Dunadan

Zábavná, poučná a najmä mega pútavá retro jazda, ktorú dozaista ocenia nielen nadšenci kinematografie. Z projektu navyše srší obrovské nadšenie tvorcov a ich láska k tejto ére, čo sa pri sledovaní dokáže ľahko preniesť aj na samotného diváka. A hoci toto bláznivé obdobie zasiahlo do môjho vtedy ešte mladého života iba veľmi okrajovo, na niektoré prekladateľské perly s úsmevom spomínam dodnes. Králové videa si všetko to promo aj finančnú podporu fanúšikov skutočne zaslúžili a ja som nesmierne rád, že som ich mohol zaradiť aj do osobnej TOP 10-ky za minulý rok. 9/10

Santa v 21. storočí, parádny Gibson, kontrakt s armádou, nájomný vrah a jeden malý zbohatlícky hajzlík s uhlím pod stromčekom. Fatman je v mnohých ohľadoch veľmi priemernou blbosťou, no ja som v nej aj napriek tomu objavil ďalšie zábavné guilty pleasure a zároveň najlepší vianočný film tohto roku! 6,5/10

Najhorší komiksový blockbuster za veeeľmi dlhú dobu! Od pokračovania priemernej jednotky som rozhodne nečakal zázraky, no ani vo sne by mi nenapadlo, že vo finále dostanem vizuálne odporné, herecky nezáživné, režijne nudné, emočne vyprahnuté, stopážou prepálené a príbehovo totálne nezaujímavé peklo, ktorého sledovanie až fyzicky bolí. Vo Wonder Woman 1984 sa síce nájde aj niekoľko svetlých momentov, tie sa však dajú spočítať na jednej ruke poriadne nešikovného pyrotechnika, čo je na titul tohto formátu žalostne málo. 2/10

Špecifická animácia, krásna hudba (írska folková kapelka Kíla nesklamala ani tentokrát) a príbeh, ktorý si dokáže nájsť cestu ku každému. Tomm Moore tak opäť raz potvrdil status európskeho Mijazakiho a znova ma utvrdil v názore, že mladých, talentovaných a perspektívnych tvorcov skvelých animákov nemusíme hľadať iba v krajine vychádzajúceho slnka (aj keď ľahká podobnosť s peckou Wolf Children od Hosodu nemusí byť úplne náhodná). Wolfwalkers je zatiaľ animák roku a zároveň horúci kandidát do najlepšej desiatky! 9/10

Aj keď som to na prvú možno nepobral úplne všetko, myslím si, že som sa v príbehu a akcii dokázal v pohode orientovať natoľko, aby som si to ako celok parádne užil. V IMAXe to navyše výborne vyzerá aj krásne hučí, vďaka čomu je ten celkový dojem umocnený ešte o čosi viac. Zatiaľ teda 9/10 a už sa teším na druhú projekciu! EDIT: Ďalšia návšteva kina je za mnou a môžem úprimne povedať, že mi kúsky viacerých nepovšimnutých detailov či nezodpovedaných otázok konečne zapadli do jednej ucelenej a skutočne úžasnej mozajky. Aj kvôli tomu zvyšujem na 10/10, no a teraz mi ostáva už iba dúfať, aby boli fyzické nosiče narvané poriadnou porciou šťavnatých bonusov.

Neprekvapivo nudná a nanajvýš priemerná záležitosť, ktorá príliš neobstojí ani ako samostatný film, nie to ešte ako pokračovanie fantastického Statočného srdca. Robert the Bruce síce má niekoľko fajn momentov, no tých sa divák (ak to dovtedy vydrží) dočká až niekedy v poslednej štvrtine, čo je rozhodne škoda. A aj keď mi tie dve hodiny už nikto nevráti, ako fanúšik historických kúskov nič neľutujem. Nabudúce si už ale radšej znova pustím skvelého a stále možno trochu prehliadaného Outlaw Kinga.

Dokonalý (!!!) vizuál, krásny príbeh a ďalší skvelý soundtrack v podaní Radwimps! Stále len 47-ročný talent Makoto Šinkai sa tak po výbornom Kimi no na wa. znova ukazuje v tom najlepšom svetle, opäť raz s ľahkosťou vyráža dych a zároveň potvrdzuje svoje miesto medzi špičkou súčasnej animovanej tvorby v Japonsku. Som nadšený a verím, že ďalšie fantastické kúsky na seba nenechajú dlho čakať. 9/10

Prečo tak milujem dekádu, v ktorej mám odžitých iba 11 dní? Nuž, namiesto nekonečných opisov toho, čo je podľa mňa na filmoch, hudbe a celkovo popkultúre osemdesiatych rokov tak úžasné, radšej prenechám slovo Johnovi Carpenterovi, postavám undergroundovej hudobnej scény zvanej Synthwave a tvorcom tohto skvelého dokumentu. Crowdfundingový projekt The Rise of the Synths je totiž všetkým, čím som chcel aby bol a zároveň ide o parádnu predohru pred premiérou veľmi sľubných Kráľov videa (https://www.facebook.com/kralovevidea/). Online požičanie The Rise of the Synths (https://vimeo.com/ondemand/theriseofthesynths) bolo rozhodne najlepšie utratených pár eur za veľmi dlhú dobu! :)

Od tvorcov skvelého The Big Sick som teda čakal oveľa viac. Popri sledovaní The Lovebirds som vyluxoval celý byt, vybehol do podniku na pár pív a stihol pozrieť tri ďalšie filmy. To asi hovorí za všetko.

Pri anime dokážem pomerne rýchlo zistiť, či ma baviť bude alebo nie. A hoci sa dlhším kúskom väčšinou vyhýbam, niektorým predsa len zvyknem dať šancu, no aj to najmä na základe odporúčania. Čo sa týka Hikaru no Go, tak poviem len toľko, že už dávno som nejaký projekt nesfúkol s takou rýchlosťou a nadšením, ako práve tento. Úžasná záležitosť!