Gorehound

Prekvapivo dobré a seriózne, aj napriek cheesy soundtracku a niekoľkým momentom sa technicky aj zábavne film drží nad priemerom. Pridať ešte trochu v gore department, mohol z toho byť novodobý kult, ale aj tak je to zábavný slasher s tak trochu giallo kostrou a skvelým killerom, nostalgicky evokujúcim Strip nude for your killer.

Wau. Fulci páli zo všetkých zbraní, takmer až dokumentárny štýl striedajú vymazlené zábery v dychberúcom prostredí talianskeho vidieka, autentické správanie poverčivých, primitívnych a nezriedka aj sadistických ľudí pretína napríklad sugestívny herecký výkon Florindy Bolkan. Jej kontroverzná scéna je stále šokujúca a má svoju váhu. Ale aj ostatní hrajú prirodzene, Barbara Bouchet je sexy aj osudom zmietaná, Tomas Milian na tú dobu moderný reportér. O zahraní dedinčanov ani nehovoriac, skoro to pôsobí ako keby ani nehrali. Hudba a atmosféra sa možno takto presne trafí iba raz za život. Príbeh nie je úplne klasické giallo, ale funguje na sto percent a má aj svoj presah. Klasika z najväčších, na ktorej sa stále dajú nachádzať fascinujúce maličkosti a každé pozretie je vychutnávka.

Ani o hviezdičku menej. Často sa stáva, že človek svoje hodnotenie z minulosti prehodnotí, pretože film mu nepripadá tak dobrý, ako si na prvé pozretie myslel. To však pre mňa, v prípade tejto klasiky, neplatí. Ani neviem, po koľkýkrát som film opäť zhliadol a stále som cítil len radosť z pozerania. Zomknutá, hustá atmosféra takmer opusteného ostrova, postupne dávkovaný príbeh, geniálne inovujúci slashery a kombinujúci ich s talianskou školou kanibalských filmov, fantastické a stále dobre vyzerajúce praktické gore, funkčné spracovanie a typická italo hudba, skvelá vo svojej svojskosti. Sebavedomá, po práve legendárna flákota, ktorá sa dá pozrieť kedykoľvek znova.

Triezvejšie druhé pozretie a musím dať hviezdičku dole. Problém je v tom, že sa tu bije americký klišovitý štýl rozprávania a typický argentovský originál. Jumpscares versus originalita a fantastické gore, aj príbeh mi príde akýsi príliš narýchlo spíchnutý, záver trilógie by si rozhodne zaslúžil čosi osobitejšie. A to je problém celého filmu. Miestami pôsobí ako tribute to mister Argento, nie samotný Argento. Na druhej strane sa filmu musím zastať: natočený je stále pomerne elegantne a vynaliezavo, potešia odkazy na Suspiriu aj Phenomenu, gore je až na poslednú scénu praktické a vynaliezavé, ako za starých čias, lokácie Ríma fantastické, aj príbeh má niečo do seba. Len to chcelo trošku viac osobitosti, svojskosti, zdravej a osobitej režisérovej atmosféry a dravosti.

Vynikajúca Naschyho gotika, ktorý sa ani začiatkom 80s nevzdával a držal sa svojho remesla. Perfektný príbeh o vlodlakovi(ako inak), zmŕtvychvstalej Báthoryovej a upírkach(klasické a dokonalé pohybovanie sa vzduchom), v nádherných lokáciach hradu a jeho okolia, ozdobené fantastickou chorálovou hudbou a zopár krvavejšími scénami(ale zasa žiaden gorefest nečakať). Prebúdzanie Báthoryovej je zimomriavkové a pekelne efektívne, ženské osadenstvo nádherne sexy. Aj v súčastnosti potrebujeme viac Naschyov, aby oživili stále rovnakú hororovú scénu.

Videné na youtube v nevalnej kvalite, ktorá ale paradoxne možno ešte posilnila zážitok. Samozrejme, vôbec to nesmiete brať vážne, ale strašne mi to pripomínalo také tie ešte rýchlodabingové pecky, mix Predátora s troškou Robocopa, a už či chtiac, alebo nechtiac, ako to tvorcovia zamýšľali, bavil som sa kráľovsky.

Tak trošku podceňovaný klenot. Prostredie kláštora je perfektné a okamžite zimomriavkové, Bruno čaruje s atmosférou(búrka, mníška "bez tváre", visiace bábiky...), nájde sa aj nejaké to gore, aj keď ho nie je veľa, je pomerne "disturbing" a dobre použité. Vo filme sa stále niečo deje, jedinú výhradu mám k tomu, že niektoré scény na seba tak zvláštne, alebo vôbec nenaväzujú. Beriem sureálnosť a tým pádom väčšiu desivosť a Brunovi sa to tu pomerne darí, ale taká Suspiria to zvládla predsa len elegantnejšie. Film odporúčam pozerať v noci, je veľmi tmavý, cez deň by ste mohli mať problémy rozoznať veľa záberov. Okrem toho stúpne creepy faktor. Niejtoré scény sú trošičku cheesy, ale netýka sa to scén hororových, tie sú na veľmi slušnej úrovni. A príbeh a rozuzlenie je celkom fajn. Toto je to pravé, early 80s provokatívne Taliansko.

80' s pecka, scénaristicky pod krídlami tvorcu Kinga, ktorá zo súboju s novým spracovaním vychádza ako víťaz. Originál je akosi zomknutejší, viac hutnejší a viac horor. Gage je lepšia voľba ako Ellie, ku koncu je ukazovaný menej, ale o to je lepšie podaný, desivejší a viac nemilosrdný. I gore je trošičku vydarenejšie a zimomriavkovitejšie, mám na mysli predovšetkým Juddovu vraždu. A Judd sám o sebe je autentickejší, definitívne. Nehovoriac o hudbe, ktorá je v novom PS nejako nevýraznejšia. Aj Zelda má menej priestoru, no je strašidelnejšia. Flashbackov mohli dať do nového filmu, tak ako tu, oveľa viac, vhodne dokresľujú dej a hlavnú premisu naznačia lepšie ako jedna kniha a internet. Nemôžem sa zbaviť feelingu porovnávať, "remake"(skôr naozaj nové spracovanie pôvodného námetu) je dobrý doplnok ku Kingovmu výtvoru, ale "orignál" mi osobne príde ešte minimálne o hviezdičku lepší.

Pamätám si, ako som na ten film fascinovane hľadel, keď sa ešte nedal zohnať inak ako na kazete s rychlodabingom. Som rád, že kúzlo sa nestratilo ani po x-tom pozretí na blu ray, a nebolo to iba nezohnateľnosťou filmu. Neskutočné praktické efekty, myslím, že Stivalletiho vrchol. Wau, premeny na démonov aj gore efekty sánka dolu. Ďalej perfektný príbeh, ktorý vysvetľuje len toľko koľko je nutné a ostatné necháva na predstavivosti diváka. Nakrútrené je to krásne, množstvo nápaditých záberov, farebných ladení ako od producenta Argenta. Proste nápaditosť, ktorú by sme potrebovali aj do dnešnej doby, právom legendárna klasika v super prostredí kina a priľahlého Nemecka(hudba poplatná dobe tiež utkvie v pamäti), ktorá sa dá stále s nadšením pozrieť znova a znova.

Páčilo sa mi to ešte viac, ako som si pamätal. Svižné, štýlové giallo so všetkými trademarkami, atmosferické, so skvelým zamotaným príbehom, krásne nasnímané, klasickou Ortolaniho hudbou a natočené v prekrásnom Taliansku, s typicky 70s atmosférou. Akurát záver by si zaslúžil byť dlhší a dramatickejší, ale to v mnohých giallos tej doby. Inak nieje veľmi čo vyčítať, práve naopak. Aj snešná presequelovaná a preremakeovaná doba by si zaslúžila reštart giallo peciek.