classic

„Tu máš svoj život,” ako na tanieri, Olof Persson, ktorý si jednak "túlavé topánky" dostal, keďže si dlhšie nikde neposedel, a tak si svoje zamestnania, ako také ponožky (vy)striedal, a to od  počiatočného - splavovania vyťaženého dreva, ďalej cez tvrdú prácu v tehelni, a potom i na píle, cez konečne lepšiu pozíciu v kine, kde sa stávaš lepičom plagátov a predavačom cukroviniek (možno sa nakoniec vypracuješ až na premietača, chlapče ?), po lopotnú robotu na železnici, kde dokonca založíš odbory a bojuješ i o stávku za vyššie mzdy, o čom mimochodom prostredníctvom famózneho čiernobieleho obrazu (vy)rozprával švédsky režisér, kameraman a strihač v jednom - Jan Troell, a to konkrétne vo svojom oslnivom a majstrovskom debute z roku 1966, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Eddie Axberg, ktorý sa následne objavil aj v režisérových skvostoch Vysťahovalci a Nová zem... Tento, takmer 3-hodinový snímok sa odohráva počas 1. svetovej vojny, kde sa síce nezastavím na kus reči s vojakmi v zákopoch, ale i napriek tomu je naprosto viditeľné, že sa nenachádzam v inej dobe, ako tejto, pretože skrátka dobovú výpravu i kostýmy, si nemožno spliesť s úplne iným časovým úsekom, než práve s týmto, a to ani nehovoriac o nemých filmoch za doprovodu sprievodnej hudby, na ktoré sa spolu s Olofom pozerám... Možno som očakával o málo viac, no ľutovať strávený čas tomuto filmu nehodlám !

„Podzemná železnica” Kapitola 5: Tennessee - Exodus, keď na scénu sa opäť vracia hlavná postava Cora Randallová, kráčajúc naprieč spálenou krajinou, a to za doprovodu chudého "speváka Jaspera" , ale najmä za sprievodu otrokára - Ridgewaya, potom i mladého "eštebáka" Homera, a nakoniec i istého Bosemana, ktorý si mimochodom koleduje o poriadny výprask, pričom Caesar Garner, chýbal, už rovné tri epizódy, a tak sa teraz následne pýtam: „Bohvie, čo je vlastne s ním...?” Zrejme sa to čochvíľa dozviem. / Nachádzam sa v presnej polovici seriálovej udalosti posledných dekád, dokedy bol zakaždým mimoriadne kladený dôraz - na prácu so zvukom a hudbou, či na mrazivú, až hororovú atmosféru, alebo i na dlhšie, neprerušované zábery, čím ma režisér Barry Jenkins, prenášal priamo do dobového prostredia, kde som sa väčšinou prizeral vskutku nepríjemným situáciám, s ktorými som bohužiaľ nemohol absolútne nič urobiť. Daná doba si to skrátka vyžadovala, čiže "ružové okuliare" si znovu nenasadím, a tak je to správne.

„Podzemná železnica” Kapitola 4: Veľký duch, ktorá sa nesie v duchu mladého A. Ridgewaya, t. j. celých, ani nie "45 minút" je venovaných iba jemu, a povedzme i niektorým vedľajším postavám, trebárs jeho otcovi-kováčovi, alebo aj iným záležitostiam, napr. ako sa vlastne vyprofiloval na "lovca otrokov" ? Na konkrétne zrovna tieto udalosti príde rada, a opäť to nie je nič extra príjemné, ako som si už stihol zvyknúť... / Skrátka, čoraz viac si začínam uvedomovať, že sa stretávam s niečím naprosto výnimočným, čo nemá žiadnej obdoby ?!

„Podivuhodný prípad Benjamina Buttona” má v prvom rade k dispozícii vychýreného scenáristu Erica Rotha, ktorý mimochodom napísal i "oceňovaného" Forresta Gumpa, za ktorého obdržal ocenenie Oscar za adaptovaný scenár, čím chcem v podstate naznačiť najmä to, že v obidvoch prípadoch horlivo sledujeme daného protagonistu naprieč dejinnými udalosťami, ktorých boli obaja súčasťou, pričom hrdina titulného filmu od autora Davida Finchera, sa narodil do úplne krajnej extrémnosti, čo dokazujú skoro hneď úvodné zábery, ktorým najprv ešte predchádza otváracia sekvencia z nemocnice s protagonistkou Daisy, a to konkrétne už v pokročilom štádiu staroby, keď z jej denníku bude čochvíľa čítať jej dcéra Caroline, čím sa automaticky dané slová premieňajú na fantastické obrazy, kde sa presúvam do dávnejšej retrospektívy od roku 1918, so samým úvodom u hodinára, a až následne neskoršie spoznávam akési "novorodeniatko" ako z nejakého bizarného filmu Davida Lyncha, a la Mazacia hlava. A u tejto postavy nastáva celkom opačný cyklus starnutia. Skrátka, nie normálny, ako je všade bežne zaužívané, ale naruby obrátený, aký sme predtým, a ani snáď potom nielenže nevideli, ale ani nikdy nezažili, čím vzniká absolútne fascinujúca koláž samých predstavení od výmyslu sveta, aké si môžeme vychutnať iba na "striebornom plátne" . / Perfekcionistický štýl režiséra rovnako zachádza do samej krajnosti, ako i jednotlivé sekvencie s Benjaminom Buttonom, čo ale v tomto prípade nie je vôbec na škodu, ale skôr k úžitku, i keď by sa povedzme dvom vynaliezavým strihačom - Baxterovi a Wallovi, určite patrili vziať do rúk - strihačské nožničky, a niekoľko scén i výrazne pokrátiť, či vystrihnúť, pretože v takejto forme je to nejako strašne "zdĺhavé" , kvôli čomu som nakoniec ubral jednu hviezdičku na štyri - výborné, ale už teda nie vynikajúce ! Ináč nemám asi žiadne iné výhrady, čo by som chcel ďalej kritizovať. Je to nadštandardne nakrútené i obsadené, ozvučené i skomponované, a síce aj dosť prehnané, no zároveň odpustiteľné, keďže sa to k danému žánru vyslovene hodí. Vizuálne efekty, masky a výprava, sú priam dokonalé. Mirandova pôžitkárska kamera, je dychvyrážajúca. Jeden z najlepších filmov Davida Finchera, či skôr lepšie povedané - najambicióznejších.

„Žena v okne” je ďalším, teda v poradí už druhým po sebe nevydareným filmom, zaujímavej herečky Amy Adams, a ak by som to konkrétne mohol trochu viac špecifikovať, tak jej herecké stvárnenie celkom obstálo, a to v oboch zmienených prípadoch, ale až následne, film ako celok, to podľa mňa nemal ani zďaleka také jednoduché, pričom ani záruka účasti "renomovaného rutinéra" Joea Wrighta, ešte automaticky nemusí znamenať to, že je všetko v naprostom poriadku ? Obsadenie Garyho Oldmana, bezprostredne vnímam, ako hercovu vďaku za jeho predchádzajúci, oscarový triumf v podobe "Najtemnejšej hodiny," kvôli čomu vlastne prikývol na opätovnú spoluprácu s rovnakým režisérom, ktorý sa vracia po štvorročnej filmárskej pauze, a opäť to nie je nič, čo by som si chcel znovu pripomínať, ak nepočítam aspoň hercov mimoriadne psychopatický výkon, kde skrátka dokáže na minimálnej ploche vyťažiť absolútne maximum, čo zase dokazuje najmä to, že herec je zrejme oveľa schopnejším, než človek, ktorý sedí na režisérskej stoličke, a nie je mu k tomu asi bohvieako dobre ?! Jednoznačne najlepšie počiny nakrúcal v prvej dekáde 21. storočia, čo je už hodne veľmi dávna doba, na ktorú asi už len ťažko môže nadviazať ? Na druhej strane, angažovanie francúzskeho kameramana Bruna Delbonnela, v súčasnosti považovaného za totálnu špičku spomedzi všetkých "Mužov s kinoaparátmi" , ktorý nielenže vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ale predovšetkým som si ho obľúbil už spred dvadsiatich rokov v Amélii z Montmartru, čiže svoju úroveň si udržiava(l) po celý tento čas, a tak toto je jeden z pozitívnych bodov, prečo dať snímku vôbec šancu. Jednoznačne forma zvíťazila nad obsahom, ktorý ani nechcite bližšie spoznať. Ani výborná práca kamery, bohužiaľ nezastrie vskutku plytký scenár, ktorý akoby tým spadol z vysokého stromu, a počas pádu sa mu pomiešali strany, čím sa v podstate sám znehodnotil. Je to vskutku (ne)obyčajná zlátanina.

„Podzemná železnica” Kapitola 3: Severná Karolína, ktorá je oproti tej predchádzajúcej, Južnej, hotovým "Peklom na Zemi" , čo si ináč čoskoro uvedomí i protagonistka Cora Randallová, kedy sa musí tentokrát zaobísť bez svojej veľkej opory - Caesara Garnera..., no za to sa zrejme môže spoľahnúť na istého pána Martina Wellsa, ktorý jej podáva pomocnú ruku, čím v podstate týmto šľachetným gestom veľmi prekvapil svoju manželku Ethel ? Totižto, v tejto akejsi, abnormálnej náboženskej komunite, kde sú Afroameričania postavení mimo zákon, sa absolútne nepripúšťa, a ani v žiadnom prípade neodpúšťa, aby im ktokoľvek z bielej, "vyvolenej" rasy pomáhal, a konkrétne zrovna na tomto mieste, bude mať Cora svoj tajný úkryt pred zrakmi osadníkov, tomu sa povie "nenormálny paradox" , a to ešte ani zďaleka nie sú vyčerpané všetky prekvapenia. / V tretej epizóde si čoraz viac uvedomujem, že sledujem mimoriadne desivý, vôbec nikoho nešetriaci, nadpriemerný a geniálne zrežírovaný seriál, s akým sa zase tak často nestretávam, a už sa asi ani stretávať nebudem ? Mohli by sa trebárs tiež nejakí schopní a (ne)hollywoodski tvorcovia začať venovať i hlbšej histórií o pôvodnom obyvateľstve Ameriky, kde by sa nám ("všetkým") divákom asi poriadne zvíjali žalúdky, až tak by nám bolo strašne nevoľno, všakže ... ? Vtedy by to bolo samými, explicitnými zábermi, len tak nasiaknuté, pričom ani teraz tomu nie je inak ! Na to sa musí skrátka človek psychicky pripraviť, a tak podotýkam, že pre každého to určené byť stopercentne nemôže !?

„Grónsko” je vo všeobecnosti vnímané, ako skrátka ten "najväčší ostrov na svete" , no súčasne bude taktiež možno poskytovať i útočisko pre naše postavy, ktoré sa vskutku ocitnú v (na)ozaj veľmi nezávideniahodnej situácii, no háčik spočíva najmä v tom, či sa sem vôbec dostanú včas ? Totižto priamo do atmosféry Zeme sa rúti jeden z „malých” úlomkov kométy Clark, zhruba o veľkosti futbalového štadióna, ktorý by mal údajne dopadnúť do bezpečnej zóny  - Atlantického oceánu, a nemáme sa teraz trochu obávať následnej, minimálne aspoň 10-metrovej vlny tsunami ? Nie, to ani nemusíme, lebo prichádza ešte niečo oveľa horšie, než apokalypsa z Indonézie v roku 2004, pretože trajektória sa odklonila do strednej časti Floridy, a to konkrétne niekde do obývanej oblasti medzi Tampou a Orlandom, čo ináč spôsobilo nárazovú vlnu s dosahom až 2500 kilometrov, a to ani nehovoriac o katastrofálnych následkoch s tým spojenými, čiže protagonista a stavebný inžinier - John Allan Garrity, nachádzajúci sa zrovna okolo 730 km od "bodu epicentra" v atlantskej Georgii, by si teda v žiadnom prípade nemal odteraz myslieť, že má vari úplne po všetkých starostiach... ? To ani zďaleka nie, lebo chýry o živelnej pohrome dorazili nielen do všetkých amerických domácností, ale vzápätí sa všetci dozvedajú mimoriadne zlé vyhliadky do blízkej budúcnosti, že toto je v podstate len začiatok-konca, ktorý sa ani v najmenšom nedá porovnávať s Tunguskou udalosťou spred viac, ako sto dvanásť rokov...!? / Ďalej už nepoviem "ani mäkké f" , keďže som bol priamym svedkom - (nad)priemerného, katastrofického (veľko)filmu, na míle vzdialeného neuveriteľným pátosom Rolanda Emmericha a spol, i keď podotýkam, že svojim "Dňom potom," nebol príliš ďaleko vzdialený od reality. Síce profesionálneho kaskadéra, filmového herca, scenáristu a režiséra - Rica Romana Waugha, sotva považujem za priemerného tvorcu, ale s tým nepatrným rozdielom, že tentokrát sa mu našťastie podarilo nakrútiť viac, než slušný, "devastačný" snímok, v ktorom sa nielenže obstojne pracuje s vývojom medziľudských vzťahov, ale aj s líniou udalostí. Extra netlačí na pílu, čo je v celkový prospech veci, no zároveň ponúka i strhujúce zábery, ktoré mu namiešal samotný Sparlingov scenár, keď disponuje i niekoľkými lukratívnymi vychýtavkami, kedy vám asi nebude všetko jedno ? Trochu zamieša kartami, čo znamená asi to, že na čas rozdelí postavy, ktoré si musia nájsť k sebe cestu, inak skončia na psí tridsiatok. Škótskeho herca Gerarda Butlera v poslednom čase extra nevyhľadávam, no "Zelenou krajinou" určite trafil klinček po hlavičke, keď si vybral lepšiu rolu, než na aké býva zvyknutý. Na brazílsku (sympatickú) herečku Morenu Baccarinovú, bol vkusný pohľad, kedy sa snažila predviesť i patričné emócie, ktoré ju vďaka istým okolnostiam k tomu priam navádzali ! Mňa osobne film najviac bavil v 1/2 polovici, kde v tej druhej som (iba) horlivo očakával, ako sa to vlastne celé skončí...?

„Podzemná železnica” Kapitola 2: Južná Karolína, a síce sme sa sem predsa trochu posunuli ("metrom"), t. j. cca necelých 200 míľ severovýchodne od Georgie do mestečka Griffin v Južnej Karolíne, kam napokon Caesar s Corou dorazili, ale s tým nepatrným rozdielom, že odteraz radšej používajú nové identity - Christian Markson a Bessie Carpenterová, pretože Cora sa počas predchádzajúceho úteku dopustila istého, "trestného činu" , vďaka čomu im bude čochvíľa na chrbát dýchať sám "lovec otrokov" Arnold Ridgeway, ktorý mimochodom cestuje s asistentom Homerom, ináč mladým Afroameričanom, čo je pre mňa hotovým paradoxom ! A akoby sa samí otrokári nedopúšťali ohavných skutkov, čo je úplne to isté, ako "zlodej kričí chyťte zlodeja" ! Na prvý pohľad tu prevláda naprostá idylka, ale zdanie väčšinou klame, keďže sa tu vyskytujú nielen pokrivené charaktery, ale aj sa tým pádom automaticky vytvára akási "experimentálna oblasť" , čo je samo o sebe dosť znepokojivým faktom, ktorý čoraz intenzívnejšie naberá na dynamike... / Možno o máličko slabšia epizóda, než tá otváracia-úvodná, v ktorej tentokrát absentujú "explicitné sekvencie" , ale to ešte neznamená, že by som sa nejako zvlášť nudil. Napätie sa skôr vytváralo prostredníctvom psychologického prostredia, kde skrátka stále čosi smrdelo, na čo našťastie prišli i naši dvaja protagonisti, alebo ich proste ktosi nachytal na hruškách..., o kom som sa vlastne už o pár riadkov vyššie medzitým zmieňoval ? Jednoducho povedané, "z každého rožku trošku" . Nadpriemerná časť. Jenkins udržuje latku hodne vysoko, a pevne verím tomu, že sa toho bude držať i naďalej.

„Odišiel” je mojim, trochu viac skomoleným, slovenským prekladom, pôvodného názvu gangsterky "The Departed" , ktorá v spoločných česko-slovenských lúkach a hájoch používa preloženie do jazykov, ktorému "odvekí bratia" veľmi dobre rozumejú, pretože "Skrytá identita" má v oboch prípadoch úplne rovnaký význam, asi je ešte i o čosi vhodnejším, než "Na druhej strane" , ktorý zrejme nemá až takú razanciu. Tentokrát budem vychádzať z oficiálneho domáceho pomenovania, z ktorého sa dá v podstate veľmi veľa vyťažiť, ako sa čochvíľa posnažím prezentovať. Na úvod si dovolím uviesť najmä to, že zo skrytej identity, je v skutočnosti plurál, čiže množné číslo "skryté identity" , ktoré sú minimálne hneď dve. Obidve pochádzajú z policajných kruhov, to jest - na jednej strane "návnada" Costigan a na druhej strane "informátor" Sullivan, a kdesi uprostred je gangster bostonskej zločineckej organizácie Frank Costello. Totižto, v tomto prostredí sa nedá veriť absolútne nikomu, so samými podrazmi sa doslova roztrhlo vrece, a tých prekvapení je všade neúrekom... A najväčšie napätie spočíva predovšetkým v tom, že protagonisti Costigan so Sullivanom, sa hodnú chvíľu nestretnú, tým pádom nie je do poslednej minúty núdza o zvraty, ktoré sú už vskutku akosi dosť prekombinované, ale zase strašne nebijú do očí... / Všetci dookola hovoria: „Marty Scorsese mal dostať Oscara za réžiu oveľa skôr, trebárs za Zúriaceho býka, či za nadhodnotených Mafiánov” ?! Osobne si to vonkoncom nemyslím, keďže až práve teraz, nakrútil zrejme jeden z najlepších filmov svojej kariéry, kedy vlastne pozbieral samé skúsenosti z predchádzajúcich kinematografických zárezov, ktoré pretavil do celistvého filmového diela, ktoré ani po 15. rokoch od premiéry, nestratilo nič zo svojej atraktivity. Disponuje naprosto unikátnym obsadením, t. j. Nicholson, DiCaprio, Damon, Wahlberg, Sheen, Baldwin, Winstone, či aj Farmigová, sú všetko herecké kapacity, a to najmä mladý Leonardo predvádza priam ideálny, strhujúci a fenomenálny herecký výkon - par excellence ! Scorseseho dvorná strihačka Thelma Schoonmakerová, vytvorila fantastickú a chirurgicky presnú montáž, akú si môžem stále plnými dúškami vychutnávať. Režisér síce s nemeckým kameramanom Michaelom Ballhausom, spolupracoval posledný krát, tak o to je táto ukážková kompozícia obrazu - hodná zapamätania. Scenárista William "Bill" Monahan, sa očividne inšpiroval hongkongským thrillerom Volavka z roku 2002, ktorú napísali Mak s Chongom, aby vznikol jeden z najzaujímavejších remakov všetkých čias !

„Podzemná železnica” Kapitola 1: Georgia, je pojem, ktorý opisuje cestu čiernych otrokov do bezpečnejších štátov USA v 19. storočí, pričom na samý úvod sa najprv zoznamujem s dvomi kľúčovými postavami, to jest s Caesarom Garnerom, narodeným vo Virginii, predaným na juh do Georgie, a napokon aj žiaľom utrápenou, či i hnevom nasiaknutou Corou Randallovou, narodenou na plantáži, a snáď až následne potom, môžem vari reálne pomýšľať na ich spoločný útek z reťazov nemilosrdného otroctva, a to konkrétne spod náruče krutých otrokárov... ? / Pokým sa tak hypoteticky stane, budem musieť absolvovať, jednak mimoriadne sústredenú réžiu Barryho Jenkinsa,  a to za asistencie množstva explicitných, hrôzostrašných, desivých, ale najmä obzvlášť realistických záberov, ktoré mi dali naozaj veľmi poriadne zabrať po psychickej stránke. Mimochodom, zaobstaral ich renomovaný, špičkový kameraman James "Jim" Laxton, a vskutku si dal na svojej kompozícii obrazu extra záležať, až absolútne nikoho nimi nešetril ! Nielen réžia, či kamera stoja za pozornosť, toho je ešte oveľa viac, námatkovo by som vybral väčšinou pre mňa neznáme obsadenie, vďaka čomu má seriál nádych dokonalého realizmu, a do toho sa tiež pridáva i autenticita samotného prostredia, kedy si sami hovoríte: „Určite bolo toto obdobie zrejme krutejšie, než čo si môže vôbec televízia dovoliť odvysielať” , ale i napriek tomu nie sú tvorcovia ďaleko vzdialení od skutočnosti, ba práve naopak, sú k nej sakramentsky blízko ! Poznámka ku castingu. Totižto v ňom figuruje i meno všestranne známeho austrálskeho herca Joela Edgertona, no tentokrát radšej žiadne veľké sympatie od jeho postavy nečakajte, inak by ste sa mohli škaredo popáliť, a tak mi teda nakoniec herecký ansámbel, nie je až tak úplne cudzí. Unikátna záležitosť pre rok 2021.