Anderton

Sonda do života jednej znudenej dvadsiatničky, ktorá študuje medicínu, je obletovaná chlapmi a chlapcami a robí modelku. Veľa toho nenahovorí, občas odsekne niečo priateľovi, občas sa usmeje pri stole plného nápadníkov. Film hodnotím ako dielo známej režisérky, ak by som mal ale objektívnejšie hodnotiť vzhľadom na to, že ide o študentský film, ide o čistú stovku. Vychádzam z toho, že som videl nemalé množstvo hraných filmov z VŠMU a máloktorý dosahuje strop Stropu.

Chcel by som raz mať dcéru ako Sophie a mať s ňou vzťah ako Calum.

Tak rád by som videl tento námet napísaný Charliem Kaufmannom a spracovaný napríklad Gondrym. Lenže Jaco van Dormael nie je Kaufmann ani Gondry a tak tu máme bizarný film, ktorý nevyužíva naplno svoj výrazný potenciál. Nie je to ani tak komédia, ako smutno-veselá melanchólia, čo by mne osobne vyhovovalo, ak by mi aj námet pripadal vhodný na podobné spracovanie. Je tu viacero skvelých momentov a finále sa podarilo, ale film je v celku skôr nevyrovnaný.

Film o predstieraní a to vo viacerých, či úplne všetkých rovinách. Perfektný prípad pre hĺbkovú psychologickú analýzu oboch ústredných postáv a následne aj pre rozbor ich vzťahu vzhľadom na ich prirodzené prostredie. Ale v úplne inom zmysle, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pre bieleho muža z "civilizovaného" sveta bude ázijská žena, či človek vo všeobecnosti, stále len exotika a naša nadradenosť a neschopnosť prekonať vlastné ego nám nedovolí ísť na dreň skutočných citov, nehovoriac o pochopení cudzej mentality. I keď René... O M. Butterfly sa asi dobre diskutuje s ľuďmi, ktorí film videli, ale veľmi zle sa o ňom píše, pretože to aj tak bude znieť nezrozumiteľne pre tých, ktorí sa rozhodujú, či ho vôbec vidieť. Mám problémy s niektorými logickými nezrovnalosťami, ale Cronenbergovi ide o úplne iné veci. Napríklad si vôbec nezakladá na tom, aby záver pôsobil ako šok, skôr sa len v dobe uvedenia divákom potvrdila ich pôvodná teória. Ale to, že Francúzi pôsobia v anglickom jazyku a prejavoch ako snobskí Briti, bude zrejme objektívna chyba, než zámer. Ale iba David vie...

Etruskovia zabíjajú znova majú snáď len jedinú, ale dosť výraznú chybu. Prvá séria vrážd milencov je nakrútená nepresvedčivo a ako by si tvorcovia povedali, že ak im to nejde, tak ďalšie vraždy sa odohrajú prevažne mimo divákove oko. Inak tu máme všetko, čo môžeme od gialla očakávať, vrátane starej traumy z detstva ako hlavnej motivácie vraha. Možno je tu príliš melodramatickej vaty, ale tých mŕtvych je tu možno o niečo viac, ako bývalo v žánri zvykom, takže nejaké tie reči o osudovej láske sa ešte dajú zniesť. K inováciám si zaraďte taliansky vidiek, čiže sme netradične mimo veľkomesta (ale móda nechýba) a exotické prostredie etruských vykopávok (atmosférické hrobky), to chvíľami evokuje staroveký Egypt. 70%

Film, na ktorý sa dobre pozerá, pretože veľmi príjemne plynie a i keď sa hrdinom dejú nepríjemné veci a nechceli by ste častokrát byť na ich mieste, nikdy neskĺzneme k čistej depresii. Je to skrátka o prístupe, o ťažkom pretĺkaní sa životom v USA ako rodina emigrantov sa dá nakrútiť aj ťažká sociálna dráma. Osobne mi ale tieto postavy príliš nesadli, nerozumel som tomu, prečo nie sú schopní sa naplno podporiť (žena neverí, že muž uspeje, muž by dal prednosť svojmu cieľu aj na úkor rodiny), pričom by stačilo sa iba normálne porozprávať a dokola sa nehádať. Koniec je otvorený, niečo dôležité sa ale z neho vyčítať dá a veci si môžeme domyslieť po svojom.

Veľmi zvláštna kriminálka, kde sa pomerne skoro dozvedáme, kto je vrah a postupne sa dozvedáme aj jeho motiváciu. Nie je to príliš presvedčivé, rovnako, ako nie je príliš presvedčivá práca polície. Tá sa tu pre istotu vyskytuje iba v nevyhnutných prípadoch a diváka občas napadne, že prípad by mohla vyriešiť oveľa skôr. Snímke by prospelo skôr čiernobiele prevedenie, takto nefunguje dostatočne ani pokus o hutnú, hororovú atmosféru. Je to ale krátke a pomerne svižné a vrah je na obrazovke skoro neustále, pričom občas pôsobí ako paródia na sériových vrahov. 50%

V roku 1950 na hrozbu použitia atómových zbraní neupozorňovali ešte mimozemšťania, ale obyčajní ľudia. Či skôr neobyčajní, vedec, ktorý má prístup k zbraniam a v podstate si môže robiť čo chce, je predsa len iná kategória. V podstate už z popisu deja vieme, že má pravdu a je nám v priebehu deja len potvrdzovaná, avšak jeho cieľ zničiť Londýn a upozorniť na to, čo môže čakať celý svet, je už cez čiaru. Nechýba humor, filmu ale dominuje dobová atmosféra Londýna. Nie je to už síce strhujúce, ale ani rozvláčne a utečie to pomerne rýchlo. Napriek tomu sa film asi málokomu dnes dlhšie udrží v pamäti. 70%

Ono to vyzerá ako jedna z mnohých zaujímavých malých vecí na nejakom sci-fi festivale, na ktorú náhodou narazíte, ale potom sa vám aj tak bude zlievať s ostatnými fajn filmami. Nie príliš presvedčivé prepojenie mozaikovitého rozprávania a apokalyptického sci-fi a to najmä z dôvodu, že atmosféra a predlžovanie stopáže sa dosahujú najmä zazeraním postáv na oblohu. Má to ale kúzlo, nepôsobí to nikdy nechcene smiešne, len ten najväčší klad tkvie v tom, že "na naše pomery" je to niečo úplne iné. Napadá ma, že oba smery sa dali prepojiť nejakou menšou katastrofou spojenou s úkazom, čo by asi ako prvé napadlo napríklad Arriagu s Iňarittuom.

Ako človek, čo nikdy nehral hru a videl xy postapo som fakt nechápal, na čo sa to vlastne pozerám. Atmosféra nezaujala, výprava potešila snáď len posledným záberom, casting nevýrazný, až nesympatický, až na Annu, tej niet nikdy čo vyčítať. Najlepší bol pilot v momentoch pred vypuknutím apokalypsy, potom to bolo stále len pomalšie a nudnejšie. Netvrdím, že sa môj názor môže zmeniť hneď po druhej epizóde, ale je pravdepodobné, že si na ňu už nenájdem čas. Ale možno sa teraz bude lepšie predávať nový album DM, takže pozitívum som našiel.