Anderton

Klasický Shawn Levy, rozumej opäť ide o film ako stvorený na nedeľňajšie popoludnie v telke. Lenže s týmto obsadením a s komplikovanou zápletkou o cestovaní v čase čakáte výsledok s vyššími ambíciami. Tie sa nedostávajú, rovnako ako sa nedajú pochopiť tie hrátky s časom, ktoré skrátka nemôžu dávať v žiadnom prípade zmysel. O ne ale nejde, ide "len" o tú pohodovú atmosféru, ktorú ale narúšajú postavy s neustálou chuťou nonstop mlieť a nikoho nepustiť k slovu (hlavne otec). A že to majú v rodine nie je ospravedlnením toho, že mi liezli na nervy. S béčkovými hercami by išlo o milé prekvapenie.

Pokračujeme v rovnakom duchu ako v pilote, takže k tomu snáď ani niet čo dodať. Snáď len toľko, že na Essexe to extrémne žije a za pár týždňov je tu toľko večierkov a dôjde k toľkým neuveriteľným situáciám, ktoré na vyške na Slovensku nezažijete ani za celé štúdium. A Naked party nikdy.

Už prvá scéna dá na známosť, v akom duchu sa bude celý seriál niesť. Máme tu štyri spolubývajúce, ktoré chcú stále sexovať a niekam to dotiahnuť, takže jedna postava kvôli istým výhodám vyhoní po sebe na párty 6 študentov. Podobne "sympatické" sú aj ostatné členky ansámblu. Ale aby sme si k nim mohli vybudovať aký taký vzťah, tak sú tu aj mladíci, ktorí sa chovajú oveľa horšie. Čiže klasika, ak ste cieľová skupina (18-25), možno vám to sadne, u mňa ťažký miss.

Na jednej strane veľmi univerzálny dramatický príbeh, ktorý by sa mohol odohrať kdekoľvek na svete, na druhú stranu je jeho vývoj daný miestnymi zvyklosťami, ale predovšetkým jedným nezmyselným zákonom. Podobne ako pri Rozchode Nadera a Simir tu tak tiež ide o univerzálnosť situácie, ale aj o kritiku miestnych pomerov. Ale ono aj tá byrokracia je všade, takže inde by mala hlavná postava taktiež z nejakého dôvodu zviazané ruky. Chlapíkovi sa rúti všetko, čo sa dá, napriek tomu sa drží a neprepadá zbytočne emóciám. V závere okrem smútku cítiť aj filozofický nádych ohľadom zmierenia sa s daným stavom vecí vo všeobecnosti, nielen v danej situácii.

Ten typ filmu, ktorému rozumiete, prečo je kvalitný a núti vás premýšľať o dôležitých témach (a vytvorených paradoxoch v správaní ľudí), ale napriek tomu vám nesadne do nôty. Možno je to tým, že medzi týmito ľuďmi by som nechcel nielenže žiť, ale ani tú pintu piva by som nemal chuť si s nimi dať. A ak by si chcel niekto ku mne z nich sadnúť, tak by som si odsadol na terasu a zakázal im sa so mnou baviť. A určite by som im nedával ultimátum ohľadom sebamrzačenia. Naopak si viem predstaviť, že by som v tejto krásnej krajine žil, ale stránil by som sa jej obyvateľov. Dnes by ale v tej krčme aj tak boli všetci na mobile. Víly budú musieť vo mne ešte dozrieť, zatiaľ 70%.

Ferrara nám neukazuje to, čo sa v jeho príbehu deje, len nás necháva rozprávať Dafoea s Walkenom o tom, čo sa deje. A občas sa rozpráva a súloží Dafoe s Argentovou. Tiež o tom, čo od nej chcú, alebo čo sa odohralo. Môže vám tento prístup pripadať originálny, alebo vás môže vyložene otráviť a potom vás extrémne otrávi aj záverečných dvadsať minút, ktoré nakrútil Ferrara v štýle zdvihnutého prostredníka mainstreamovému rozprávaciemu štýlu. Na to, aby sa dal ale tento film ohodnotiť ako plnohodnotné umenie, to v mojich očiach nestačilo.

Solídny kyberpunk, ktorý si vypožičiava čo to ide, nakoniec je ale film celkom osobitý. Pomerne subtílna komorná dráma je zasadená do sveta, kde máme možnosť iba letmo nakuknúť, pričom by toho divák chcel vedieť viac. O minulosti a okolnostiach, prečo sa svet vydal smerom, ktorým sa vydal, až po popis súčasnej geopolitickej situácie. V závere možno až príliš kopírujeme scény z Ja, robot, ale ak máte tento film radi, možno to budete považovať za ďalší klad Jung_E.  Látka by si zaslúžila seriálové spracovanie, kde by sme tento svet mohli podrobne spoznať.

Príjemne zamotaný scenár sa bohužiaľ v snahe urobiť z toho všetkého zmätku bláznivú komédiu stáva menej záživným. Ak očakávate práve bláznivú komédiu, možno sa viac či menej zabavíte, ale tento štýl parodického humoru je dnes podľa môjho názoru už prekonaný a Stopa poriadne zostarla a nemá význam ju nanovo objavovať. Najlepší je Curry, i keď počas jeho exhibície počas posledných minút som nezvládal už ani jeho. No a riešení je tu hneď viacero, z čoho jedno je správne, ale ak sa vám nebude páčiť, tak si vyberte sami podľa svojho vkusu.

Film, ktorého hlavným a asi aj jediným skutočným problémom je dramaturgia. Ono to občas v tak osobných projektoch chodí, že si režisér robí film pre seba a občas zabudne, že treba viesť aj divákovu pozornosť. Po subjektívnych troch hodinách sledovania som si všimol, že ubehla iba hodina z filmu, pričom našťastie tá druhá mala väčší spád. Je fajn, že sa PTA rozhodol do hlavných úloh obsadiť nie zrovna tradičný pohľadný pár či dvojicu a riskuje, že si divák k dievčaťu ani chlapcovi nenájde cestu. Zaujímalo by ma, nakoľko je scenár autobiografický.

Postapo atmosféra je skutočne vydarená, ale neprináša zase nič, čo by sme už nevideli. Každopádne prechádzka zdevastovaným mestom ma bavila oveľa viac ako akcia v prvej epizóde. Postavy mi stále neprirastajú k srdcu, predovšetkým teenagerka svojim neustálym fuckovaním lezie poriadne na nervy. Pascal sa tvári ako náhodný okoloidúci a opäť je tak najvýraznejšia Anna Torv. Veľa sa toho skutočne nestane a to, že nás v závere čaká nepríjemné prekvapenie neznamená, že seriál nabral vysoké tempo. Ale tentokrát mi tá atmosféra k relatívnej spokojnosti stačila.