Real Tom Hardy

V poliziotteschi vodách plávam ako zelenáč, no zatiaľ sa mi v nich páči. Za objavenie môžem paradoxne poďakovať práve tomuto filmu, na ktorý som úplnou náhodou narazil a začal pozerať týždeň dozadu (17.8), a dokumentu Eurocrime!. A podobne ako v prípade opusu Williama Friedkina, aj tu som po chvíli film vypol, pretože sa mi zdal až príliš dobrý. Čo bolo ale, samozrejme, dosť unáhlené, nakoľko po tej úvodnej brilantnej nádhernej naháňačke cez uličky, popri Piazza De Ferrari skrz krásne historické centrum Janova a jeho prístavných častí, zvyšok tak moc netiahol, ani s Nerom na čele. Nie je to ale žiadny brak, viniť treba samého Seba za očakávania, ktoré podkopali cestu k lepšiemu zážitku. Uspokojivá filmárčina, ktorá neurazí. --- Pravda je taká, že som "koment" písať ani nechcel, nemám o čom, chcel som si tu len uložiť vyššie spomínanú scénu a fotky z nej, takže ich tu pacnem a odchádzam... (x / x / x / x / x / x / x / x / x)

Keď som dnes zvažoval opätovné zhliadnutia delikates American Dream/American Knightmare a Death Row Chronicles, kde posledné považujem za to najlepšie existujúce na danú tému, netušil som, že objavím niečo lepšie! Ešte predtým som však bol pohltený geniálnym článkom od Lynn Hirschberg pre NY Times z roku 1996, po ktorého dočítaní ma promptlo (toto slovo asi neexistuje) pozrieť sa na net, čo je nové vo svete a živote Sugea Knighta. Prvé výsledky naznačovali ďalší nový "murder mystery doc," čo som prijal s radosťou a vrhol sa na trailer. "Boom, toto musím vidieť a hneď!" Začal som panikáriť, ako dlho budem musieť na dátum vydania čakať. Paniku vystriedal blažený pocit, že tento deň nastal ledva 5 dní dozadu. Existuje v tomto smere aj krajší pocit? Pretože podľa mňa nie. --- Oceňovaný dokumentarista Nick Broomfield, ktorého nepoznám (čo po zhliadnutí dosť ľutujem a nápravu vykonám), spracoval látku, ktorú poznám veľmi dobre. Desiatkami dokumentov a tiež filmom a seriálmi dve dekády prepieraná téma vrážd Biggieho a Tupaca, ktoré údajne skonštruoval Death Row CEO Suge Knight. Jediné, čo vždy v takomto prípade môže doku vytiahnuť nahor spomedzi hromady všetkých ostatných, sú nové archívne zábery, doteraz nevidené, výpovede plejády ľudí, ktorí sa v predmetných udalostiach osobne vyskytovali, z čoho následne plynie informatívnosť diela, no a až potom sú na rade filmárske aspekty ako dramatická hudba v správnu chvíľu, či rozumná réžia, ktorá všetky informácie pospája dokopy. Tých vystupujúcich tu síce nebol obrovský počet, raritný za to dosť – napr. neter a adoptívny Knightov syn, samotný sudca, ktorý riešil dôstojníkov Macka, Pereza a celú skorumpovanú LAPD jednotku, Tupacova producentka Tracy, jeho druhá matka a osobný strážca, starý známy podlý Kading a fotografka labelu, ktorej zrejme môžem ďakovať za desiatky doteraz nevidených fotografií z vnútra Can-Am Studios a DRR kancelárií na Wilshire Blvd. v ultra-vysokej kvalite. Ešte na margo účinkujúcich dve veci – vždy ma serie, že pri takomto type doku v nich nikdy nevystupuje Dre a Snoop – úplne jediná vec, ktorá rušila, boli niektoré vstupy vystupujúcich, čo ale viac-menej nie je nikoho chyba, len ich drbnutá perspektíva, napríklad tradičná vsuvka o tom, že v kancloch a štúdiách DRR neboli žiadne ženy a ak hej, tak len pre zábavu – kto akože čo čakal, že tam ženy budú iné robiť... na mieste konštantne preplnenom 30 MOB členmi, vrahmi, kriminálnikmi a prepnutými kktmi... čo iné tam mali robiť? – prípadne, že za vojnu medzi Pacom a Biggiem môže Suge, lebo on zorchestroval jeho postrelenie v NY v '94, akože nefetuješ náhodou? --- Zhrnuté a podčiarknuté: masterpiece, priaznivci témy do pozoru a ihneď zhliadnuť. Tiež je na čase pozrieť sa bližšie na Broomfieldovu rež. filmografiu, lebo ak aj zvyšok jeho tvorby je ako toto, tak je sa na čo tešiť. A fakt za celý čas, čo sa tejto téme už dekádu venujem, som ani na moment neveril a neverím tomu, že Suge stojí za Tupacovou vraždou. Za Biggieho možno a pravdepodobne, Pac určite nie. A Last Man Standing je jeden z prvých doku, čo tomuto prikyvuje. --- #1 Krásny moment, keď v nahrávke (s Nickom) hovoril hlavný vyšetrovateľ FBI, že sa do znovuvyšetrovania prípadov roky dozadu pustil po tom, čo videl v r. 2002 dokument Biggie & Tupac, ktorý režíroval práve Nick Broomfield x) --- #2 Tie stokrát recyklované zábery a rozhovor so Sugeom vo väzení Mule Creek z r. 2001, ktoré sa objavili doslova snáď v každom jednom dokumente o DRR a vraždách týchto dvoch hip-hopových ikon, pochádzajú od a interview taktiež robil Nick x) --- (x) (x / x / x) (<3 / x) ♪♫

Genialita! Pri minulotýždňovom objavovaní starých talianskych poliziotteschi snímok som narazil na pár klenotov (pár ešte čaká), pár stokárčin, ale aj na Gli intoccabili. Podobne, ako sa Francúzi na čele s Jacquesom Derayom vybrali v '72 do Ameriky a L.A., aby natočili brilantný Un homme est mort, kde sa spojila remeselnosť a elegancia francúzskeho filmu s americkým prostredím, tak aj talianski filmári nezaháľali a na sklonku 60. rokov išli do tejto zeme zasľúbenej natočiť mix mafioso a gangsterky s lúpežnou prímesou. Rež. Montaldo sa s tým nemaznal, ukázal skrz úžasnú kameru Las Vegas, New York, San Francisco a aj Los Angeles. Rýchle tempo, prvotriedna výprava, prepracované krásne interiéry (Montaldo má tieto veci v malíčku a už rutinne ich aplikuje vo svojich filmoch), schopný Cassavetes v hl. role, hudba od Ennia, čo viac ti treba? Film ani minimálne nevyzerá, že pochádza z dekády s číslovkou 6, často by si ho mohol v kľude tipovať na roky 90-te. Bezchybne vydarená fúzia Ameriky a Talianska hodná superlatívov. Žiaľ, veľmi zabudnutý film, dokonca aj v rámci subžánru poliziotteschi. (x)

DW prichádza (rok je síce 2019, ale v podstate to vyšlo predvčerom) s ďalším vynikajúcim dokumentom, ktorý pasuje k aktuálnemu dianiu ako špinavý zadok na šerbeľ. Ten stavia na výpovediach šiestich afganských žien (niektorých) tam žijúcich vyše 60 rokov a práve tento časový úsek je predmetom témy. Doku prechádza a zhrňuje históriu Afganistanu počas jeho posledných 60 rokov, od rozpadu kráľovstva až po mocenské uchopenie krajiny Tálibánom na prelome tisícročia. Opiera sa o archívne zábery vysokej kvality a po historickej stránke sú taktiež pomerne luxusné a vzácne, najmä pohľady na Kábul v 60. a 70. rokoch. Celkovo je dokument vo veľkej miere informatívny a vecný. A dobre to teda chápem, že započatie rúcania Afganistanu ako takého nastalo po krvavom a násilnom prevzatí moci zasranými komunistami? --- Obsahovo mi tento počin pripomenul izraelský Lifnei Ha'maafcha, tiež oplývajúci božskými a.z. ponúkajúcimi historické okno do jednej metropoly v rovnakom období pred revolúciou. Podobný doku by som si teraz poprosil o Pakistane, len koho mám poprosiť? x) --- Tiež tu boli krásne zábery na nádherné, teraz už neexistujúce sochy Budhov z Bámijánu (x) (x) (x), o ktorých som sa chcel dozvedieť viac prostredníctvom samostatného doku, z ktorého som sa o nich však napokon dozvedel holý kkt... --- Minuloročný doku o Afganistane, ktorý odporúčam – The Longest War.

"NAH, BRO. I'M GOING TO CHECK OUT FUCKING LIMP BIZKIT." ----------- Nakoľko som Woodstock '99 videl už niekoľkokrát a Limp Bizkit si idem v srdci a ušiach už takmer 15 rokov, pozrieť si dvojhodinový zákulisný pohľad od HBO na dianie v mieste činu bol takzvaný "no-brainer." K zvedavosti dopomohol aj verbálne podmanivý Slasherov komentár, z ktorého tie sračky tri dni oxidujúce na 38°C rozpálenej ranveji americkej vojenskej základne cítiš až do pohodlia svojej izby. Realita doku – dve hodiny kecov starých kktov (a jednej kravy) o tom, ako mal W99 vyzerať, samozrejme, očami dnešnej optiky. Totálna naivita plus neustále vyplakávanie o tom, že tam boli všetci bieli a minimum žien, vrátane pódia – soráč pani žurnalistka, ale ak by existovali ženské nu-metal kapely LB či Korn kalibru, tak by tam boli x) Jednu z mála informačných hodnôt doku som našiel len v informácii, že tie obrovské masy ľudí, ktoré boli celý woodstockový víkend zablatené (lebo sa v ňom kúpali, obhadzovali sa, spali a jedli ho), neboli pokryté blatom, ale hovnami :D Zabudnúť nesmiem ale na náklad archívnych záberov, za čo asi patrí vďaka skôr MTV, nie HBO a tvorcom doku. // Kid: "Monica Lewinsky is a fuckin' ho, and Bill Clinton is a goddamn pimp." --- ♪♫ / ♪♫ / ♪♫

Bella bola za mlada zlaté dievčatko, no eventuálne jej jedného dňa preplo a začala točiť porno pochybných kvalít a účinkovať vo filmoch ešte o kus viac pochybnejších kvalít a rezkým krokom s týmto "filmom" prerazila nové dno. Podobne ako v prípade Anči Boleynovej, aj tu máme historickú postavu premodelovanú podľa vlhkých snov filmára/filmárov. Ježiša Krista tu stvárnila Paris Jackson, ergo Ježiš je tu vlastne žena, plus žena muckajúca sa, bezbožne :D, s inými ženami. Od kresťana, poťažmo veriaceho, mám ďaleko, takže nábožensky urazený nie som, len "urazený" kktizmom. Nasrať, že Jesus bol vlasatý & bradatý dobrák a celoživotne v celibáte, režisérka chcela sexy erotickú lesbu, tu ju máme. Kresťanskú úniu v Amerike j*blo, keď sa o filme dozvedeli :D Zbúchali tak petíciu s 275k podpismi proti distribúcii, ktorá, samozrejme, bola bezvýznamná už od počiatku, rovnako ako 99% všetkých dnešných online petícií. Do záznamu avšak musím dať, že odpad nedávam (v zásade) za tú lesbu, film sám o sebe je solídne beznádejné hovno a jediné pozitívum je len Bella v kostýme mníšky a slušná hra so svetlami a farbami v niektorých scénach (zvyšok bol značne presvetlený, možno to bolo verziou, ktorú som stiahol). Na záver by som chcel ešte do historického okienka vložiť jednu vsuvku na margo tohto celého. Keď sa pred pár rokmi (najmä) v Amerike otvorili brány idiotizmu a spustila sa verejná súťaž veriť/myslieť si/povedať do éteru (spravidla Twitter) čo najväčšiu p*čovinu, ani na Ježišovi nezostala nitka suchá. Inteligenti začali teoretizovať, že nebol muž, ale žena, a ak bol muž, tak že bol teploš. K prvému sa nemusíme asi vyjadrovať, k druhému – tá hŕstka ľudí, ktorá si aspoň aj niečo o problematike zistila, predtým, než začne vytrubovať svoje sračky, vychádza z jediného prameňa, a to z Evanjelia podľa Jána z Nového zákona, v ktorom je uvádzaný učeník, ktorého Ježiš miloval. Všeobecne sa však predpokladá, že Ján tam prakticky písal sám o sebe a išlo o jeho vlastnú interpretáciu (inými slovami, Janko si myslí, že ho Ježiš miluje viac ako len kamaráta :D). Takže asi toľko k nejakej objektivite tohto prameňa (a hej, reálne som si to dnes v noci študoval len preto, aby som mohol s pokojom na duši po dopozeraní napísať tento koment a nebyť za kkta, čo trepe kraviny x). A keď už rejžka chcela byť silne progresívna s otvorenou mysľou, prečo neurobiť aj z proroka Mohameda teploša, alebo lesbu, alebo ženu? Tam už frajerina zrejme končí, lebo len pri petícii by to nezostalo, všakže? :D

V prvej dekáde tohto milénia Digital Playground suverénne lial milióny a milióny dolárov do svojich filmov a produkoval kvalitné vysokorozpočtové dvoj/trojhodinové počiny ako na páse (x). V druhej dekáde sa karta obrátila (hoci DP stále robí to svoje) a pozornosť mainstreamu sa presunula inde. V časoch, keď do individuálnych scén (rozumej jednoscénových porn) prakticky nikdy nikto žiadne veľké rozpočty nesypal, sa na scéne objavil francúzsky režisér Greg Lansky, ktorý presne toto začal robiť a práve na tom si vybudoval svoje zlatom posiate impérium. Prišiel najprv so sériami BLACKED a TUSHY (eventuálne aj s ich RAW odnožami – x & x) (taktiež produkoval sériu Deeper. (x), ktorá ide v rovnakom duchu), ale najmä sériou VIXEN, v ktorej ukázal, že porno môže vyzerať draho a luxusne bez toho, aby sa len tak tvárilo (odkazujem na nespočetné množstvo štúdií, ktoré sa v prvých rokoch 2010s snažili robiť luxusne-vyzerajúce videá, no po zahľadení bolo vidieť len mierny nadštandard). Série treba proste vidieť, nie o nich čítať. Po filmárskej stránke sú bezchybné a všetky možné elementy a aspekty dotiahnuté do dokonalosti a v prípade VIXEN hrá prostredie mnohokrát rovnakú rolu, ako obsah samotný. Zrejme sa ti nestane často, že si stiahneš 10GB klip len kvôli božskému výhľadu z apartmánu, ktorý perfektne zakomponovali do scény ako jej súčasť. Kompozície sú geniálne a štylizácie sérií ešte o kus viac. Lansky a celá VMG žerú slávu a úspech, ale úplne zaslúžene. Ako hovorím – treba proste vidieť.

Dokument sa navonok tváril "vzdelane," tým chcem povedať, že danú tému bude riešiť vedeckou a historickou optikou. Realita? Vyzeral nakoniec ako epizóda nejakej reality-TV šou z MTV na začiatku prvej dekády nového milénia. A režisérka neviem na akom tripe bola, ale keď si do doku o topánkach zavoláš Giovannu Ferragamo, tak vo finálnom strihu nebudú s ňou dve vety... 30x viac priestoru dostala nejaká zasraná pokrová hráčka, ktorá chodila po svojom šatníku a hovorila o tom, ktoré z jej topánočiek sa jej najviac páčia. A na takéto neinformatívne sračky si môžem ísť pustiť video haul nejakej skrachovanej youtuberky. Sú tu ale pasáže, ktoré vyťahujú doku na vyššiu úroveň, najmä tie s Manolom, Louboutinom a kurátorkou, múzejnou historičkou Em, čo je ale viac-menej zásluha ich vlastného entuziazmu a lásky k remeslu a dielu, než zámeru režisérky, bo keby to bol jej zámer, zvyšok by nevyzeral tak, ako vyzeral. Reálne je doku v lepšom prípade na dve hviezdy, tri prihadzujem za tie lepšie pasáže, so štvrtou je to komplikovanejšie. Tú si pridávam sám pre Seba z lásky k týmto "kúskom oblečenia", za Ditu Von Teese a za archívne zábery z jej šou, tiež za to, že sa tu ku koncu prekvapivo z ničoho nič objavil legendárny fotograf Ed Fox, ale tiež zo zúfalstva, že budem musieť hľadať ďalší dokument, pretože z tohto som sa nič nedozvedel, lebo to, o čom mal doku pojednávať, zostalo zrejme niekde zabudnuté počas tvorby synopsie. --- Zábavné poznatky zo sledovania: #1 Najlepší bol ten francúzsky psychoanalytik, čo zadrel, že dôvod, prečo ľudia milujú topánky na vysokom podpätku je, že ich obúvanie a vyzúvanie evokuje a predstavuje penis vychádzajúci a vchádzajúci do vagíny. Slušné drogy. --- #2 Kameraman asi zabudol, o čom točí, lebo keď sa Dita chystala dávať dole svoje božské Louboutinky, majster kameraman si povedal: "Toto tu nechceme," a začal snímať stenu v pozadí. Kráľ. --- #3 Dvakrát viac času ako samotná stopáž doku mi trvalo niekde ho nájsť, len aby som ho nakoniec nikde nenašiel a musel kúpiť. Radšej štyri sendviče z pumpy ako toto. --- #4 Tie štyri hviezdy tam po tomto rante vyzerajú fakt veľmi vtipne, že? x) Tak nie, radšej za tri...

Spike Jonze sa po režírovaní videoklipu Flashing Lights rozhodol neprekvapivo opäť spojiť s Kanyem. Z pôvodného zámeru natočiť videoklip k skladbe 'See You In My Nightmares' z albumu 808s & Heartbreak nakoniec vzišiel tento krátky film, podľa slov rejžu experimentálny. Fairytale vizualizuje, či už skladbu, celý album, alebo život Kanyeho Westa v danom období. Obsahovo sa treba na celý film dívať len a výhradne skrz vyššie uvedené, nakoľko v tom spočíva kontext. Inak (a bez toho) nemá zmysel Fairytale sledovať (samozrejme, dá sa uplatniť aj samostatne na všeobecnosť, tam už ale nie sú predpoklady na patričné precítenie). --- Najväčší poklad zo sledovania som si ale aj tak odniesol v podobe krátkej piano verzie skladby SYIMN, ktorú si idem na slučke už vyše hodiny (x).

"Komentár" je čisto iba pre mňa, aby som nezabudol a vedel sa k tomu eventuálne vrátiť, tak v kľude môžeš teraz prestať čítať. --- Po dnešnej kompletnej obhliadke Ciminovej režisérskej filmografie, rozumej tvorcu, ktorého výpravy boli vždy opojné a ktorého práve oni samotné istým spôsobom nakoniec potopili a zničili, resp. teda snímka Nebeská brána, nakoľko na výpravy nedal dopustiť ani v jeho neskorších dielach, prišlo veľmi príjemné prekvapenie. --- Takmer 20 rokov dozadu, odhadujem 2003/2004, keď som mal krásnych 7/8 rokov, zostával som v škole po škole, v takzvanej družine, nakoľko mama pracovala do tretej poobednej a potom chodievala po mňa. Tieto dni nebývali len vždy v znamení hrania sa s kktinami, ale aj filmov. To, že som sa bál chodiť domov po tom, čo som videl dementov a dementorov vo Väzňovi z Azkabanu, a že keď sa deti začali rozprávať o Kruhu, radšej som ušiel a ani vidieť som ho nemusel, si necháme na inokedy. Raz som sa ale počas družiny zatúlal niekde po tých dlhých, šedých, špinavých chodbách k učiteľskému kabinetu, kde starší chalani sledovali, pravdepodobne na VHS kazete, nejaký (evidentne) akčný film. Netuším, či som tam bol dlho, alebo krátko, či som videl len jednu scénu, alebo viac, v spomienke však pretrváva jedno/dvojsekundový "úryvok" scény, v ktorej mal muž alebo žena počas noci namierený červený laser na čelo (a následne bol popravený – nie som si úplne istý – a taktiež sa mi do toho plietli stromy a exteriér). Táto spomienka sa vynárala počas rokov viackrát, bez nejakej nádeje, že by som ten film na základe takéhoto biedneho opisu našiel. Takmer identická scéna sa nachádza vo vynikajúcom filme Bleskový muž, no počas sledovania neprišiel ten uspokojivý, uisťujúci pocit, že toto je ono. Sledujem si však dnes Ciminove Hodiny zúfalstva a celý čas s nejakým vnútorným pocitom, že toto mi je známe, táto štylizácia mi niečo hovorí. Potom prišlo finále, stromy, exteriér, noc, červené lasery... intenzívnosť pocitu sa zvyšovala. Po skončení scény prišla konkluzívna otázka samému sebe, či je toto fakt ono? Aj napriek zásadnému rozdielu, že tu boli lasery mierené na hruď, si môžem myslím s konečným pokojom na duši povedať, že toto je krista ono! A musel som si to nájsť sám a trvalo to len takmer dve dekády. Super... Aspoň som dočasne naplnený. (x) (2003) (24.7.2021) (7.1.2022) (20.6.2022) (11.5.2024)