ScarPoul

Nemám s týmto filmom absolútne žiadny problém. Myslel som si, že po čase to bude škrípať, ale Millerová mytológia funguje. Hoci znova sa jedná o trošku iný film, ako jeho predchodcovia. Výhodou ale je, že si to uvedomuje čím to chce byť. A mýtus o Maxovi ako o niekom kto zachraňuje, podporuje či už Gibsonov tradične dobrý výkon, ale aj túžba detí odísť z raja do sveta a nájsť to, čo má byť nájdené. V komplexnosti funkčné a v rámci série o trošku horšie ako dvojka a o triedu lepšia ako prvá časť. A Tina Turner mi absolútne nevadila. Jej ústrednú pieseň považujem dokonca za veľmi podarenú. A pamätám si, že keď som to videl prvýkrát, tak som si ju púšťal dosť často. Mad Maxa ako sériu mám rád. Hoci každú pre niečo iné. Tu je to ten feeling ala Jules Verne, ktorý to stavia viac do dobrodružstva ako akcie. Pričom si to stále uchováva pôvodnú víziu Georga Millera.

Mad Max 2 je úplne iný film, ako jeho predchodca. Je mýtotvorný. Miller si je odrazu vedomí potenciálu svojho hrdinu. Zasadzuje ho do bezútešného sveta v ktorom sa neustále miesi násilie, prach a výbuchy. Kde vybudovať si nejaký vzťah, je takmer nemožné. Dramaturgicky to odsýpa na výbornú. Základný príbeh cesty hrdinu je znázornený bez výraznejších prešľapov. Tu v zásade dosť záleží na tom, či takýto druh filmov máte radi. Finále je pekne vypäté a kamera skvelo podtrhuje bezútešný postapo svet špinavých ciest a šialených nomádov túžiacich po nafte. Pre mňa aj po čase rovnako zábavné, ako keď som to videl po prvýkrát.

Má to tri obrovské klady - kamera, Candymanové vraždy a záverečné animované titulky. Zvyšok je priživovanie sa na pôvodnom filme, ktorý kládol dôraz na atmosféru. Tá tu veľmi nie je, hoci nočné Chicago má niečo do seba. Odkazy na pôvodný film síce poukazujú na to, že tvorcovia majú originál v úcte, chcú ho posunúť niekde ďalej a zároveň byť osobitý. Bohužiaľ pracujú v mantineloch pôvodného príbehu. Nedokážu preklenúť dobu kedy vznikol pôvodný film s tou súčasnou. A nie vizuálom. Ale spôsobom rozprávania. Tým pádom z toho vzniká prapodivný zlepenec nového hávu ale veľmi starého príbehu. A tým pádom film veľmi ako prekvapiť. Je predvídateľný. A napätie v ňom nefunguje takmer vôbec. Na zabitie večera stačí. Ale akosi som naivne dúfal, že to vypáli trochu iným smerom. V zásade taká rutinná jazda, ktorá pre tých čo žáner poznajú, neponúka až tak veľa.

Film, ktorý kebyže má ucelenejší koniec a motívy naznačené v priebehu deja sa aj uzatvoria, by bol jedným z tých lepších Origin stories. Síce s malým rozpočtom ( citeľným) ale s dobre vybudovanou dramaturgiou ( hoci jednoduchou) sa Mad Max radí ku kultovým filmom a nečudujem sa. Hoci sa to v rámci série javí ako úplne iný film, kde potenciál presahuje len v drobných náznakoch, Mel Gibson ako hrdina k utiahnutiu deja stačí. Byť ten film trošku silnejšie odkazujúci na svet aký vidíme vo zvyšných častiach, pôsobilo  by to celé o trošku konzistentnejšie Takto mam z toho pocit, že sa niečo natočilo a až potom George Miller skutočne objavil potenciál toho, čo vytvoril. Z odstupom času ale stále funkčné a kupodivu aj zábavné, hoci zvyšné časti mám radšej. A každú kvôli niečomu inému.

Tešil som sa na to a som celkom sklamaný. Ten film je strašne unavený a rozťahaný. Nemá potrebné emócie aby namixoval zmysluplné motivácie a celý scenár pôsobí dojmom ideme z miesta A do miesta B, tam chvíľu pobudneme lebo skrátka nemôžeme byť tak rýchlo doma a pritom to v Eastwoodovej ( inokedy perfektnej a precíznej réžií) kolíše na úplne elementárnych veciach. Nezaujímavé čo do postáv, motivácií ale aj životných múdrosti, ktoré sa tak trošku pri strete mladšej a staršej generácie očakávajú. Že by Clint predsa len narazil na svoj limit? Je to škoda. Všetko čo fungovalo v takom Grand Torine alebo v The Mule tu nefunguje vôbec. A Clint celý čas vyzerá, že drží pokope len za pomoci všetkých svätých. Škoda. Ak by bol toto jeho posledný film, nedosahuje jeho kvalít ani z polovice. Takže budem dúfať, že tá veľká rozlúčka ešte len príde.

Príjemné prekvapenie ( hoci chápem, že nie pre každého). Scenár je veľmi subjektívne založený na názore na celú situáciu okolo Covidu, ktorú myslím dnes už každý vníma po svojom a vyjadrovať sa k správnosti a nesprávnosti tvrdení, ktoré padnú vo filme tým pádom nebudem. Covid tu slúži ako motivácia ku dekonštrukcií jedného vzťahu a z tohto hľadiska voľbu kvitujem. Film ako konverzačka funguje na výbornú. Aj McAvoy aj Horganová striedajú emóciu za emóciou, vedia byť vtipný, sprostí aj citlivý. Obidvoch výstupy na vážno o smrti, láske a vzťahu predávajú emócie umocnené ich pohľadom do kamery. Daldryho síce nepovažujem za režiséra s rukopisom, ale rozhodne sa nejedná o fušera. Film má tempo. Vypovie všetko čo má a hlavne nám pomôže obľúbiť si zo začiatku dve nesympatické postavy, s ktorými sa vieme vo veľa veciach ( podľa môjho skromného názoru) stotožniť. A rozhodne je to uveriteľnejšie a menej umelé ako tohtoročná artová blbosť Malcolm a Marie, ktorá to tiež snažila hrať na inteligentnú konverzačku. To či to niekoho aj chytí za srdce je dosť záležitosťou na ktorej strane barikády názorov stojíte. Podľa toho asi budete aj pristupovať k hodnoteniu. Za mňa ale veľmi dobré.

Jensen ako ho mám rád. Tentoraz hrané na drsnejšiu nôtu a s priznanou inšpiráciou v kauzálnosti ( teda v niečom čo je jeho zaužívaný trademark). Nesúrodá skupinka indivíduí sa snaží dostáť spravodlivosti a pritom sa snažia vyliečiť z predchádzajúcich tráum. Mikkelsen tradične v pohode. Rovnako aj všetci zúčastnení. Vykreslenie charakterov je skvelé. Má to množstvo čiernohumorných scén a zároveň to nezakolíše ani na sekundu v tom, v čom to chce zanechať určitý dojem. Little Drummer Boy je už potom len čerešničkou na torte. Rytieri spravodlivosti sú ukážkou špičkovej filmárčiny u tvorcu, čo má výrazný rukopis a stále sa systematicky vyvíja. Určite stojí za pozretie.

Trio Bodnia, Lie Kaas a Jensen perfektní. Rovnako ako v prípade prvej časti. Lenže s týmto filmom už mám trošku problém. Prvý film bol síce plný absurdít, ale snažil sa to hrať na nôtu snažíme sa a nevychádza nám to. Tu postavám v zásade vychádza takmer všetko, len sa k výsledku dostávajú cez za vlasy pritiahnuté okolnosti. A tu ma film stráca ( či už je to väzenie, Ludwig alebo scéna s lietadlom). Má to stále svojský prístup a niekoľko úsmevných miest ( ten Vuk je skrátka smoliar), ale v konečnom dôsledku to nemá ten nadhľad a ľahkosť ako prvá časť. Menej je niekedy viac. V tomto prípade určite. Čo zamrzí. Malo to potenciál stať sa Dánskou verziou Ritchieho klasík.

Videl som to keď som mal dvanásť. Vtedy som tomu moc nerozumel. Z odstupom času a v súčasnosti ale musím konštatovať, že sa jedná o žánrovú chuťovku. Je plná čierneho humoru, skvelých postáv a množstva situácií, kedy sa pokazí to, čo sa pokaziť môže. V zásade taký odľahčený Pusher. Hoci bez tých drog. Koniec to hrá trošku na biblickú nôtu, ale vzhľadom na to, že jedná z ústredných hudobných tém bol kresťanský chór mi to neprišlo ako päsť na oko, skôr ako príjemná vsuvka a vtip, ktorý sa budoval celým príbehom. Vo veľa ohľadoch to najlepšie čo Jensen napísal. V podobnom štýle sa nesú aj jeho najlepšie diela. Za mňa obrovská spokojnosť.

Konečne som sa k tomu dopracoval. The Irishman je asi 3 hodiny klasickou gangsterkou namiešanou z tradičných Scorseseho ingrediencií. Pre tých, čo majú takúto žranicu radi, je to hotové blaho. Nielenže to má historické presahy a ukazuje nám to ďalší aspekt americkej histórie a skorumpovanosti, ale zároveň to odkazuje na praktiky, ktoré funguje aj dnes. A rovnako efektívne. ( Ako keby to nikto nevedel). De Niro je super, hoci tie jeho akčné scény sú citeľne slabšie. Kto si ale film kradne s gráciou pre seba, je výborný Pacino a Pesci. Čo scéna, to herecký koncert. Za celé tie tri hodiny som tomu chcel dať 4*. Pretože aj napriek kladom je to stále presne ohraničený film. Lenže potom prišlo posledných pár minút. Starecký epilóg, ktorý tomu celému dodal dušu a postavil to do emočne silnejšej, uveriteľnejšej a omnoho smutnejšej roviny. Ten pocit smútku zostáva aj po záverečných titulkoch. Nemyslím si, že si Scorsese dakedy potreboval potvrdiť, že tento žáner ovláda. Ale týmto filmom si udržal na tomto poli najvyššiu priečku, ktorú bude obhajovať ešte veľmi dlho. Neviem totiž čo by v rámci žánru mohlo tomuto konkurovať. Aj napriek dĺžke to plynie ľahko. Koketujem s myšlienkou, že sa mi to celé páčilo viac, ako moje obľúbené Casino.