaľ pozerám len zo zotrvačnosti, lebo som už do toho investoval veľa času. A k nejakému koncu sa chcem dopracovať. Páči sa mi, že to nebolo hlúpe a že si to dopomohlo aj vtipom. Rovnako oceňujem, že tam funguje aj kauzálnosť. Mrzí ma zbytočné spomaľovanie a zbytočné logické kiksy ( aspoň zo začiatku). Čím sme bližšie koncu tým dávajú aj nelogické scény zmysel. Tempo je dakedy trestuhodne pomalé, inokedy som mal pocit, že to svojou dynamickosťou utlmuje realitu okolo mňa. Ale tým pádom sa tu ukazuje určitá nevyváženosť. Bez tých moralitiek by to bolo krajšie. V temnejšom vyznení aj pamätnejšie. Takto je z toho prapodivná depka. Tretiu sériu už prosím nie. 2. séria 60%

Iwaiov žánrový epos. Príbeh, ktorý sa javí ako sci-fi uprostred reality, ale pritom sa jedná o plnenie akéhosi Japonského sna pre imigrantov, čo chcú prežiť a ak sa  podarí, aj zbohatnúť. Film má zapamätateľné postavičky, rozohráva niekoľko rôznych dejových rovín, ktoré sa vzájomné ovplyvňujú a je zároveň multikultúrny. To je v pozadí, ako niečo čo definuje hlavných hrdinov, ale zároveň ( ak to viete prečítať, čo by nemal byť pre nikoho problém) film poukazuje na mnohé predsudky, ktoré hlavným hrdinom sťažujú cestu. Ak teda nie ste členom nebezpečného gangu. Má to úsmevné scény, má to romantické scény a celé je to natočené živelne a nápadito. Veľmi ma to bavilo pozerať. Ďalší dôkaz o tom, že Iwai patrí k najnápaditejším režisérom súčasného Japonského filmu. Scéna u doktora, ktorý tetuje hlavnej hrdinke motýľa na hru je dokonalá. Ak ste koketovali s myšlienkou pozrieť si nejaký Iwaiov film, odporúčal by som ako prvý tento. A ak sa vám zapáči, pozrite si od neho všetko. Ak vám bude jeho štýl sedieť, nebudete jeho filmografiou sklamaní.

Obávam sa, že nepatrím medzi cieľovú skupinu. Oshii je pre mňa tvorcom Ghost in the Shell a tam to asi končí. Takéto pseudoblúdenie so symbolizmom a s presahmi na kresťanskú tématiku sa síce môže javiť ako zaujímavá látka, ale skôr ako o príbeh samotný, ide režisérovi skôr o vytvorenie nepríjemných pocitov, ktoré dotvára ( podotýkam perfektne) hudba. Lenže čo z toho? Pri sledovaní som si ale uvedomil, že ak by sa jednalo o hranú verziu, asi by som tomu dokázal odpustiť viac. Takto to bola veľmi výrazná nuda obohatená o niekoľko zaujímavých nápadov. Nič viac.

O malinkatý kúsoček lepšie ako prvá časť. Konštrukcia stavia na rovnakých základoch, ale tentoraz vymieňame dejisko a namiesto toho, aby sme posedávali niekde na samote, putujeme za niečím. Charaktery prechádzajú skvelým vývinom a ich peripetie sa parádne stupňujú. V konečnom dôsledku to má také Last of Us vibes, pričom ale Krasinski nevybočuje zo zaužívanej šablóny. Úvod je nervydrásajúci a pekne vypointovaný, zatiaľ čo koniec má len uspokojiť fanúšika. To, že tam dve z hlavných postáv spravia obrovskú volovinu, síce beriem ako pokus o vytvorenie napätia a zauzlenie zápletky, ale zároveň to celý príbeh dáva do trošku naivnejšej roviny. Čo zamrzí. V rámci psychológie je to totiž vyšperkované. Hlavne Murphyho a Jupeho postava. Som zvedavý na tretiu časť.