Torgal

Hmm, sklamanie, ktoré ide do značnej miery na vrub toho, že len deň pred zhliadnutím filmu som dočítal skvelú predlohu. Film mi potom pripadal strašne uponáhľaný a skratkovitý. Všetko sa deje príliš rýchlo a divák má problém vôbec zorientovať sa v tom kto je kto, nieto ešte dumať na identitou vraha. Namiesto analyzovania postupne sa vŕšiacich stôp a výpovedí svedkov je veľa času obetovaného zbytočnému úvodu v Jeruzaleme a akčným vložkám, ktoré tu nemajú čo hľadať. Jednoznačne ale palec hore za zmenený záver, ktorý je oproti knihe omnoho zaujímavejší a osobnejší. 6/10

Pár rokov dozadu som čítal predlohu a síce mám na ňu len hmlisté spomienky, určite to ale nebola taká zmätená nuda ako ju prezentuje tento film. Obsadenie je pritom bez problémov - Fassbender mi sadol a Rebecca Ferguson je super ako vždy. Kamera super, aj atmosféra je slušná, ale rozprávanie príbehu je otras. Budovanie napätia absolútne nefunguje, zorientovať sa v chaoticky dávkovaných informáciách je veľmi náročné a všetko je to zaklincované stupídnym vyvrcholením. Bieda, a to som sa tak tešil. 4-/10

Jednotku som nevidel, o nič podstatné som asi ale neprišiel. Dej tvoria nasilu pozliepané spevácke vystúpenia, ktoré príbeh nikam neposúvajú. Náznak dramatického oblúka s rozkolom v skupine ani nestihne vyeskalovať a už je zažehnaný. Navyše je, pre mňa nepochopiteľne, ústrednou postavou odpudivá tlstá Rebel Wilson. Spevácke výstupy sú ale na úrovni, hlavne ten finálny. Na tri hviezdy to stále nevidím. 5-/10

Fajn jednohubka miešajúca koncept Groundhog Day s horrorom. Nevyhla sa logickým dieram a stupídnym nápadom (hlavná hrdinka sa snaží zistiť identitu jej vraha tým, že špehuje ostatných miesto toho, aby mu v jednom z "reštartov" jednoducho strhla masku) a aj hlavné postavy mohli byť sympatickejšie, ale aj tak sa mi to dobre sledovalo a bavil som sa. Že sa z nápadu dalo vyťažiť viac ale nepochybujem. 6/10

To, že tento film bude konina bolo viac-menej jasné od ohlásenia jeho názvu. Jeho premisa tento predpoklad už len potvrdila a film samotný ho naplnil. Nemôžete s vážnou tvárou natočil film, ktorý má mať dramatické pnutie s tým, že ho postavíte na šialene nerealizovateľnej myšlienke - v tomto prípade vesmírnej klietke v ktorej je celá Zem (!) a ktorá všemocne reguluje počasie všade na svete. Socialistickí súdruhovia by z neho ale mali radosť, veta "Poroučíme větru, dešti." je naplnená na úderníckych 200%. K filmu ako takému: Nebolo to až tak hrozné. Produkčné hodnoty boli vidieť na profesionálne odvedenom remesle. Triková stránka mala kolísavú kvalitu - vo vesmíre bolo všetko v poriadku, peklo na zemi už na tom bolo horšie. Prežiteľná, zabudnuteľná zbytočnosť. Dovolím si zacitovať Pelíšky: "Teda, to muselo dát příšernou práci. Přitom taková blbost, co?" 4/10

Takto naturalistické násilie som už nejaký piatok nevidel. Otvorené zlomeniny sú len začiatok, končíme pri zdieraní kože z tváre a odkopávaní hláv. Inak je ale príbeh jednoduchý až hanba a žiadne zaujímavé zákruty neponúka. Tempo je veľmi voľné - až tak, že na konci filmu som sa zdráhal uveriť tomu, že už viac nebude a toto bol ten "brawl" (nemôžem si pomôcť, ale pri tomto názve som očakával hromadnú bitku a nie komorné vyrovnávanie si účtov jeden na štyroch). Vaugn dáva razantne zabudnúť na jeho komediálne úlohy, v roli nekompromisného drviča kostí je absolútne presvedčivý. 7+/10

Jeden z tých filmov, ktoré sú tak silné, že aj napriek nepríjemnej téme z nich nedokážem spustiť oči a fandím hrdinom, ktoré sú obeťami zvráteného systému. Famózne herecké výkony (u Daniela Day-Lewisa som to čakal, ale Pete Postelthwaite ma šokoval) a nálož emócii. Pôsobivá kritika honu na teroristov, pričom jej obete nie sú glorifikované, ale ukázaní ako ľudia z mäsa a kostí, ktorí majú svoje poklesky. 9/10

Jediná motivácia k zhliadnutiu tohto filmu pre mňa bola postava Olgy Kurylenko. A tým nemyslím jej filmové alter ego, ale jej figúru, ktorá je pre mňa stále vysoko príťažlivá. Film je inak strašné béčko s mizernou akciou a zmätočne rozprávaným príbehom (v tomto je značne podobný Seagalovkám), ale aspoň Purefoyov záporák má úroveň. Mogran Freeman sem asi zablúdil, alebo naňho mali tvorcovia kompromitujúce materiály, inak si jeho cameo vysvetliť nedokážem. Otvorený koniec je v tomto prípade veľmi odvážne rozhodnutie. 4/10

Trojka svojou bezradnosťou bohužiaľ nadväzuje na zúfalú dvojku a nie na pohodovú jednotku. Alebo sa séria vyčerpala už prvým dielom, keďže jej pokračovania sú len prehliadkou bezdejovej vaty s nefunkčným improvizovaným humorom. Napríklad dej tohto filmu by sa dal bez problémov zhrnúť do jednej rozvitej vety a jeho námet je zúfalstvo samo (tabuľka nám koroduje, treba ju ožiariť mesačným svetlom a všetko bude v cajku). Zbytočnosť, ktorá nedokáže obhájiť svoju existenciu. 3+/10

Funés málokedy zlyhá a dokáže neuveriteľne potiahnuť aj slabší námet - tento film je toho dôkazom. Súboj medzi michelinským kritikom a fastfoodom bol síce vyťažený solídne, čo mi ale prekážalo bol Funésov cirkusantský syn, ktorý bol dosť nesympatický a mimo. 7/10