Real Tom Hardy

Pomerne neznámy skvostne obsadený počin na čele so vždy vynikajúcim Vincom D'Onofriom, ktorý sa nebojím trúfnuť označiť aj za esenciálny Las Vegas film rovno vedľa takých titulov a "čestných členov" ako Kasíno od majstra Scorseseho, Gilliamov Strach a hnus, Dannyho jedenástka (či už Soderberghove dve prerábky, alebo originál s Rat Packom), prípadne z novšieho súdka milovaný Hangover šéfa komédie Todda Phillipsa. Ak takéto zaradenie nie je jedno z najlepších, aké môže takýto film dostať, tak potom už neviem. V komentároch sa spomína, že sa film vezie na vlne Pulp Fiction – dá sa súhlasiť (ak by sme ich chceli nasilu porovnávať, Víťaz po dialógovej a režijnej stránke slabší odvar, samostatne však dokáže stáť bez problémov), čo mu ale môže hrať do karát a pridávať na atraktivite. Spolu s tým obsadením (D'Onofrio / Madsen / Thornton / Lindo / De Mornay) mi nehovor, že nemáš chuť pozrieť sa na to. --- K snímke som sa dostal úplnou náhodou, keď som si čítal o Golden Nugget kasíne a celej Fremont Street, očakával som teda od nej nejaké zaujímavé pohľady na tieto miesta a v tomto smere (aj iných), som bol uspokojený do značnej miery.

Eliška a Kamilka v jednom filme z 00. rokov je ako splnený sen. Škoda len, že vo filme o inceste, mentálne problémových postavách a príbehu (pre mňa dosť) neatraktívneho, s rušivým elementom menom Edie Falco, ktorá vyzerá (a obzvlášť tu) ako Ellen DeGeneres. Za to ale s krásnymi klavírnymi sonátami od Beethovena, vďaka ktorým sa teraz utápam v nádherných hlbinách klasickej hudby a gúglim, prečo takmer všetci skladatelia takéhoto kalibru boli z Nemecka alebo Rakúska, ale o tom potom. Vizuál filmu je dosť strohý, avšak svojim spôsobom vykresľuje dobu, lokácie sa striedajú medzi dvoma izbami, školskou jedálnou a bazénom. Nikto z hlavných pilierov filmárov (rejža, scenárista, kameraman) sa nepochlapil, nezostalo nič zapamätateľné, celá snímka stojí vyslovene len na výkone ústrednej dvojky, ktorá váhu ustála. A aj napriek tomu som v istých scénach rozmýšľal nad štvrtou hviezdou. K filmu sa s veľkou pravdepodobnosťou ešte niekedy opäť vrátim... ♪♫

Keď Tumbler vo filme 60 sekúnd povedal, že mu chýba Jerry Springer, som precítil (x). A hoci je Springer a jeho šou len jedna, klonov je stovka a to, že mi tiež chýba, si spomeniem hocikedy pri sledovaní týchto derivátov. Nedávno som objavil šou Maury prostredníctvom tohto skvostného videa a jedná sa v skutku o exemplárnu quality TV podívanú :D Debatovať o tom, či je Maury zinscenovaný (správny slovenský ekvivalent anglického slova staged? x), zrejme nemusíme, na zábave to neuberie. Na Springera, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou nebol, to (a ani nič iné) nemá, takže treba si šou vychutnať v samostatnom rámci. Toto je presne ten televízny produkt, ktorý najlepšie chutí o štvrtej ráno, keď sa ti nechce spať a potrebuješ, aby čas rýchlejšie plynul, lebo si hladný a nechceš už o takejto bezbožnej hodine jesť. --- (x / x / x / x / x / x)

Na Karen som sa tešil už dobré tri mesiace od čias traileru a zároveň ma mrzí, že film nevyšiel práve v tom čase, kedy sa mu dostávalo hojnej pozornosti, či už cez mainstreamové médiá, ktoré ho v rámci možností chválili, alebo cez tie konzervatívne, ktoré ho mali, oprávnene, pod paľbou. Za tie mesiace, prirodzene, záujem opadol. Dnes síce film vyšiel, no rozhorčenie a pobúrenie ako počas leta sa, žiaľ, nekonalo. Na celom tom cirkuse som sa vtedy dosť zabával, nakoľko poznám tvorbu režiséra. Nielenže sa volá Coke Daniels, čo už to ti musí niečo napovedať, ale rovno stojí z pozície režiséra/scenáristu za ikonickým veľdielom The Glockumentary, ktorý okrem mnohých zapamätateľných scén vyprodukoval najmä slávnu a legendárnu skladbu "urban" internetu posledných dvoch dekád nesúcu opojný názov 'Nigga Nigga Nigga' – a s týmto na pamäti bolo logické, že celé rozhorčenie bolo, ako skoro vždy, úplne zbytočné a Karen sa síce navonok bude tváriť seriózne, no v jadre bude rovnakého razenia ako vyššie uvedené. --- Potom mi ale napadla jedna zásadná vec – 14 rokov s človekom urobí hodne a zmena o 180 stupňov je viac než predpokladaná a teda Coke Daniels vol. 2007 už vôbec nemusí byť OG Kokaín aj tento rok a Karen môže byť zámerom úplne seriózny film. A ak je, hodnotiť ho odpadom je relevantné. A aj ak nie je x) --- #1 skladba mi beží už slušné dve hodiny, banger storočia (x). --- #2 verím, že keby film vyšiel zarovno s trailerom, bol by to solídny shitstorm. --- #3 veľa nasvedčuje tomu, že film sa berie vážne – je pod hlavičkou BET, Taryn Manning v rozhovoroch uvádza, že rolu zobrala ako "sociálnu povinnosť" a podobné kecy – najväčší a najlepší plot twist by bol, keby Kokaínový Daniel celý čas len všetkých ťahal za nos, chcel si toto takto natočiť, no vedel, že by nedostal peniaze, ak by projekt nebral seriózne :D

Predtým, než tu bol Southland, tu bol Police Story. A dobrých pár desiatok ďalších identických seriálov... podrobne popisujúcich život a prácu príslušníkov LAPD. Police Story nie je tradičného epizodického charakteru, beží vo forme antológie, ergo nielenže každá epizóda má iný príbeh, každá epizóda má rovno úplne nové postavy. To tiež znamená, že sa človek nemusí cítiť zle, ak zo stovky ep. videl len štyri – a teda necítim sa. Tie štyri mnou videné boli z pera Michaela Manna. síce stále tancujúce na čiare priemeru, občas však smerom nahor a celkovo dosť veľké zlepšenie oproti počinom ako Bronk či Vega$, na ktorých Mann v tom čase pracoval. Police Story je tiež známy svojou autentickosťou – postupmi a procedúrami vyšetrovania, technickými záležitosťami a podobne. Mnohí doboví kritici ho v tom čase považovali za najrealistickejší policajný seriál, aký bolo možné v televízii vidieť. Mann sa práve tu naučil dôležitosti dôkladnej rešerši pre navodenie vierohodnosti diela a tieto atribúty eventuálne aplikoval aj do tých svojich (najlepším príkladom je jeho film Manhunter). Zrejme môžeme uznať, že sa mu to vyplatilo. --- #1 James Woods v ep. Thanksgiving veľmi schopný. --- #2 spin-off tohto seriálu je Police Woman, kde si M.M. odkrútil svoj ser. režisérsky debut. --- #3 koment stojí za bačkoru, príliš veľa zámen a opakujúcich sa slov, mazať ho nejdem, tak sa aspoň posťažujem x)

Scenárista Robert Lewin si zobral pod svoje krídla mladého Michaela Manna. Naučil ho ako štrukturovať príbeh a ako písať televízne seriály. Z tohto menšieho rýchlokurzu vzišli štyri epizódy Starsky and Hutch a pilotný diel Vega$. Ako už bolo spomenuté, je to čistý Magnum P.I. Vyváža sa po slnečnom Meste hriechov na žltej 'Vette a červenom Forde Thunderbird v štýlových outfitoch a rieši zločiny za sprievodu otravnej detektívnej hudby. Vegas sa celý, ako už názov napovedá, odohráva v Las Vegas. Z prostredia sa mohlo slušne ťažiť, no miestami som mal pocit, že to zvládal lepšie dokonca ešte aj o desať rokov starší Flareup. --- A i keď je tu jasný predpoklad na eventuálne zlepšenie a aj napriek tomu, že Mann je tvorcom celého seriálu, zostávam radšej len pri pilotnej epizóde, ktorú napísal.

Po napísaní zhruba desiatky epizód rôznych seriálov naprieč rokmi bol na programe aj seriálový režisérsky debut Michaela Manna, ktorý vo výsledku balansuje (tesne) pod priemerom. Už tu prejavoval isté cítenie pre prostredie a interiéry, no tam to asi končí. Hovorím asi, pretože sa mi ep. ťažko/blbo hodnotí, nakoľko je to štart štvrtej série, zvyšok seriálu som nevidel a celkovo sa vo vodách týchto starých 60s/70s amerických televíznych počinov často neobjavujem, nemám teda s čím porovnávať. Oveľa jednoduchšie bolo zhodnotiť režisérsky prínos seriálu napr. v prípade dvojepizódy Grave Danger (x) či Motherhood od Tarantina. --- A tým chytrákom, čo pod jeho filmovým rež. debutom vyplakávajú, že dialógy boli toporné a stupídne, by som odporúčal posadiť sa pred toto.

Odzbrojujúce syntetizátory Tangerine Dream spanilým spôsobom dotvárajú pulzujúcu atmosféru noci neónových veľkomiest v ranných 80. rokoch skrz Mannovu víziu podtrhnutú silnou štylizáciou, ktorú dotiahol do dokonalosti o päť rokov neskôr v snímke Manhunter. Rutinný príbeh o zločincovi so snom o lepšom živote, uspokojivo napísanom a ešte lepšie zahranom. Caan presvedčivý a Tuesday Weld v mnohých scénach vynikajúca. Mann mal dobré oko na obsadenie, mimo hl. rolí sú tu zaujímavé debuty, z iného cením najmä Belushiho! Dodatočne aj countrymana Nelsona a na sekundu sa tu objavil William Petersen, ktorého do žiare reflektorov o štyri roky neskôr vytiahol Friedkin vo svojom opuse To Live and Die in L.A. a obratom rok na to paradoxne práve Mann, vo vyššie spomenutom Manhunterovi. Po stránke technickej vycibrené a istým spôsobom autentické, po filmárskej detto, po tej režijnej – toto je debut ako vínko. Veľká chuť streliť päť hviezd... ♪♫ / ♪♫

Sú len tri typy ľudí po zhliadnutí tohto – neutrálne reagujúci / tí, ktorých tento pohľad vydesí / tí, ktorým sa z nohavíc urobí stan. --- Hviezdy patria magnetizujúcemu výkonu Isabelle Adjani, kameramanovi Nuyttenovi a vízii & remeslu režiséra Żuławskiho. --- Afekt nemôžem cítiť ani na pár sekúnd, takže týchto 120 minút bolo pre mňa absolútne, vrcholné peklo. A o tom, že tu J.F.B. so svojimi filmovými odporúčaniami vytvára komplexné konšpirácie voči mojej osobe, aby mi zničil život ich pozeraním, sa nemusíme ani baviť. Treba si na neho dávať pozor, bastarda malého. Podobný pozor ako na pohraničiarov z NDR, ktorí ti binokulármi spoza berlínskeho múru po nociach očumujú celkom vydarené prsia tvojej ženy.

Naposledy, keď mi J.F.B. násilím nanútil pozerať nejakú prašivú disko hudobnú komédiu zo 70./80. rokov, skoro som sa obesil, a preto som bol teraz veľmi obozretný, čo sa vyplatilo, pretože Friday naozaj nestojí za starú bačkoru, či belu? Nabudia už hneď úvodné titulky, čo je ale v konečnom dôsledku na filme najlepšia vec. Hudba a soundtrack celú hodinu pumpujú do žíl atmosféru éry diska na pozadí desiatky prepletených príbehov povrchne napísaných postáv, čo sa ale vzhľadom k ich počtu a stopáži zrejme lepšie ošéfovať nedalo, avšak veľa z nich bavilo. No i tak stále rozmýšľam, čo bol zámer režiséra – idealizovať kultúru disko klubov zrejme nie. Zobrazovať humornou cestou ich realitu? Možno. Kritizovať ich a stokárčenie v nich? Možno. Ak hej, pridávam si o hviezdu navyše na tri. A potešila tiež prítomnosť Jeffa Goldbluma. --- Celkom dosť mi film takto na obed vykoľajil hudobné vžitie, nakoľko som celú noc počúval diskografiu Marilyna Mansona, no ale tak to chodí, keď ti nejaký trpaslík hrozí bitkou, ak si film nepozrieš, všakže?! x)