jedna_vrana

Prepáčte, bolo to trochu trápne, od moderovania až k predstavovaniu filmov. Z tohto si človek obrázok nevytvorí -  či ten film bude za niečo stáť. Hviezdička navyše za Simonu Pekovú, vniesla do preberania cien trochu života a jediný film z ocenených, ktorý si chcem pozrieť je "Přišla v noci", aby som si overila, či zdanie neklame.

Ak ste sa dostali do fázy, že od DJC dokážete citovať „hlášky“, každé ich predstavenie ste si pozreli niekoľkokrát a ich inteligentný humor vašej duši prináša potešenie, tento dokument vás poteší. Páni pomaly odchádzajú do Cimrmanovho neba a hoci je smutné, že mnohých z nich už neuvidíme, potešilo ma, že sa našli mladší nadšenci tejto myšlienky a vďaka nim prežíva divadlo ďalej. Tieto zábery vo mne vyvolávali horko – sladký pocit, že dielo Majstra trvá, lebo ho má kto šíriť ďalej. Ďakujeme.

Peter Nagy, ako ho poznáme. Uvedomíme si, ako plynie čas... Ukáže nám niektoré zákutia rodného Prešova, pár faktov nám prezradia ľudia, ktorí ho poznali už v čase jeho začiatkov. V pozadí sa ozvú útržky najväčších hitov. Nič svetoborné nám neprezradia, ale vrátia nás do čias, keď sme jeho hity, texty, ale aj vizáž a šatník, obdivovali. Spolu s Robom Grigorovom nám pripadali ako vrchol rebélie.

Dokument si idete pozrieť v domnení, že sa niečo nové dozviete, pospájajú sa vám súvislosti, ktoré – v prípade Einsteina, už viete. Toto však bolo značné sklamanie – ani ryba, ani rak. Ako možno nazvať dokumentom niečo, čo je spolovice prehliadka historických záberov a spolovice hraná fikcia historických, ale nezaujímavých faktov? A zahraná?! Amatérske divadlo z Nižného Hrušova by bolo o dve triedy lepšie.

Poľská detektívka? To predsa nemôže byť katastrofa. Ale môže! Možno je moje hodnotenie príliš zaujaté, ale tomuto seriálu musím vyčítať všetko. 1. Nesympatickí herci od ústrednej postavy až k vedľajším. Nevytvorila som si sympatie k Wiktorovi Forstovi. Vzbudzoval dojem povrchného človeka, ktorý za sebou zvykne nechávať vzťahovú púšť.  2. Ukričaní policajti, najmä ich nekompetentný šéf Edmund Osica, ma dvíhali zo stoličky. 2. Príbeh je zlepenec scén, ktoré ako celok nefungovali. Nie, nepodarilo sa navodiť severskú mrazivú atmosféru. 3. Prípady a ich riešenie nemajú logiku, nezapadajú do seba a videné nie je ani vysvetlené, len sa stráca v hmle. 4. Bunker na Lomnickom štíte? Wau.

Ak si pozriete prvú epizódu, budete hltavo čakať na ďalšie diely. Prečo? Lebo má dobre rozložené načasovanie - mix ostrého humoru, intríg a charizmatického hereckého obsadenia. Stretnutie sveta staroanglickej aristokracie a súčasného londýnskeho drogového gangu prispieva k zábavnej stránke príbehu. Výstižnejšie je povedať, že tieto dva svety sa nestretnú, ale priam zrazia - v štýle Big Bangu. Vyniká Theo James v úlohe Eddieho (dedič drogového impéria), vo svojej novej pozícii sa vyžíva, aj keď si to nechce priznať. Brat Freddy (Daniel Ings) zahral „čiernu ovcu“ (ktorá sa nájde skoro v každej rodine) tak dobre, až vám úprimne lezie na nervy. Aj všetky ostatné postavy dokázali pritiahnuť na seba pozornosť v správnom čase. Z nich ma najviac bavil Jimmy - svojou neuveriteľnou naivitou a hippiesáckym postojom. Lenže vyzerá to tak, že budeme mať aj druhú sériu.

Opäť seriál, keď budete fandiť kriminálnikovi. V tomto prípade je to žena – Griselda – „Kmotra“. Herečka v hlavnej úlohe prešla značným úsilím maskéra, ale napriek tomu je celkom pekná, oproti reálnej postave, ak si nájdete jej fotku. Filmári zvládli retro scény a použili vhodný soundtrack.

Jack Whitehall a moje prvé stretnutie s jeho stand-upom. Pravdupovediac, po prvých dvadsiatich minútach som ho chcela vypnúť. Ale keďže mám v tomto tvrdohlavú povahu a občas dopozerám aj veci, ktoré ma iritujú, premohla som sa. Vulgarizmy možno k stand-upu patria, asi podčiarkujú emócie, ktoré chcú vyvolať? Tu ich bolo na mňa priveľa. Niektoré skeče ma míňali, lebo som nerozumela súvislostiam. Napr. dôvod až nemiestneho humoru z vlastného otca? Kto to vlastne je, ten Michael Whitehall? Našla som si o ňom informácie, ale aj tak sa mi podrývanie do vlastného súkromia  nepáčilo.

Píš sa rok 1985 a atmosféra doby je na filmovom plátne uveriteľná. Miniséria s veľkým potenciálom, ale zavádzajúcou informáciou. Ten červený telefón má minimálny vplyv na dejovú líniu. Vďaka nemu som čakala niečo v štýle Twin Peaks alebo Stranger Things. Aj napriek mätúcej informácii ma tento austrálsky výtvor oslovil, najmä tie časti, keď je Eli ešte malý chlapec. Poteší aj postava Eliho brata, Gusa. Príbeh je vystavaný dobre - narušené rodinné vzťahy, kriminálne pozadie príbehu je pútavé. Postava Hallidaya dala príbehu ďalší rozmer, ako vzor dospeláckeho kamaráta, ktorý dieťaťu ukazuje svet, zaujala. Nakoniec som prijala aj dospievajúceho Eliho. Oceňujem výborný hudobný podmaz.

Pán Lasica zanechal texty piesní... Vznikol koncert, ktorý dojal naše srdcia, zacítili sme závan niečoho medzi Nebom a Zemou. Stihol nám nechať odkaz, prihovára sa v ňom k nám, poslucháčom, hoci tu už fyzicky nie je. Toto je jedno z diel, ktoré po sebe nechávajú ľudia, ktorí mali celý život čo povedať svojmu publiku. Noblesu koncertu dodáva Štátna filharmónia v Košiciach a prítomnosť známych hudobníkov.