JohnMiller

Ále čo. Nakoniec som zostal veľmi milo prekvapený. Je to vizuálna pastva pre oči, dinosaury boli nádherne spracovaní a tá rôznorodosť. tak tá ma na tom najviac priťahovala. Vo vzduchu vo vode na súši, proste z každého rožku trošku, bolo to skvelo podané a dávkované. Dokonca to aj s nápadmi sršalo jedna radosť. Z tohoto dôvodu, aj keď takéto trháky nemusím, objektívne zhodnotím, že sa to podarilo a pre vrstvu divákov, pre ktorých to bolo točené, plus fanúšici pôvodného filmu, to muselo skončiť neskutočným nadšením Odkazy na pôvodný film a preplietanie sa s ním rozhodne neuškodili, práve naopak. S týmto všetkým som úplne spokojný, mne tam však vadilo niekoľko prehnaných scénok, ako vypustenie T-rexa, ktoré si mohli odpustiť. Niekde to bolo zase primitívne Hollywoodsko šablónovité. Nechcem si ani predstaviť aké skvelé by to bolo, keby to nakrútili ako realistickú survivor drámu. To by bola iná káva, ale spokojný som.

Aha!!! Relatívne normálny film od Davida Lyncha. Relatívne píšem preto, lebo, aj keď sa to nezdá, má to isté Lynchovské vsuvky, ale keby mi to niekto pustil bez úvodných titulkoch, v živote by som to naňho netypoval. Je to také, také striedme dramaticko-výpravné s originálnym námetom, ktorý zaváňa minimálne filmovými cenami, ak nie ak nie samotným Oscarom (Neskoršie som sa dopátral. že jedna nominácia bola). Ide o neskutočne, netradičné, road movie, ktoré sa riadi najštandardnejším štandardom v tejto oblasti. A to, že hlavný hrdina ide z bodu A do bodu B. To sa nikdy nemení. Mení sa iba obsah a to čo sa protagonistovi deje počas cesty. Pri road movie nieje dôležitý cieľ ale cesta. A táto cesta staručkého rednecka, so všetkým čo k tomu patrí, rozhodne stojí za pozretie. Alvin Straight, starý dedko z juhu USA, bývalí alkoholik, tuhý fajčiar, veterán II svetovej vojny, si žije svoj pokojný život so svojou postihnutou dcérou. Zdravie mu už veľmi neslúži a na lekárov iba frfle. Jedného dňa dostane správu, že jeho brat s ktorým sú už 10 rokov pohádaný, dostal nejaký záchvat a je na tom zdravotne biedne. Starký sa tak starecky zatne a rozhodne sa, že ho navštívi. Nemôže však šoférovať a ani žiadny spoj mu nejde k jeho bratovi, ktorý býva priamo v lese ako samotár. Rozhodne sa preto, že pôjde na svojej pojazdnej kosačke. Troška si ju upraví a ide. Je to absurdné ale svojim spôsobom veľmi citlivo nakrútené, až mi to pripomína film Nebraska (2013) Nominovaný na Oscara.. Myslel som si vtedy, že Nebraska je film s úplne originálnym námetom. Teraz však viem, že nieje, to je tento. Starček po ceste stretáva kopu zaujímavých ľudí, svojimi múdrymi radami pomôže nejednému človeku ale zároveň mu nejeden človek takisto pomôže. Od Lyncha by som po Elephant Manovi nečakal také ukážky ľudskosti. Som myslel, že to bola iba náhodná odbočka. Najkrajšia scénka bola tá, kde si dvaja veteráni II svetovej vojny zaspomínali na staré časy. Cudzí ľudia, ktorý sa v živote nevideli, sa proste stretli v nejakej krčme a začali sa rozprávať. Bolo to neuveriteľne dojemné. Je to parádny film, ktorý si môže pozrieť aj bežný divák, a takých od Lyncha veľa nieje....

Na prvý pohľad, aj na druhý, to pripomína lacnú inscenáciu nejakej trápnej a nekonečnej televíznej seriálovej predlohy z 90´s rokov. Jedna kamera staticky sníma pohovku, nejaké stoličky, stolík a tak. Samozrejme to vyzeralo lacne, steny vyzerali akoby boli vyrobené z kartónového papiera. Ale ide o film Davida Lyncha, takže všetko je úplne inak ako sa zdá... Rabbits, už ako názov predpovedá, sleduje jednu trojčlennú rodinku zajacov, ktorá si len tak posedáva doma. Otec zajac, mamka zajačica a dcéra. Otec príde z práce domov a v tom aplauz, ako to v tých trápnych seriáloch, ktoré som spomínal, býva, a pustia sa do rozhovoru. Dialógy sú doslova rozložené reverzne. Niekto odpovie popri rozhovoru úplne s cesty a 2 minúty na to dostane otázku, na ktorú už predtým odpovedal. Akoby bol scenár prekrútený presne naopak. Všimol som si toho hneď na začiatku, takže som potom celý čas dával intenzívne pozor, vo svojej podstate to malo zmysel ale v tej Lynchovskej pomotanosti sa dá veľmi rýchlo stratiť. Celých 50 minút panovala veľmi temná atmosféra, akoby divák vycítil, že sa jedná o iný alternatívny svet, v ktorom nemá čo hľadať, lebo sem nepatrí, hoci protagonisti si žijú spokojne a prakticky sa tam nič také strašné nedeje. Rovnako ako zvuková stopa tak aj obraz vyžaroval akoby neznámu formu nášho sveta, ťažko sa to vysvetľuje, márne hľadám slová ale také pocity mám z väčšiny filmov Davida Lyncha, je to tak. Je zaujímavé, že niekoľko záberov z Rabbits použil Lynch o 4 roky neskôr do svojho posledného plnohodnotného celovečerného filmu z názvom INLAND EMPIRE, ktorý bol pre mňa takisto obrovský útok na psychiku. Pri Rabbits mi sadlo takmer všetko, akurát len ten zbytočný spev zajacov si mohol odpustiť. Text nedával Lynchovsky zmysel ani sa nerýmoval, tým pádom sem sadol, ale mňa to neskutočne nebavilo.

Jednu hviezdu za vizuálnu stránku a jednu zase za to, že ide o študentský film. Ináč je to bez akejkoľvek srandy alebo chodenia okolo horúcej kaše, jedno veľké nič, čo nemá žiaden umelecký presah ani nejakú hĺbku. Možno ten, kto pozná predlohu, v tom uvidí niečo viac, ale mi ostatní tam neuvidíme zhola nič. Čo je škoda, určite si s tým dal maník dosť práce, lebo to vyzerá dobre ale nič viac.

Milujem vojnové filmy, ktoré sa zaoberajú tematikou II. svetovej vojny. Klasiky ako Band of Brothers, Enemy at the Gates, Saving Private Ryan či Schindler's List patria k mojim najobľúbenejším filmom ( veľmi príjemne ma prekvapil aj minuloročný blockbuster s Bradom Pittom, z názvom FURY). Vysoko hodnotený Great Escape, s hviezdnym obsadením, bol pre mňa, ako inak povinnosťou. Herci ako Steve McQueen, James Garner, Charles Bronson, Donald Pleasence patria do mojej pomyselnej záložky zvanej kult. Je to také, by som povedal, Expendables staršieho Hollywoodu. Škoda, že väčšia časť tejto snímky bola pre mňa obrovským sklamaním, a miestami ma dokonca štvala. Film má 2 a pól hodiny, s čoho 2/3 boli úplná nereálna slabota, na šťastie sa to v posledných 45 minútach ako tak spamätalo, takže to nakoniec nebol až taký veľký prúser, vysvetlím prečo. Film je z roku ´63, takže nieje prekvapujúce, že to je stráááášne patriotické. Ale tvorcovia tu už prekročili všetky medze. Filmy ktoré sa natáčali počas alebo medzi vojnami, ako napríklad All Quiet on the Western Front (1930) neboli až takto nehorázne do hrude bijúce sa. Príbeh rozpráva o Amerických vojakoch (pilotoch) ktorých nacisti väznia v špeciálne chránenom tábore, pretože, väčšina z nich sa pokúsila už niekoľko krát o útek a teda sú problémový zajatci. Chlapci vedia ako to chodí, takže postupne prekopávajú nekonečne dlhý tunel, ktorý vedie ponad les. To by bolo v poriadku ale tu si Američania robia z Nemcov vyslovene srandu. Neposlúchajú rozkazy, smejú sa im do očí, maximálne tresty sú samotky, majú volný priechod z izby do izby, proste je to celé na výsmech. Toto keby robil niekto v rokoch 40-45 v zajateckom tábore, tak by šiel ihneď ku stene, bez súdu, bez milosti. Vyzeralo to akoby Nemci slúžili im a nie naopak. Takže 2/3 stopáže o ničom. Až potom keď sa zopár chlapcom podarilo ujsť, všetkým však nie, keďže im na to prišli, už to začalo byť o dosť napínavejšie a hneď to pritiahlo moju pozornosť. Aj postavy, ktoré utekali naprieč Nemeckom som si hneď obľúbil, predtým mi bolo jedno čo sa s nimi stane, a zamrzelo ma, keď ich postupne pochytali. Kým tie ostatné časti boli, také klasické šablónovité, tak po úteku človek nevedel, čo má od toho čakať, netušil koho dostanú a koho nie. Trocha realizmu tomu veľmi pomohlo. Som tak trocha na vážkach, druhý krát si to už asi nepozriem ale bolo to viac-menej dobré.

Prvý krát som to videl asi v roku 2010, potom sa to z netu vytratilo, takže už som po tom zbytočne pátral, nebolo to dostupné nikde. No, a, po vyše 5 rokoch, sa to vrátilo späť na net, a tak som si to mohol znova zopakoval. Z mojej stránky to je, viac menej, podarený amatérsky film začínajúceho filmového tvorcu, ktorý , nakrútil túto "blbovinku" s partiou kamáratov, a určite pri tom zažili kopu srandy. Príbeh sa krúti okolo jednej fľašky piva, ktoré sa dostane do rúk nejakým chalanom, potom k feťákovi a nakoniec ku skínom, ktorý ho tragicky rozbijú. Nenáročné, jednoduché ale z originálnou myšlienkou.

Ide klasickú experimentátorovinu. Ničím originálnym, mňa osobne, neuchvátil ale rozhodne ani neurazil. Ide o príjemnú spŕšku obrazov v obraze, s štandardným kakofonickým ozvučením, ktoré sa do seba perfektne zlievajú a tak robia z cesty naprieč prírodou a mestom, respektíve, z cesty všeobecne samotnej, podarenú obrazovú kreáciu, ktoré ja môže takmer vždy, a v takej to forme ani nevravím.

S Ázijskou bizarnou kinematografiou si je neradno začať. Je to tak nechutné, hnusné, opĺ(zle) a zvrátené, že to už musí hraničiť s mentálnym zdravím týchto tvorcov. Guinea pig je séria filmov, ktoré sa radia do takzvaného subžánru fake snuff. Čo vlastne v skratke znamená, že filmy sa hrajú na to, že sú reálne, a reálne sa v nich zabíjajú ľudia, mučia, ponižujú a tak ďalej. Samozrejme je to vždy fake, aj keď sa tvorcovia snažia akokoľvek diváka presvedčiť, také reálne filmy s takímto neexistujú, je to iba mýtus. Je to zatiaľ jediný film, ktorý som videl s tejto série a stačilo mi, viac nepotrebujem ku šťastiu. Ide o to, že film na mňa vôbec nepôsobil šokujúco, nešokoval ma aj keď som si pri ňom pár krát prižmúril oči. Jediné, čo to u mňa docielilo, bolo zhnusenie. Fakt sa mi to hnusilo, nič viac. Dej je postavený iba na rozobratí jednej ženskej. Nejaký maniak si ju uloví niekde v noci v parku, zoberie ju do svojho brlohu, tam ju priviaže o postel a pomaličky ju v priamom prenose krája. Pritom ako v dokumente vysvetľuje postup a prečo to robí. Dá holke také sérum, s ktorého miesto bolesti cíti slasť. Miestami to krájanie končatín a vyberanie vnútorností vyzeralo neskutočne reálne, v umelej koži bolo skutočne nejaké mäso a krv. Pri vyklbovaní som sa na to iba ťažko vedel pozerať, takisto ako vyberanie oka lyžičkou či vyberanie vnútorností. Celkový dojem s tejto snímky mám zlý. Jeto zlé amatérsky nakrútené a dokonca zachytené hroznou a lacnou kamerou. Hlavná postava psychopata bola skôr vtipná než by naháňala strach, takže zo všetkých stránok je to naozaj zlé. Humáče bez akýchkoľvek pridaných hodnôt, či už s tej umeleckej stránky alebo inej, si nezaslúžia žiadnu pozornosť.

Ono to v podstate ani nepatrí na filmovú databázu. Proste nám jeden chlapík, predstavuje svoj homemade prehrávač filmových pásiek z ktorého nakoniec vychádza stroboskopický vizuál. Ako, bez srandy, niečo také by som chcel mať doma aj ja ale skôr nám mohol tento tvorca ukázať iba samostatný film, ktorý s týmto pekelným strojom stvoril, ako samostatnú mašinu.

Čo vám poviem... Stroboskopické besnenia mám rád, aj ich vyhľadávam ale keď sa v desiatich minútach objavia iba dve blikajúce čiarky a až na konci sa to relatívne prebudí, nie je veľmi na čo sa pozerať. Nemyslím si, že tento krajný minimalizmus stojí vyhľadávačom experimentov za pozornosť.