ScarPoul

Problém nie je v tom, čo film ukazuje a čo demaskuje. Najväčší problém je v príbehu. Vzťah Borata a jeho dcéry je predvídateľný a vo väčšine momentov nezaujímavý. Zbytočne naťahovaný, sentimentálny a proliberálny. Nehovorím, že by taký nemal byť. Ale žiadal si trošku premyslenejšiu štruktúru. Jednotlivé epizódky fungujú, ale nemajú šancu pôsobiť osviežujúco a významovo bohato, pretože Cohen od prvého Borata ušiel veľkú cestu kedy nám niekoľko krát dokázal, že vie vyťažiť aj z nemožných situácií, niečo uchopiteľné. Koniec je príjemnou variáciou na nedávny South Park: Pandemic Special, ale v zásade len posúva celý koncept do zrozumiteľnejšej roviny. Nebol som sklamaný, ale nebol som ani úplne nadšený. Najväčšou chybou považujem fakt, že sa Cohen vrátil k postave Borata, keď dokázal pri ,pre mňa fantastickom seriály, Who is America? že vie vytvoriť aj nové, zaujímavé charaktery. Tento koncept fungoval kedysi. Neviem, či to dokáže v rámci wow efektu obstáť aj dnes. Každopádne sa ale Cohenovi nedá uprieť, že patrí k jedným s najväčších komikov súčasnej scény. Mnohé scény v tomto opuse to dokazujú.

Ono je to takto. Určite sa niektoré veci a koncept v konkrétnych epizódach opakuje. Rovnako aj nie všetky charaktery sú trefné ( Švéd). Ale Sacha Baron Cohen veľmi inteligentne rozohráva hru s obyčajnými ľuďmi, aj s ľuďmi pri moci a posúva hranice toho, čoho sú v rámci svojej ideológie schopní spraviť. Who Is America? je síce účelovou zábavou ale demaskuje primitívnosť názorov a ukazuje hlúposť a neinformovanosť v tom najčistejšom prevedení. Pri niektorých scénach som si hovoril, že toto nemôže byť ani pravda( v zásade všetky príbehy s Moradom). V iných som zase cítil obrovské znechutenie. Iné (O.J) mi prišli zase zbytočne silené. Bez rozdielu na to sa ale jedná o seriál aký nemá obdoby. Zbožňujem tieto zrkadlá. Len ma mrzí, že také nemáme u nás doma. Žiadalo by sa to aj tu. Každopádne jedna z tých vecí, ktoré treba vidieť, aby ste uverili.

Nemal som od toho veľké očakávanie, ale prijemne prekvapilo. Coppolu mám zafixovanú ako zaujímavého tvorcu. Niektoré jej veci mi sadnú veľmi, iné vôbec nie. Ale len Lost In Translation považujem za dielo ku ktorému sa s radosťou po čase vraciam. The Beguiled stavia na svojej civilnosti a atmosfére. Je to štúdia pohľadov, detailov a nevypovedaných vecí, ktoré sú na obraze prítomné od určitého momentu a potom už z neho nikdy tak úplne nezmiznú. Herci uveriteľný a funguje medzi nimi aj chémia aj vzťahy. Čo je na tak malom priestore a s tak obmedzenými možnosťami potešujúce. Koniec je potom síce očakávaným ale veľmi chladným zakončením a zároveň emocionálnou štúdiou dvoch rozdielnych pohlaví. U obidvoch je citeľná vzrastajúca túžba ale každé pohlavie ( a aj vek protagonistiek ) s ňou narába inak. Finálne rozuzlenie teda neprekvapí. Posledný záber je potom až desivo presný a univerzálny. Fungujúci aj v súčasnosti. Hold najhoršie čo môže byť je skupina žien s rovnakým cieľom.

Prvých 50 minút veľmi slušných. Aj čo sa týka načrtnutia zápletky aj prevedenia. Prostredie Indie je v takejto podobe pre našinca neokukané a tvorcovia z neho ťažia maximum. Lenže potom to zapadne do vyšľapaných koľají žánru. Každá nová postava má presne takú funkciu akú si myslíte, že bude mať. Dokonca aj ten koniec je predvídateľný a nenápaditý. Málokedy sa mi stáva, že pri akčnom filme si pri finále hovorím, že by to už mohlo skončiť, pretože je to furt to isté. Možno, že by film vyzeral omnoho lepšie, kebyže sa tam silou mocou nesnaží dať nejaké emócie, ktoré by dopomohli k hĺbke u postáv. To že štrnásťročný fracek, čo sa bojí hovoriť s dievčatami, radí dospelému zabijákovi, mi príde smiešne. Aspoň v tej podobe ako je to prezentované tu. Film má určité kvality. Mimo iné Golshifteh Farahani. Ale Hemsworth je skrátka rovnako stoporený ako Worthington. Neverím mu ani tú drsnosť ani tú akciu. Znesiteľná jednohubka, ktorá sa na vlastnú škodu snaží byť niečím viac, než v skutočnosti je. To, že Farahani a Harbour sú trestuhodne nevyužitý tu nebudem spomínať. A tá jednozáberovka má minimálne 20 veľmi viditeľných prestrihov.

Je smutné vidieť režisérov, ktorý kedysi posúvali hranice filmovej tvorby ako točia takéto veci. Bez osobitosti, nápadov...s množstvom zbytočnej CGI, bez vtipu a bez niečoho tajomného a zaujímavého. The Witches má výbornú expozíciu. Hovoril som si - okej - toto pôjde do hĺbky. Ale potom sa dostávame do hotela a všetko ide každou ďalšou scénou viac do stratena. Anne Hathaway by mala vrátiť Oscara. Také prehrávanie som už veľmi dlho nevidel. Zostalo mi po tom zle. Jediné čo na tomto filme považujem za pozitívne je Silvestriho hudba. Tá je hravá, zaujímavá a skvelo sa hodí do príbehu. Ostatné veci je mi ťažko komentovať. Zemeckis bol kedysi pre mňa pán režisér. Ale už jeho predchádzajúci film som mal problém dopozerať. Toto som dal...ale uf... bolo tak zbytočné, až z toho zaboleli mozgové bunky. Premárnená šanca bez duše. Plná digitálu, plochých charakterov a smiešného záporáka. Funkčné ak máte 4 roky, a aj to vtedy, ak ste nevideli čokoľvek iné.

Ťažko by ste hľadali podobný film. Cohen už s Ali G dokázal stúpiť na kurie oko a nastavovať zrkadlo rôznym skupinám, celebritám a hnutiam. Borat posunul túto jeho víziu na celosvetovú úroveň a odvtedy si (mimo niekoľkých serióznych úloh) nedovolí upustiť zo svojej túžby poukázať na hlúposť ľudí a systému. Borat je zábavné road movie striedajúce veľmi sofistikovane a s ľahkosťou hraný film so skrytou kamerou. A celkové posolstvo je možno trochu cheezy, ale dostávame sa vďaka nemu k dokonalej ukážke americkej spoločnosti, akú nám dovtedy nikto neukázal. S odstupom času je to stále rovnako vtipné a trefné. Chcete mi povedať, že muž, ktorý mi strčil gumenú ruku do análu bol homosexuál?

Prvých tridsať minúť je perfektných. Potom tomu začína postupne dochádzať dych. A hoci sa to scenáristicky snaží o uzatvorený oblúk a všetky dejové línie skončia, aj tak mi to prišlo zbytočne preplácané. Hlavne všetko na natáčaní krimi seriálu. De Niro a Crystal majú stále skvelú chémiu, ale tentoraz sa ich vzťah nikde neposúva, čo tiež trochu zamrzí. Inak je to ale v pohode jednohubka, ktorá sa snaží ku koncu byť možno zbytočne moralistická, ale výsledný dojem z filmu to až tak nekazilo. Priemerný filmík, ktorý zostáva trochu v tieni svojho predchodcu. Ale tým, že je to uzatvorené sa jedná o príjemnú dualógiu, ktorá má svoje kvality a silné scény. A je ich tam niekoľko.

Veľmi príjemné prekvapenie ktoré funguje na chémií De Niro a Crystal. Príbeh ako taký ťaží nie len zo žánru ale aj z ich hereckých kreácií. Príbeh je síce rámcovaný žánrovými pravidlami. Finálne rozuzlenia sú tým pádom rýchle a účelové - čo zamrzí len z toho hľadiska, že je to dosť pohodový film, ktorý pri vychytaní určitých múch, mohol byť klasikou. Ale v zásade to nevadí. Film má množstvo silných miest a hoci De Niro to s tým plačom až tak nevie, vo všetkom ostatnom je fantastický. Finále na stretnutí mafiánov bolo zábavné hlavne vďaka Crystalovej uvoľnenosti. A to som od takéhoto príbehu naozaj nečakal. Možno to nie je nič extra, ale bavilo ma to veľmi.

Po dlhom čase som si to pozrel znova. Dávam raz za čas Ridleymu šancu presvedčiť ma, že po nejakom čase jeho filmy docením. Nuž nedá sa. Aspoň nie v tomto prípade. Black Hawk Down má množstvo superlatív. A fakt je ich veľa. Idziakova kamera je perfektná. Zimmer spravil svojho času parádny soundtrack, ktorý aj dnes silno rezonuje. A má to v sebe neskutočne veľa akcie, ktorá funguje lebo ju Scott drží pokope. Postavy sú uveriteľné (ALE) je ich veľa. Nedostávajú potrebný priestor a ich smrť a ich súboj o prežitie je tým pádom len povrchný. Doplnený o kakofóniu hlučných výstrelov. Hrôza celého konfliktu ide do úzadia. Tých pár krvavých scén to nezachráni. A na konci tým pádom zostane len akýsi zlepenec pocitov, o ktorých ale inteligentný človek vie. Vojna je zlá. Najsilnejšie sú scény s miestnymi, ktorých sa konflikt dotýka najsilnejšie - úvod, muž nesúci mŕtveho chlapca, učiteľka s deťmi schovaná pred streľbou v škole. Ale je tam toho trestuhodne málo. Scenár je zameraný na priebeh akcie a finálna myšlienka je skôr úsmevná než nervy drásajúca. Na to koľko tam je hluku a smrti som čakal niečo silnejšie a viac ľudskejšie. Znesiteľný priemer - videná Special Edition.

Sú fakt veci, ktoré nepochopím. A jednou z nich je, že niektoré filmy Adama Sandlera mám fakt rád. A nehovorím o jeho vážnych úlohách. Myslím tie jeho prostoduché komédie, kde sa parta kamošov stretne na jednom mieste a blbnú za strašné peniaze v príbehoch bez vkusu a s tak natlačeným morálnym posolstvom až vám idú z toho puknúť oči a uši. A predsa. Príde deň kedy to potrebujem ako rannú kávu. Sandy Wexler je tým lepším z jeho tvorby. S podstatne menším množstvom wtf momentov a nebyť otravného Sandyho hlasu dalo by sa na to zvyknúť skôr. Kupodivu je aj napriek počiatočnej neznesiteľnosti Sandy ľúbivý hrdina. A dá sa s ním sympatizovať. Je to guilty pleasure ako vyšité. Ale naozaj som sa tých 130 minút nenudil. A plejáda cameo roličiek naozaj poteší.