Real Tom Hardy

Piatok sa s piatkom znova zišiel, čo znamená len jediné – na stole máme naservírovaný druhý diel letnej Netflix trilógie Fear Street. Staré postavy sú späť, hoci len na minútku, režisérka Leigh Janiak nezaháľa a presúva nás v čase do roku 1978 na letný tábor, čo je peknou reminiscenciou na slashery doby minulej. V šľapajach prvého filmu ide nie len soundtrack, ale aj pocta filmom daného žánru s menším obnosom odkazov na ne, zároveň ale s minimom na popkultúru. Zachytenie atmosféry obdobia mi prišlo fádne, resp. nevyzeralo, že hrá prím, takisto aj hra so svetlami. K postavám som si cestu nenašiel, úsmev na mojej tvári bol len v úvode a závere. Sekali sa deti, červená tekutina striekala a hlavy lietali, čo poteší krvichtivých, no a nedohonenci si aj tentoraz poplačú nad absenciou väčšej expozície poprsia. Prepojenie príbehov je relatívne fajn, no celkové nadšenie už nezdieľam a na tretí film sa už neteším. --- ♪♫ / ♪♫ / ♪♫

Ani druhý pokus ľady neprelomil. Nerozumiem. Strávil som hodnú chvíľku čítaním si rôznych analýz (a aj, žiaľ, ČSFD komentárov), nech pochopím, čo je na Pulp Fiction tak nebesky úžasné. Prečo si drží kultový status rozumiem, prečo si už dekády pevne drží titul jedného z najlepších filmov všetkých čias, tomu už nerozumiem... --- Dejová štruktúra celého filmu je pozoruhodná a atraktívna, eventuálne prepojenie jednotlivých príbehov prináša krásny divácky pocit, soundtrack je neopísateľný a herecké obsadenie tiež. Scenáru bolo venovanej veľa lásky, je to vidieť a cítiť až tak, akoby bola (a za tým si stojím) vizuálna stránka odsunutá v lepšom prípade na druhú koľaj. Kamera je tam čisto len na snímanie príbehov a počas celej stopáže nevykúzli (s výnimkou asi dvoch, troch scén) žiadne kinematografické zázraky, čo je škoda, nakoľko o zvyšok bolo postarané. --- Je to ako s Gang Related, raz Historky z podsvetia proste budem milovať, i keď pochyby sú na mieste. Zvažujem dve hviezdy. Nemôžem však povedať, že som neskúsil a nedal druhú šancu. Všakže? --- The Facts / ♪♫ --- A ako je vlastne možné (a z akého dôvodu), že medzi jedinými dvoma krajinami sveta, ktoré mali premiéru pred tou americkou, bola jedna z nich Slovensko? Len som zvedavý... (25.9.2018) (7.7.2021)

Blažený pocit z geniálneho a prakticky dokonalého filmového zážitku rýchlo zmizol a nahradila ho pachuť po zistení, že už druhýkrát som ako idiot pozeral R-kovú verziu filmu namiesto verzie UNRATED, ktorá rozvíja ešte o čosi viac tento bravúrny scenár, v ktorej dostali miesto jednej scény viac priestoru Walken a Jackson, v ktorej bolo viac kina a filmov Sonnyho Chibu a tiež viac kúpeľňovej nahoty Alabamy v podaní okúzľujúcej Patricie Arquette, ktorá si koniec koncov kradne celý film pre seba. Taktiež príde vhod (niekomu (rozumej mne) ďakovať filmovým Bohom, že sa réžie chopil Tony Scott, ktorý síce ducha Tarantinovho scenára istým spôsobom zachoval, no pretavil ho do svojej slnečnejšej vízie a krajších zajtrajškov s alternatívnym záverom. Neopakovateľná fúzia týchto dvoch velikánov a mix ich štýlov však priniesla tak sladké ovocie, že označovať True Romance za jeden z najlepších filmov vôbec (a minimálne 90. rokov) je úplne relevantné. A tiež jedna vďaka Scottovi, že hľadaním správnej herečky na rolu Alabamy strávil celý jeden rok, lebo výsledok sa rovná všetkým superlatívom.

Dobrý návod na to, kedy je čas obesiť sa.

Netuším, prečo Eli Roth robí dokumenty o histórii hororov, netuším, prečo je ako tvorca hororov tak oslavovaný, niektorými považovaný za vizionára, netuším, prečo Cabin Fever zožal relatívny úspech a chválu, tuším ale, že ak sú na celom filme najlepšie prsia Ceriny Vincent a scéna, v ktorej prstuje počas sexu svojho chalana do zadku, zrejme je niečo špatne. Aby však všetko bolo fér – prostredie lesov Severnej Karolíny je nádherné, eskapády Jamesa DeBella ako Berta bavili, je tu napätie a vizuál nevyzerá lacno, maskéri odviedli kus dobrej roboty. Radšej dve silné hviezdy ako tri slabé z ľútosti. A ten pes zasraný skarhaný... (x)

Netflix na začiatok leta vytasil slasher trilógiu Fear Street, kde sa každý piatok bude venovať istým časovým úsekom a mne pri pohľade na predmetné roky prichádza smutno, že dané časové rozhranie nezahŕňa aj nové milénium, aspoň do r. 2008. Na to by som sa rád pozrel najmä preto, že jedným z hlavných zámerov tvorcov tu bolo, súdiac podľa tohto prvého filmu, správne zachytiť atmosféru obdobia, čo sa aj slušne podarilo (hoci na úrovni detailov Summer of 84 či Stranger Things to nie je), mimo iného už hneď v úvode scénou s walkmanom, starým bielym počítačom, ranným vzhľadom internetu a v pozadí hrajúcou skladbou 'Fear of the Dark' od Iron Maiden, či neskôr vintage pixelovou videohrou s kostlivcami a skladbou 'More Human than Human' od White Zombie. Po obsahovej stránke relatívne výživné, nenudil som sa ani na chvíľu, po stránke filmárskej kvalitka so super štylizáciou a farbami, hudobná zložka a skladby lahodné. Cecky mi tu síce nechýbali ako ostatným nedohonencom, chýbalo mi však väčšie kvantum odkazov na popkultúru, aspoň trojnásobok by bol predstavovaný ideál. Postava všeznalého Josha (Benjamin Flores Jr.) značne sympatická, takže predstava, že bude aj v nasledujúcich filmoch je veľmi sladká. Uvidíme, čo prinesú ďalšie časti, slušný nábeh to rozhodne má. --- ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ --- (x) (x – nemá súvis s filmom, ale chcem si to niekde uložiť x) (x) (x) (s/o J.F.B.)

Na Till Death som sa tešil jak malé decko, z viacerých logických dôvodov. 89 minút, z toho 89 minút Megan Fox, z toho 10 minút nohy Megan Fox (rátam tie krajšie scény). Vianoce zrejme prišli predčasne... Ale naspäť k iným veciam. 2007 a roky po ňom predstavovali vrchol statusu MF, jej ikony, modly, symbolu. Prvé dva filmy série Transformers, Jennifer's Body, FHM, Maxim, sex symbol 21. storočia, všetko toto a iné, nikdy nepodčiarknuté hereckým nadaním alebo talentom, len takmer dokonalým vizuálnym aspektom jej osobnosti. Som síce pamätník minulej dekády (vlastne predminulej, už je 2021), no výsledok môjho lovenia v pamäti je, že pred a okolo r. 2010, v časoch internetového rozkvetu, v čase, keď internetu vládli najmä fóra (či už zamerané na explicitný, alebo akýkoľvek obsah), sa o ničom nerozprávalo, len o Megan Fox, a každý druhý malý fagan svojho kolibríka preháňal práve nad touto modlou. A ako býva pri lovení v pamäti zvykom, tá býva zvyčajne zahmlená a často projektuje svoju vlastnú realitu, no v tomto prípade som si dosť istý vyššie uvedeným. Potom však z nejakého dôvodu prišiel úpadok do vlažného zabudnutia. Možno zlé role v ešte horších filmoch, možno len obyčajné tradičné vyprchanie jej hviezdy, stardomu. Tiež mám pocit, že skúšala role nezamerané na jej "sexualitu" a kde chcela skúsiť herectvo brať trochu vážne, lebo niektoré tie filmy po 2010 boli dosť sterilné. No posuňme sa v čase do súčasnosti, Megan po 10 rokoch nechala Briana Greena na pokoji a blonďavé kuriatko MGK, ktorého jedného dňa Em zjedol na obed ako predjedlo, jej zrejme navodilo pocit mladosti a návratu do čias minulých, a tak máme z Till Death film, ktorý v istých chvíľach dosť zreteľne ťaží práve z vizuálnej stránky MF (prvá polhodina absolútna delikatesa), čo sme tu už dlho nemali, krásne nostalgické ohliadnutie (i keď zrejme nevedome). Za mňa maximálna spokojnosť a značné naplnenie. --- Pekný sloh, ktorý zase o filme nepovedal ani hovno, klasika, ospravedlňujem sa x)

Spirituálny nasledovník Lord of War, len v odľahčenej forme bez nejakých ráznejších ponaučení, reznutý ľahkou komédiou a unikátnym rukopisom Todda Phillipsa, ktorý už vtedy ukázal, že aj žáner drámy zvládne bez problémov. Ústredná dvojka je pre niekoho (mňa) vysnívanou kombináciou, Jonah Hill sa presne pre takéto role narodil, ich postavy na obrazovke žijú, rovnako tak aj kulisy. Výprava je bohovská a lokácie pôsobia vierohodne, od starých spráchnivených sovietskych skladov v metropole Albánska (Rumunsko) cez trojuholník smrti v Iraku (ani sa neunúvali točiť to štandardne v Maroku, rovno sa točilo v Kalifornii a i tak to vyzeralo uveriteľne) až po slnečné Miami či jordánsky Ammán. Gradácia je perfektná a plynulá, tempo svižné, stále sa niečo deje a len s minimom prestávok, scenár atraktívny, nakoľko s menšími dramatickými prírastkami sa ako taký udial. Pre fanúšikov témy (vojna v Iraku a všetky tie "shady" veci s ňou súvisiace) je War Dogs povinná jazda. Jazda, na ktorú rád kedykoľvek naskočím a zopakujem. --- Bonusy: Pentagon Pie, General Phillips, Access Granted --- (9.10.2017) (13.11.2018) (9.3.2021) (29.6.2021) --- Dobrým doplnkom k filmu je dokument Iraq for Sale a kniha Big Boy Rules, ktorú kurva odporúčam všetkými desiatimi x) --- Od veci poznámka – doteraz nechápem, ako dokázal Lord of War poskytnúť takú nálož v živote reálne využiteľných múdrostí a ponaučení, čo je vzhľadom k obsahu filmu absolútny paradox. (Zatiaľ čo War Dogs ledva jedno x) --- ♪♫ / ♪♫

Kompletná a komplexná prehliadka nielen, no hlavne, americkej popkultúry naprieč takmer troma dekádami. South Park za týchto 25 rokov reflektoval aktuálne dianie aj historické udalosti každou epizódou a to množstvo odkazov, paródií a satiry je snáď asi neprekonateľné v počte voči ostatným televíznym produktom. Je reálne možné sadnúť si za prvú ep. a po skončení "poslednej" (za predpokladu, že si po zhliadnutí každej z nich preštuduješ všetky odkazy) mať viac-menej úplný prehľad toho, čo sa za posledných dvadsaťpäť rokov dialo v Amerike, ale aj vo svete, a tiež ako sa menil a transformoval, a to celé úplne šialenou a kreatívnou formou. Mysle tvorcov Treya Parkera a Matta Stonea patria do vitrínky geniálnosti. A Cartman je ultimátny a najväčší villain televíznych obrazoviek aj filmového plátna, nepremožiteľný. South Park je len jeden, vždy a navždy. A ak si nezaslúži malý rešpekt za tvorivú stránku a vytrvalosť naprieč svojou existenciou, tak minimálne aspoň veľký rešpekt za epizódu Band in China – alias jediný pilier odboja proti Číne v modernom mediálnom priestore. ---- K prvým desiatim sériám sa budem rozhodne ešte vracať niekoľkokrát, k posledným desiatim, aj napriek chválam a superlatívom pre seriál ako celok, už zrejme nikdy. --- (x) (†2018 Burgo <3 x)

Taylor Sheridan po svojej prakticky, a v podstate, dokonalej trilógii American Frontier prišiel ešte s ďalšími dvoma projektmi, ktorými skalopevne potvrdil svoje scenáristické a režisérske kvality. No prejdi v čase o dva roky dopredu a máme tu priemerného nového Toma Clancyho a film s Angelinou Jolie, na ktorý som sa tešil už od čias ohlásenia a preprodukcie – Those Who Wish Me Dead. Sklamanie z toho, že film nebude u nás v kine, rýchlo vystriedal strach, keď som videl prvé dni tých ledva 50%, skoro som zbledol x) Sú ale nízke hodnotenia jeho posledných dvoch diel opodstatnené? Alebo boli len zle prijaté voči nastoleným očakávaniam? Zrejme oboje. Obe snímky mi prídu úplne štandardné a šablónovité bez akéhokoľvek predchádzajúceho osobitého štýlu a rukopisu, ktoré z daných filmov robili vrchol nielen subžánru neo-western, ale filmovej tvorby ako takej. Obe boli dobre natočené, neponúkali však (minimálne mne) ani emočné ani atmosférické vyžitie rovné úrovni diel predtým. Taktiež je možnosť, že všetky elementy boli obsiahnuté, len som ich necítil. Cítim však obavu a paniku, že film ako Wind River či Sicario od Sheridana už proste nedostaneme. Hádam sa mýlim. Slabé tri hviezdy. (Koment som si využil sám pre seba skôr z dôvodu menšieho výlevu a zvečnenia nasledovného čísla, než pokusu hodnotiť film samotný, za čo sa ospravedlňujem x) (26.6..2021) (9.9.2023) [symbolické hodnotenie č. 7000]