Dunadan

Takmer po všetkých stránkach totálne mimo mňa. Lego príbeh 2 mi prišiel neuveriteľné nudný, nevtipný a tie otravné muzikálové čísla má skoro zabili. Najväčší problém som mal však s tým, že tvorcovia akoby sa nevedeli rozhodnúť, pre koho je snímka vlastne určená. Menší diváci síce budú v siedmom nebi už len z toho, že sa na plátne neustále pohybuje niečo farebné, tancujúce a spievajúce, no zložitejšiu zápletku nepochopia. Tá je vo filme skôr pre starších návštevníkov kina, ktorý si užijú aj niekoľko podarených popkultúrnych odkazov. Ako celok ale animák neponúkne plnohodnotný zážitok ani jednej z týchto skupín. Oproti veľmi fajn jednotke poriadny prepad. 4/10

Bál som sa, no nakoniec som bol na moje veľké prekvapenie spokojný. Alita je sympatická, akčné scény sú parádne natočené a celkový vizuál je tu na špičkovej úrovni, čo IMAX plátno umocnilo ešte o čosi viac. Rodriguez sa s látkou popasoval so cťou a aj napriek niekoľkým výhradám som si film naozaj užil. 7/10 (viac tu)

Po vynikajúcej reklamnej kampani a nádejnom úvodnom rozbehu prišiel tvrdý pád na hubu nasledovaný dlhým a nudným trápením. A mne je z toho neuveriteľne smutno, pretože návrat ku koreňom sa tu rozhodne nekoná. Shyamalan takmer ničím nezaujme ani nestrne, a tak len servíruje množstvo nezáživných a otravných dialógov, zabíja atmosféru aj napätie nenápaditou réžiou a zamotáva sa v témach, ktoré už dnes nemajú takú údernosť ako kedysi. A hoci sa objavilo aj niekoľko super momentov (doposiaľ nevidené zábery z Vyvoleného, útržky geniálnej hudby Jamesa Newtona Howarda), pri ktorých moje fanúšikovské srdce neraz zahorelo šťastím, ten pocit sklamania pretrval. 5/10 (viac tu)

Najkomiksovejšia komiksovka a najlepší celovečerný Spider-Man (prepáč Raimi). Paralelné svety totiž ponúkajú množstvo skvelých postáv, úžasný vizuálny štýl aj príbeh plný originálnych nápadov a odkazov. Soundtrack spolu s akciou šlapú na jednotku, je to neuveriteľne vtipné a nebyť tak trochu preplácaného finále, bol by som nadšený ešte o čosi viac. 9/10

Keď sa na Divokom západe stretlo Dvanásť rozhnevaných mužov s tak trochu inými Siedmimi statočnými a vzišla z toho pecka! 9/10

Absolútne strhujúci historický epos, ktorý by nemal uniknúť pozornosti žiadneho fanúšika pohyblivých obrázkov. Aj napriek svojej mimoriadnej, takmer štvorhodinovej stopáži totiž príbeh odsýpa neuveriteľne svižne a ohuruje jedným krajším a nezabudnuteľnejším momentom za druhým. Čerešničkou na torte sú potom fantastické preteky konských záprahov. Ben-Hur je jednoducho po všetkých stránkach vynikajúcim dielom a zároveň jedným z najväčších veľkofilmov všetkých čias. No a čo je najdôležitejšie, jeho pôsobivosť dokonale vyráža dych aj 60 rokov od premiéry. 10/10

Až na to (pre mňa) neuspokojivé finále a niekoľko ďalších drobností išlo o veľmi slušnú jazdu. Navyše s parádnym openingom aj endingom, ktoré v mojom playliste ešte nejaký ten čas určite pobudnú!

Prvá polovica je veľmi slušná. Chémia ústrednej partičky šibnutých vojakov funguje prekvapivo dobre, hláškuje sa ako o život a príbeh ťahá dopredu najmä akcia a R-kový rating, vďaka ktorému môže snímka ponúknuť aj krvavú brutalitu či hrubší slovník. Akonáhle sa však Black snaží o akési rozšírenie mytológie Predátora, zlyháva. Vyvoláva síce rôzne zaujímavé otázky a načrtáva viaceré drobné podzápletky, robí to ale akoby na pol plynu, takže som z kina aj tak odišiel bez dostatočných odpovedí. Záverečná WTF scéna bola potom už iba jednou z mnohých, nad ktorými jednoducho netreba príliš premýšľať. Nový Predátor je tak vo výsledku obyčajným a rýchlo zabudnuteľným sci-fi béčkom, čo ma nesmierne mrzí. Veril som tomu do poslednej chvíle. 6,5/10 (viac tu)

Režisér Bart Layton uchopil zamotané skutočné udalosti naozaj skvelým spôsobom, pričom vďaka nespoľahlivému rozprávačovi, výbornej réžii a premyslenom odhaľovaní jednotlivých informácií perfektne motá hlavu. A to až do samotného konca, ktorý vyvoláva snáď ešte viac otázok ako na začiatku. The Imposter vyniká formou aj obsahom, dokáže pracovať s napätím, emóciami a diváka väčšinu stopáže jednoducho nenechá vydýchnuť. No nechýbajú mu ani parádne naservírované zvraty. Ide skrátka o prvotriedny dokument, ktorý svojou znepokojivou a mrazivou atmosférou v pohode strčí do vrecka väčšinu súčasnej tvorby. Som nadšený!

Verím, že to pomalé tempo mnohých divák odradilo, v tom horšom prípade zabilo. Ja som si ale Sharp Objects aj vďaka poctivej remeselnej stránke, parádnej atmosfére, výborne zvolenej hudbe či famóznym hereckým výkonom (najmä) ženského osadenstva dokázal väčšinou naozaj užiť. A TO FINÁLE! 8/10 (viac tu)