Martinius

bolestivo neputavo a nudne natoceny film podla pomerne zaujimavej realnej predlohy s nestastnym hereckym obsadenim obzvlast hlavneho hrdinu. pribeh sa vsak takmer vobec netoci okolo zavrazdenej, ale rozpitvava zbytocne problemy dvoch nevieryhodne vykreslenych fiktivnych policajtov. nefotogenicky josh hatnett posobi ako forrest gump v nespravnom desatroci, film nezachranuje ani hviezda formatu scarlett johansson, ktora pravdepodobne zabludila do nespravneho studia. povsimnutie patri nanajvys hilary swank, ktora dala snimke aspon miestami nadych filmu noir a davku pohladnej temnej zmyselnosti. nechce sa mi uverit, ze tuto zlataninu natocil ten isty reziser, ktoremu vdacime za klasiku v podobe nepodplatitelnych. de palma by mal odist do zasluzeneho dochodku. a josh hartnett by mal pockat, kedy zacne forman tocit dalsi film z prostredia blazninca. tam by so svojim vyrazom slabomyselneho skolaka idealne zapadol.

toto becko je len vtedy pozeratelne, ked ho vnimate ako uplnu frasku. ma vsak dve pozitiva: nie je nudne a nie je ani prilis dlhe. dej pozostava z kombinacii neplnoleteho mad maxa bojujuceho proti trojici terminatorov na pode strednej skoly. ide cisto o trashovu akciu, ktora sama neaspiruje na hodnotnejsi film, preto je zbytocne patrat po nejakej logike, ci klast si otazky typu: co motivuje vyrastkov, volne sa navzajom likvidujucich arzenalom polnej armady, navstevovat pravidelne vyucovanie a krotko odovzdavat buchacky na vratinici skoly, ktoru by mohli uz len z cirej nudy vyhodit kedykolvek do povetria? preco film z roku 1990 stvarnil rok 1999 v tak nesmierne anachronickej fall-outovo punkovej mode pachnucej gycom osemdesiatych rokov? alebo - kolko z tychto jesitnych pomstychtivych robotov s pamatou jeden milion megabytov by sa vam zmestilo na externy harddisk? nepytajte sa ani, preco lester zobrazil len devatrocnu buducnost tak nesikovne, lebo by odpoved znela, ze by mal problem aj s dvojtyzdnovou. uz z pohladu zaciatku devatdesiatych rokov, kedy som film videl prvykrat, sa mi javil ako neskodne vtakovinove becko. s odstupom casu sudim, ze som sa sice znovu pobavil, film vsak mozem nanajvys sucitne zaradit do skanzenu nepodarenych sci-ficiek.

slusny film na velmi zaujimavu a naliehavu temu so sikovne vybranym hereckym obsadenim a doveryhodne vykreslenou situaciou na problemovej skole. napriek vyberu silne aktualnej temy vsak nie je dopracovany do konca a miestami dost pritiahnuty za vlasy az odflaknuty. natiskaju sa vam otazky, preco je cela skola v tak dezolatnom stave a podoba sa so svojimi kamerovymi systemami, detektormi kovov a dozorcami viac vazeniu, kedze problemovy je len jeden gang o piatich vyrastkoch. divoko a uletene posobi aj skrat profesora biologie a jeho "jazda smrti". tak ako si pri mnohych filmoch zelam podstatne kratsiu stopaz, som si pri tomto zelal dej predlzeny este aspon o 20 minut. rozuzlenie a koniec prichadzaju totiz prilis nahle a nasilu, akoby reziserovi dosli peniaze. zostava uz len dodat, ze zelanie tvorcov zo zaciatku filmu sa nesplnilo a tato skola nezostala ojedinelou fikciou. prave naopak. podobne skoly su uz v USA beznym obrazom, len gangy bielych punkerov vystriedali cernosi a hispanci. buducnost ameriky uz nemoze byt lepsia.

vzhladom na to, ako kvalitne bol co do atmosfery, vyvoja deja, gradacie a atmosfery rezijne zvladnuty seven alebo trojka votrelca, pustil fincher pri tomto snimku naplno do gati. dva a pol hodinovy zodiac je pri absencii jedineho dramatickeho zachvevu neumerne roztahanou monotonnou zmesou mrtveho interieroveho tliachania, otravene posobiacich hercov, neustale vyzvanajucich telefonov a bezradneho civenia na sifry jedneho frustrovaneho vraha. byt na mieste zodiaca, najprv si podam scenaristu za dialogy bez davky inspiracie a potom finchera za ich verne bezduchu adaptaciu. nestastne vybrani herci (slaby a nezaujimavy gyllenhaal posobi ako vecny student na praxi, bezne sympaticka chloe sevigny vyzera ako michael caine po zmene pohlavia a inokedy vynikajuci downey sa tvari ako by mu niekto ukradol oblicky) vkladaju do filmu (a hlavne svojho verbalneho prejavu) povinne minimum entuziazmu i hereckeho vykonu, akoby museli pracovat zadarmo, ci dokonca s nabitou dvojhlavnovkou za chrbtom. film nasledne posobi bezutesne, odflaknuto a prvoplanovo, pricom mate pri jeho nekonecnej stopazi pocit, ze tych 22 rokov, v ktorych rozpati sa odohrava, si aj fyzicky odtrpite pred obrazovkou a z kresla sa dvihate (prinajmensom dusevne) zostarnuti o celu generaciu. neubranim sa dojmu, ze fincher prisiel s napadom tohto filmu pocas nejakej crevnej chripky a nasledneho behu na zachod. pustil to vsak este pred latrinou, obsah tak vytiekol mimo misu, rovno na platna kin ci na nase obrazovky.

nie je uzasne najst si a milovat svoju vlastnu hviezdu, ktora vam padla z nebies priamo k noham? a na ceste za osudovou laskou stretnut jednorozca, vzdusnych piratov, zlomyselnu kaukliarku, superiacich naslednikov tronu velkeho kralovstva a mocne carodejnice baziace po vecnom zivote? staci len prekrocit prielom v mure, ktory oddeluje bdely svet ludi od rise zazrakov a ocitnete sa za hranicami vsednych dni. mohutny hadrianov val odjakziva inspiroval ludovu slovesnost a po odchode rimanov z britanie a rozpade civilizacie pocas stredoveku sa vytratili spomienky na davnych stavitelov a stary mur sa opriadol nekonecnym mnozstvom legiend a mytov. stal tu uz od veku vekov, hladeli nan striedajuce sa generacie, bol postaveny bajnymi polobohmi, mal carovnu moc a oddeloval svet bezny od sveta imaginacii. tychto tem sa vdacne a velmi zrucne ujal spisovatel neil gaiman a nadviazal na predtolkienovsku tradiciu britskeho fantasy, cerpajuceho bezprostredne z lokalneho folkloru. vo svojom romane laskyplne stvarnil prelinanie sa dvoch mytickych a na citatela magicky posobiacich svetov - rise fantazie a starodavnych legiend a viktorianskej epochy 19. storocia, zlateho veku britanie, ktory je symbolom priemyselneho rozmachu a racionalneho myslenia. kvalitnym a vernym sfilmovanim hviezdneho prachu sa tak na platno dostal nefalsovany kinematograficky klenot. v jednej z hlavnych roli doslova exceluje michelle pfeiffer, vo vedlajsich sa sympaticky blysli robert de niro a peter o´toole. film samotny je v podstate sam o sebe padajucou hviezdou, ktory vam spravi den stastnym.

the rock je ciry destilat popcornoveho akcneho zanru, pri ktorom sa neodporuca premyslat, iba si vychutnavat dynamicku jazdu deja. aj napriek tomu, ze ho spolu s ostrovom povazujem za jeden z inteligentnejsich bayovych filmov, sa mi od sameho zaciatku natiskalo zopar logickych absurdit, ktore mi nedobrovolne zruinovali cely zvysny dojem. uz len myslienka 30 rokov vazneneho elitneho britskeho agenta mi pripada uplne strestena, kedze britania a USA boli od vojny tradicni spojenci obzvlast v oblasti tajnych sluzieb. pokial by spickovy agent jej velicenstva prave nepracoval ako donasac pre sovietov, jeho sanca hnit 30 rokov v americkych zalaroch by bola mensia ako sanca roberta fica zostat 30 rokov zamknutym na paroubkovej toalete. dalej bol agent mason strceny do alcatrazu v roku 1962 za to, ze ukradol mikrofilm odhalujuci kennedyho vraha. kennedyho vsak zavrazdili az o rok neskor. pocas stretnutia s dcerou agent mason utrusil, ze ju splodil potom, ako v roku 1963 na chvilu zdrhol z alcatrazu (hned ho totiz chytili), po koncerte led zeppelin. zeppelin vsak vznikli az v roku 1968. podla toho by vsak jeho dcerka musela byt o riadny kus starsia ako bola vtedy povabna claire forlani, ktora ju hrala. ... napriek tomu, ze som sa snazil ignorovat nezmysly v scenari, som film vnimal uz len skrz pol duse. pretoze nevykompenzoval ich ani dalsi priebeh deja, ktoremu chybali akekolvek dramaticke momenty (az na zaverecnu scenu general vs zoldnieri) a budovatelsky ladena hudba zimmera liezla miestami riadne na nervy. som nazoru, ze nebyt conneryho (obvykle hrava podstatne lepsie v prirodzenejsie vybranych rolach) a eda harrisa (dalsia blbost scenaru - aky zmysel dava general specialnych vojenskych jednotiek operujucich utajene v zahranici, od toho su tu nearmadne oddelenia tajnych sluzieb. pobavilo najma nasadenie v cine - zeby bayova predzvest transformers 2?), bol by film o jednu dimenziu plytkejsi. aj napriek vsetkym svetlym momentom je film len bayovina, cize na viac ako na priemer to nestacilo.

sin city je udajne plasticky vernou adaptaciou komiksovej predlohy. vdacime jej tak za poznanie, o čom drviva vacsina komiksov je. o nicom. hajzlove citanie masovo produkovane tretotriednymi autormi pre ludi s desivo nudnym monotonnym zivotom. gycovo kriklava razantnost takehoto komiksu, osadena do nejakej povinnej nedbalej zapletky na sposob pornofilmov, im potom pocas obednajsej pauzy aspon na chvilku takyto zivot okoreni. bez pochyb jestvuju aj kvalitnejsie predlohy, na ktorych sa vyborni reziseri majstrovsky vysantili: napriklad batman, hellboy, 300 alebo watchmen. sin city je vsak sfilmovanie z pohladu autora samotneho (frank miller) a nie z pohladu citatela. ani tucet hviezdnych hercov nezakamufluje infantilny namet a jeho otrocke presadenie bez stipky fantazie ci sarmu. nepomohlo ani hostovanie tarantina. otazkou vsak je, co by z toho tarantino vymackal bez millera a rodrigueza. a najma, ci by sa znizil k takejto dutej predlohe, kedze je sam majstrom v realizacii vlastnych, o cele triedy lepsich myslienok a scenarov. sotva dve hviezdicky za uvodnu scenu, skveleho mickeyho rourka a fluke ako hudobny podmaz.

soderbergh je bud neskonale naivny alebo vychcany bastard. vo svojej mimoriadne roztahanej, dokumentaristicky unavnej a filmarsky nie prilis zazivnej politickej agitke naserviroval divakom silne sugestivne a manipulativne jednomyselne posolstvo "ako sa stal ernesto guevara legendou". ako charizmaticky mytus "che" spolocne s charizmatickym mytusom "fidelom" vybojovali spravodlivu ludovu revoluciu, cistu (sta v persile vypratu), bez jedinej moralnej skvrny. ako zvrhli nenavideneho batistu a zahnali kapitalistov do mora. soderbergh pritom v paralelnom deji vdacne portretuje guevaru ako apostola fidelovej revolucie, neukazal vsak ani naznakom vysledok nasledneho kubanskeho socialistickeho realizmu a jeho "zlaty vek". tu je zopar faktov pre vytriezvenie z tejto reklamy na socializmus: kuba patrila pred castrovym prevratom spolu s USA a kanadou k najprosperujucejsim krajinam celeho americkeho dvojkontinentu, vdaka silnemu exportno-importnemu prepojeniu s USA. tento stav sa viac neobnovil. fidel castro bol synom spanielskeho karlistickeho velkostatkara a nenavist voci amerike ako dedicstvo prehratej spanielsko-americkej vojny mu bolo motivaciou v tuzbe po moci. ako rozmaznane dieta blahobytu sa stal sefom jedneho z (mnohych) pistolnickych gangov havanskej univerzity s viziou rozsirit svoju moc na cely ostrov. castro bol oportunista, ktory sa spociatku vydaval za narodneho socialistu a v jeho tazeni mu pomohlo studium hitlerovej cesty k moci. na komunizmus kovertoval az po prevrate. preto bolo aj jeho pociatocne ideologicke posolstvo dost plytke a abstraktne. dolezite, ze bolo nieco, proti comu sa mohlo bojovat a obratnou personifikaciou zla sa stali general batista a kapitalizmus. rozdiel medzi castrom a batistom bol v tom, ze obaja sice bazili po moci, pricom batistovi slo este o peniaze a castrovi o potrebu byt milovany masami. cela "revolucia" vdaci svojmu uspechu hlavne trom faktorom: 1. nekritickej paradoxnej naklonnosti americkych medii, vplyvnych lavicovych intelektualov a politikov z radov demokratov, plus z toho vyplyvajucim vyznamnym americkym financnym injekciam a dodavkam zbrani. 2. neochote batistovych vojakov branit sa. 3. podpore vyrazne silnejsich opozicnych (hlavne civilnych) skupin, ktore mali klucovu podporu mestskeho obyvatelstva. ... rok 1959 sice priniesol kube koniec ako americkeho satelitu a tym aj koniec hospodarskej prosperity, zato sa krajina este v tom istom roku stala totalnym satelitom sovietskeho zvazu a castro opat oportunisticky a zrucne presedlal na leninsku retoriku a podmienky diktovane z moskvy. "che" sa stal sefom havanskej vaznice, kde inicioval a dozeral na politicke procesy s "triednym nepriatelom", pocas ktorych boli popravene stovky ludi a tisice odsudenych na dozivotie ci desatrocia. guevara bol taktiez zodpovedny za agrarnu reformu a za jej katastrofalne nasledky, ktore sposobili kompletny kolaps kubanskeho polnohospodarstva a prehlbili zavislost na sovietskom zvaze. pocas tazenia guevara sice zakazal terorizovat sedliakov (co soderbergh samozrejme nezabudol nespomenut), kombatanti vsak podnikali radu vypadov do miest s nasledkom mnohych mrtvych civilistov. po prevrate priviedol guevara svet na okraj globalnej nuklearnej vojny, kedy zohral klucovu rolu v rozmiestneni sovietskych jadrovych rakiet na kube. jeho viziou totiz bolo stvorenie "noveho cloveka", ktory by povstal z popola nuklearnou vojnou zniceneho sveta. guevara dalej nebol ani zdaleka taky bystry strateg ako sa ho film snazi ukazat. jeho vitazstvo pozostavalo v ustupe nepriatela s nizkou moralkou. dokazom toho boli uplne fiaska guevarovych vojenskych dobrodruzstiev v kongu a v bolivii. ... suma summarum tohto mojho traktatu: "che: part one" je zamerne jednostranna propagandisticka biografia, za ktoru by sa nehanbil ani josef goebbels pri portretovani führera. priemerny reziser steven soderbergh by si svojim politickym patolizactsvom urcite nasiel svoje cestne miesto v radoch umeleckej elity tretej rise alebo stalinovho ruska. "che: part one" je hanbou kinematografie a vysmechom vsetkym obetiam castrovho rezimu.

asi najdlhsi marketingovy film sveta od firmy hasbro je tak ukazkovo stupidny, az mi dochadzaju invektivy. na to, ze obsahovo i formou posobi ako plytke nelogicke becko z osemdesiatych rokov, je fascinujuce, ake vysoke hodnotenia dosiahol. na jednej strane viem velmi ocenit kvalitny akcny film, na druhej vsak michael bay opat len dokazal, ze je obycajny popcornovy primitiv, ktory by mal radsej rezirovat teletubbies, aby oslovil svoju skutocnu cielovu skupinu. kym jednotka transformers bola este aj napriek najblbsej komiksovej predlohe vsetkych cias ako-tak pozeratelna, dvojka je jeden obrovsky nesurody bordel vnemov, ktory sa na divaka vyvali ako obsah preplnenej latriny. dej sa zadusil vlastnym infantilizmom a vidieckym humorom, megan fox posobi este umelsie, shia labeouf dementnejsie a po chvili stratite zaujem sledovat, za koho ake z tych kriklavych zhulenych hraciek z vesmiru roztlkaju pyramidy, chramy a mestsku infrastrukturu. jedinou novinkou tohto unavneho a nekonecne posobiaceho filmu je, ze sa demolovali aj ine metropoly ako len europske ci americke. ergo: palenie knih sa pravom povazuje za prejav kulturneho barbarstva. palenie (podaktorych...) komiksovych predloh a hrackarskych figuriek by sa preto malo etablovat ako prejav kulturneho vykupenia.

za tieto telenovely by som nechal mexiku vyhlasit vojnu a obsadit ho jednotkami OSN...