Anderton

Na Marse sú síce z hľadiska vedy o dosť ďalej, môžu cestovať úplne všade do vesmíru, majú silnejšiu zbraň ako atómová bomba, dokonca vymysleli aj perpetum mobile. Ale čo z toho, keď ich muži v boji so ženami rezignovali a prestali mať chuť na sex. Záchranou by mohli byť pozemskí kanci. Námet ako stvorený pre skvelú medziplanetárnu paródiu, avšak je z toho vďaka extrémnej vážnosti "iba" pozoruhodné guilty pleasure. Riešia sa tu závažné dilemy a obetovania, len sa neťahajú zápalky, ale karty. Najväčšou "bombou" je samozrejme robot, oko ale viac potešia tri pekné herečky. Briti sa snažili kopírovať americké scifíčka čo to išlo, ale to nám môže byť z dnešného hľadiska jedno.

Tak na Netflixe je táto epizóda uvádzaná ako prvá, tak neviem, ale keďže je to jedno, tak to asi netreba vôbec riešiť. Každopádne začíname 25 rokov pred TOU lúpežou a sledujeme dvoch veľkých tragédov, ako sa snažia prežiť. Keďže to nedokážu klasickou činnosťou, ako drvivá väčšina ľudstva, tak sa snažia ukradnúť, čo sa dá. A príliš im to nejde, pôsobia skôr ako slony v porceláne. Rozhodne je ale fajn, že obaja protagonisti sú veľmi rozdielni.

Najväčší rest minulého roka sa stáva, pravdepodobne, aj mojim najobľúbenejším filmom uplynulého ročníka. Prečo je tomu tak, že domáci hraný film, ktorý frefrčal aj našimi kinami, bol zmätočný, nezábavný a zaujal iba svojou témou, kdežto hollywoodsky veterán prináša v niektorých smeroch antihollywoodsky veľkofilm a boduje na sto precent. Pokiaľ máte klaustrofóbiu, možno budete mať problém film vôbec dopozerať, ale pre mňa ide o podobný typ zážitku, ako nedávny Fall. Je to na jednej strane veľmi nepríjemné sledovať, na tej druhej ale extrémne napínavé a svojim spôsobom, vzhľadom na žáner, zábavné. Tak teraz môžeme len diskutovať, akej skutočnej udalosti by sa mal zase Howard chopiť, aby priniesol opäť jeden z najintenzívnejších zážitkov roka. Ide o jednu z mála výnimiek, kedy človek vyhral boj s prírodou.

Za 25 rokov svojho života ukončeného náhlou smrťou môže veľkosťou vytvorenej glorioly okolo svojej osobnosti s Ruan súperiť snáď len James Dean. Experimentálne nakrútený životopisný historický film kombinuje hrané sekvencie, zábery z dochovaných filmov, rozhovory s predstaviteľkou hlavnej úlohy a búranie štvrtej steny. Kwan dokáže týmito postupmi udržať divákovu pozornosť asi v každej z viacerých verzií, osobne som videl tú 154-minútovú. Bohužiaľ v závere nevie, ktorým momentom skončiť a práve v posledných 20 minútach by mohla byť snímka trochu prestrihaná. Tak ma napadlo, že by mohol byť zaujímavý nápad pre Kwana nakrútiť znova niektorý z nedochovaných filmov so svojou hviezdou, ale to by ich muselo napadnúť pred 30 rokmi.

Prvé dva diely som nevidel, ale úvodná rapid montáž vám veľa vysvetlí. Na béčko celkom slušné triky, výprava, aj príbeh. Čiže niečo podobné, ako nejaký sci-fi netflixovský seriál. Film vyzerá dobre v celkoch a veľkých celkoch, v rámci možností samozrejme, keď už sme na Zemi a cudzej planéte tvárou tvár bojujúcim postavám, je to horšie. Najlepšie by ale aj tak celá táto béčková vesmírna sága vyzerala, ak by bola nakrútená v 80. rokoch.

Najväčším problémom tohto priemerného béčkového hororu je fakt, že ide o dvojku slávnej jednotky, navyše prišla do kín rok po fenomenálnom úspechu niečoho, čo sa zopakovať nedá. Z dnešného hľadiska, teda ak ste film ešte nevideli a pozriete si ho dnes, už nemôže film sklamať ako nepodarené pokračovanie, pretože obdobie hajpu je fuč, ale iba tým, že takýchto hororíkov už je na svete oveľa viac ako pred dvoma desaťročiami. Samostatne za tri, ale keďže sa nedá nehodnotiť film aj ako pokračovanie, tak bude hodnotenie podpriemerné. Rozuzlenie ma nesklamalo, len sme sa nedozvedeli všetko, čo sme sa dozvedieť mali.

Na Vadimovom filme asi najlepšie vidieť, aká nadčasová je de Laclosova predloha. A to myslím spomedzi všetkých adaptácií. Zatiaľ čo v historických filmoch sú Valmont a jeho žena bezcharakterní ľudia medzi, no povedzme že menej bezcharakternými, tu som mal dojem, že vlastne ide len o normálny film o moderných vzťahoch. A to sú obaja stále bezcharakterní, manželka ale viac. V dnešnej dobe, kedy sa polovica manželstiev rozpadá, sa zdá, že budúcnosťou môžu byť práve otvorené vzťahy. Valmontovci akoby tak boli "hrdinami", či skôr antihrdinami budúcnosti. Niektoré momenty už pôsobia trochu rozpačito, ale po vyše 60. rokoch nie je problém filmu čo-to odpustiť.

Veľmi dobre rozumiem tomu, prečo je Wednesday fenoménom doby. Učím totiž na strednej umeleckej škole a tam polovica žiačok pripomína Wednesday a v novom roku ju už bude pripomínať väčšina a asi sa táto mánia prenesie aj na chlapcov. Ale k veci, Wednesday je projektom primárne určeným pre teenagerov, takže pre nás starších ide o starú látku v novom, nie úplne prirodzenom, šate. Našťastie nejde o svätokrádež, naratív celkom funguje, len skrátka si treba vopred ujasniť, do akej cieľovej skupiny patríte.

Potvrdila sa mi teória, kto stojí za prebudením Hydea a tento zvrat ma potešil. Stále ale nie som uzrozumený s identitou samotného monštra, myslím, že sa tvorcovia mohli viac s touto detektívnou líniou viac vyhrať a pripraviť údernejšie prekvapenie. Ale ide o čisto subjektívny dojem a verím, že pre mnohých divákov práve tento moment z predposlednej epizódy patrí k vrcholom série. No a záver finále je tak trochu už nasilu. Že sa bude pokračovať a všetko zlo nebolo porazené, je myslím jasné každému.

Tak tu mám bohužiaľ problém s tým, že Wednesday rieši pravdepodobného páchateľa a asi je každému jasné, že to musí byť niekto iný. No a v závere prichádza prekvapenie, ktoré ma, úprimne, skôr sklamalo. Na scénu prichádza strýko Fester a i keď ide aj v tomto prípade o dobre napísanú postavu, jej predstaviteľ mi príliš nesadol.