ScarPoul

Seth Rogen v dvoj úlohe v pohode. Inak je to film, ktorý je tak strašne jednoduchý až to bolí. Nie je na ňom nič zaujímavé, pôvodné a invenčné. Prehliadka zaužívaných klišé bez nápaditosti a s toľkým zbytočným hašterením, až mám pocit, že tvorcovia zaspali dobu. Toto nie sú 90 roky. Ale rok 2020. Možno mi pri tom utiekla nejaká významová črta, ktorá by to všetko uviedla do správnej perspektívy. Ale nemyslím si to. Film nie je úplne komédia a nie je ani úplne dráma. Hudba hoci príjemná, nezodpovedá obrazu a atmosfére snímku. Rušila ma neuveriteľne. Som prekvapený, že som to vôbec dopozeral.

Herecký koncert ústredného dua, ktorý o viere a jej nutnosti vypovedá viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poľudštenie je v tomto prípade strašne dôležité. Núti diváka zo začiatku, aby si vybral stranu, len aby následne ( ak si to voči sebe dovolí) pocítil voči obom predstaviteľom obrovské pochopenie. Na tak komorný príbeh je tu množstvo láskavého humoru. Silné a nepríjemné scény majú realistický presah a zároveň je tu priestor pre minimalistické potešenie z obrazu, zvuku a hudby. Meirelles veľmi svedomito a hravo predvádza svoju fascináciu týmito dvomi postavami a robí nám ich emočné bližších. Pre mňa príjemné prekvapenie. Bavil som sa a ocenil som o čom film rozpráva. A dokonca aj to o čom nerozpráva. Je smutné, že po takýchto rozhovoroch a osobnostiach je cirkev stále tam, kde je.

Mrzí ma to. Dal som tomu šancu. Snažil som sa. Ale je to rovnaké ako King of Staten Island. Prečo by som mal počúvať akýkoľvek názor od týpka, ktorý má skurvené šťastie a správa sa ako keby mal dvanásť? A ten rádoby citlivý prejav - aj mne sa stávajú zlé veci. Fuck you! Má to 49 minút a mal som obrovský problém to dopozerať.

Toto išlo prudko mimo mňa. Mrzí ma to ale nezasmial som sa poriadne ani raz.

V zásade to isté ako Booksmart. Len lacnejšie a nudnejšie.

Chcel som dať o jednu hviezdu viac ale nedá sa. Film aj napriek množstvu nápadov, vtipu a šťavnatých postáv funguje len do toho momentu, kým si uvedomíme, že logicky sa to skrátka nedá. Momentom ako sa tam kričí a strieľa a nikto zo susedov nevolá políciu ani nekuká z okna, pre mňa film stráca potrebný kauzálny prvok. Prostredie je tým pádom mŕtve aj keď sa nachádzame v obytnej štvrti malého predmestia. Všetko okolo je vlastne len pozliepaný kaleidoskop scénok a situácií, ktoré sami o sebe fungujú( finálny monológ, scéna pod domom alebo prvá polovica filmu). Ale akonáhle sa pozrieme na film z odstupu máme tu mytologický prvok, ktorý je absolútne nevysvetlený a vtipy, ktoré nás mätu v rámci vzťahu jednotlivých postáv, než aby nám dávali ich jasné stanovisko. Nepracuje to s očakávaniami. Skrátka to len dupe na plyn a scéna strieda scénu. Chuťovka, ktorú si možno ešte raz pozriem. Minimálne kvôli Weaving. Ale jej nevesta a únik z domu ( Ready or Not), mi prišiel ako rovnaký námet, uchopený trošku lepšie. Judah Lewis omnoho viac znesiteľný než v Summer of 84.

SPOILERS: Mne sa to páčilo. Tá atmosféra, to rozuzlenie. Iste - niektoré charaktery sú len nositeľmi tradičných šablón a pocitov. Rodičia a ich problémy v úzadí dodávajú celému príbehu asi takú hĺbku ako dva dni dažďa opustenej mláke, ale dobre sa na to pozerá. Nesnaží sa to ísť len po zaužívaných klišé. Snaží sa to byť trošku iné. A na konci je to pekne depresívne. Normálne som cítil smútok. Jednak preto lebo sa mi žiada vedieť viac. Sledovať ďalšie osudy hrdinov. Aj ako to všetko skončí. A zároveň som bol smutný za Woodyho. Veľmi mi to pripomínalo The Summer of Night od Dana Simmonsa, len bez tých monštier. Na moje veľké prekvapenie poctivá žánrovka, ktorá poteší už len tým, že tu záchrana v poslednej minúte, nepríde.

Ako je to dobrý film. O dospievaní, pokrytectve a hlúposti náboženstva. Také mám rád. Dyer je vo svojej úlohe uveriteľná, milá a držíme jej palce. Maine ale ako keby nevedela, či chce natočiť teen vtipnú výpoveď alebo artový film s vážnou, hoci trochu odľahčenou témou. A táto žánrová neutriedenosť tomu trošku podkopáva nohy. Vtipy tam fungujú. Ale chýbal mi na konci väčší prostredník tomu náboženskému pokrytectvu. Vedel by som si to predstaviť ako seriál. Kde by postavy prechádzali výraznejšou zmenou a určité scény by išli trošku za hranicu. Nech sa to trošku okorení a poľudští. Ale bol som v takom tábore, keď som bol v USA a ten bol vykreslený celkom trefne. Odvtedy je pre mňa takáto skupina väčší horor ako sledovať večer Conjuring. Rozmýšľal som nad 4*.

Perverzne nevinné a čisté. Natalia Dyer je tu cute. Samotný nápad s vierou kvitujem. Som zvedavý na celovečernú verziu. Kraťas pre mňa v rámci témy ale fungoval znamenite.

Film, ktorý dozrieva počas toho ako ho sledujeme. Takéto filmy sa už nerobia a asi sa už robiť nebudú. Doba sa zmenila. Máme internet. Mobily. Takéto oldschoolové putovania z neistým koncom sa tým pádom nekonajú. Aspoň nie v zemi zasľúbenej. To, že je posledných 15 minút dychberúcich považujem za obrovské plus. Schatzberg sa hrá na to, že nám ide ukázať nezávislú road movie. Ale všetko čo je v nej má omnoho hlbší presah. Výborná štúdia charakterov a na konci smútok. Na začiatku som tomu nedával veľké nádeje. A výsledok ma milo prekvapil. Pacino a Hackman skvelí.