Anderton

Schmidtke by skvele fungoval ako pilot k mysterióznemu seriálu, kde by sa riešili aj veci, ako svojráz českého národa, konfrontácia nemeckej a českej mentality, neskôr aj milostné linky a tak podobne. Takto je to v treťom dejstve "už len" sonda do psyché päťdesiatnika a jeho krízy stredného veku. Keď už ale máme námet s pokazenou veternou elektrárňou, duchom hôr a miznutím osôb v nich, tak by si zaslúžila rozpracovať aj tá mystery linka, čo nemusí hneď znamenať, že by to bolo zrazu menej artové.

Milovníci veľhôr a špeciálne tých zasnežených nemajú nad čím váhať. Môžu sa len tak nechať unášať zábermi na prírodu a z pozadia sledovať intímny príbeh vzniku jedného kamarátstva naprieč generáciami, alebo presne naopak, zamerať sa na priateľstvo a popritom si vychutnať prírodu. Čaká nás lavína a veľká metelica a film sa mohol skončiť dvoma radikálne odlišnými spôsobmi, za mňa bol vybratý ten lepší, pretože sme neboli svedkami antickej drámy.

Len či by nebolo bývalo lepšie dokončiť tú školu a ísť potom na vysokú, ak by sa teda Domenico vzbúril a išiel si vlastnou cestou. Namiesto toho bude, zrejme, celý život zápasiť len o to, kedy skončí o tri stoly dopredu vo svojom, opäť zrejme, večnom zamestnaní. Komickosť snímky je dosť utlmená, nebudete sa trhať smiechom, ale absurdít je tu napriek tomu dosť, len skrátka nie sú prvoplánovo vtipné. By ma zaujímalo, akým spôsobom by táto fiktívna firma robila pohovory dnes, ten telocvik by už asi vylúčili...

Jediná vec, ktorá by sa objektívne dala Olmimu v tomto filme vyčítať, sú až príliš pokojné decká. Tie najmenšie nikdy neplačú, tie pár ročné nebobehujú sem tam a nevystrájajú, ako je to v skutočnosti. Inými slovami život týchto roľníkov bol ešte ťažší, než nám ukazuje samotný film. Nikto sa nesťažuje, pretože iný spôsob života nepozná a aj keby sa niekto chcel, tak niet komu. Film v poslednej tretine trochu zmení smer a jeho záver je pomerne prekvapivo pesimistický. Ale opäť sa nikto nesťažuje, pretože nejako proste bude. A Boh sa stále iba prizerá...

Určite treba Bavovi uznať, že jeho Krvavá zátoka skôr predznamenáva slasherové konvencie, než žeby nasledovala tradície gialla. Záslužný je aj jeho komentár k fascinácii hromadeniu majetku ľuďmi, ktorí už dávno stratili chrbtovú kosť. Držať palce niet komu, každý sa ukazuje byť nekompromisným prospechárom. Dnes je podľa mňa sledovanie Krvavej zátoky trochu archaickejším zážitkom, než sledovanie kvalitnejších giallo kúskov z tejto doby, preto aj iba mierne nadpriemerné hodnotenie. A záver ma vážne neposadil na zadok, i keď režijný zámer nekritizujem.

Giallo netradičné v tom zmysle, že od počiatku poznáme identitu vraha. Ale aj v tom, kam sa dej uberie v jeho tretej tretine. A zároveň poteší aj prekvapivým zvratom ohľadom identity jednej modelky (nie že by sme to nevideli už x-krát, len som to nečakal) a zároveň aj cynickým záverom. Motivácia vraha, samozrejme ide o traumu z detstva, nie je až tak ohurujúca, skôr je veľmi jednoduchá a nakoniec nechápete, prečo si na tú traumu John dokáže spomenúť až po x zavraždených ženách.

Napadá ma viacero štiplavých poznámok smerom k logike filmu, respektíve jeho scenára, respektíve k chovaniu protagonistov a vraha. Nejaké veľké prekvapenie nás nečaká, avšak odhalenie vraha nie je tak priamočiare ako sa na prvý pohľad zdá, ono je to s tými vraždami o niečo komplikovanejšie. Okrem Bavovej fascinácie mordami, farbami, hudbou a módou nás čaká aj (melo)dramatická polemika o jednej nešťastnej láske, respektíve o jednej veľkej ilúzii lásky. Aj preto nakoniec dávam 4 hviezdy pre vraha.

Arthur závidí bratovi, že mu Boh dal všetko, čo musí šťastný muž mať. A možno Larry závidí bratovi jeho bezstarostnosť a mentálnu poruchu, vďaka ktorej je zbavený zodpovednosti za všetko, za čo musí byť zdravý chlap zodpovedný. Táto scéna ale nasleduje po sérii sekvencií, vďaka ktorým vnímame Larryho život ako jednu veľkú mizériu. Doma teenageri, podvádzajúca manželka, onen brat, nejaká tá autonehoda, vyhrážajúci sa študent a odpovedí sa u rabínov skrátka nedočká, jedine že by sa na svet začal pozerať inou perspektívou. Ale je to možné, keď na zmenu perspektívy nie je vôbec životný priestor? Coenovci si nakrútili Seriózneho muža len tak pre seba, film má nulový divácky potenciál, takpovediac je určený skôr len pre ich tvrdé fanúšikovské jadro a Židov v ňom, ktorí budú mať z filmu asi viac. V podstate je zázrak, že film mal nejakú medzinárodnú distribúciu.

Čo je v krabici? Kto je v skutočnosti, ale vážne v skutočnosti, postava Johna Goodmana? Kto je žena na pláži? Prečo padol do mora mŕtvy vták? Tu si myslím, že ide o náraz do horného rámu obrazu. Vráti sa Barton na Broadway? No a takto by sme mohli pokračovať a jedinou správnou odpoveďou by bola možno tá, že ide asi o najťažšie zrozumiteľný film bratov Coenovcov. Ono nie je od veci si všímať ani všetko okolo (prostredie a doba) hlavnej zápletky a otázky, či Barton napíše svoj tuctový scenár o zápasníkovi. Mali niekedy aj Coenovci podobný tvorivý blok? Ale to sa zase iba pýtam...

Tento film robí pre Rím to, čo Prázdniny v Ríme alebo Sladký život. Teda robil by, keby ho nepoznali len priaznivci gialla a Bavu. Ide ešte skôr o detektívku než o giallo plné krvavých explicitných scén, o horor v pravom zmysle slova teda nejde. Doprevádza nás komentár ako vystrihnutý z knižných detektívok, ktoré tematizujú obľubu hlavnej hrdinky v podobnej literatúre a je to chytré. Zápletka je však tak nejak priemerná, dejú sa tu málo pravdepodobné veci a osobne ma mätúci záver, ktorý nám akože dáva vybrať, k akej verzii priebehu udalostí sa prikloníme, presvedčil o nižšom hodnotení, aké by si film možno zaslúžil. 70%