tron

Veľmi dobrý začiatok. Fajn kasting, tajomstvá a záhady a parádna, nádherná, gigantická a starobylá škola uprostred hôr. Komu sa páčilo Sanatórium, Suspiria alebo Krvavý les, bude atmosférou, ktorú ponúka tento španielsko-americký horor, nadšený. Bohužiaľ, asi po hodine sa to začne rozpadávať. Na jednej strane to začne byť správne „divné“, na druhej paradoxne nezaujímavé a o ničom. Inak, autorkou knižnej predlohy je žánrovo aktívna Lois Duncan (Viem, čo ste robili minulé leto, Hra o výkupné, Už na teba čakám). Poteší fajn kasting (žuvačková Violet z Charlieho a továrne na čokoládu, Isabelle Fuhrman zo Siroty, Taylor Russell zo seriálu Lost in Space, Uma Thurman).

„Panovník, ktorý sa nevie ovládať, je nanič.“ To ale bola poťapenosť! Výnimočne zlá rozprávka. Nočnú moru pripomínajúci Matej Landl, triky ako z roku 1996, agresívne z koľají vyhodený Milan Ondrík, príšerné scény, otrasné dialógy a nezastaviteľne nevydarený scenár búrajúci základné rozprávkové pravidlá (napr. čo sa týka učenia detského diváka slušnosti a férovému správaniu, viď. zákerne zmanipulovaný súboj o srdce princeznej, ktorého sa tu dopúšťajú kladné postavy). Neodpustiteľná Emília Vášaryová. Na jej „pele mele, nech sa to všetko rýchlo takto mele“ nikdy nezabudnem. A Ondřej Vetchý? Neviem, asi mu imponovala možnosť zahrať si kráľa, ale toto fakt nie, nabudúce odporúčam klásť väčší dôraz na scenár. Dievča si dá dlhé vlasy pod čapicu a už ju všetci majú za chlapa (Fantaghiro oproti tomu bola Peter Sellers). Kladne by som ohodnotil snáď len peknú prírodu a vcelku fajn Dominiku Morávkovú-Zeleníkovú.

Pekne drsná koncovka. Začína to vyzerať trochu ako Narcos.

„Tušil som, že zmení názor.“ Pri pohľade do filmografie Dannyho Treja je pomerne jasné, že tohto týpka z Desperada a Predátorov na spoluprácu práve dvakrát netreba prehovárať a spravidla vám to podpíše skôr, než si prečíta scenár. Navyše asi bol stále vďačný, že si Veľký Stívn tri roky predtým zahral v jeho Machete (okrem toho spolu hrali ešte v ďalších filmoch, takže sú zrejme kamoši). Ale Vinga Rhamesa som mal za vcelku áčkarského herca, ktorý si vyberá, v čom chce hrať. No, tak asi nie, pravdepodobne som sa mýlil. Predsa len, v Mission: Impossible je za štatistu a Úsvit mŕtvych bol až v roku 2004 a odvtedy sa toho u Vinga očividne veľa zmenilo. K horšiemu. Vykonávateľ je solídna súčasť Seagalovej slabšej časti filmografie. Nie je to klasika ako Prepadnutie v Pacifiku, ale ani dno á la Obchodník z Číny. Steven je dosť často mimo plátno a hlavný post prenechal nie príliš zaujímavému hercovi. Našťastie si to včas uvedomil a zúčastňuje sa komplet celého akčného finále. V roku 2014 prišlo voľné pokračovanie Nezastaviteľný muž.

"Nemôžeme mu to vyčítať. Biblia nie je ľahké čítanie." Po troch slabších dieloch znova slušná prácička, ale nie až tak, ako prvé dve časti. Pápež je veľmi silný v preslovoch, čo opäť dokazuje aj v 6. epizóde, konkrétne na pokeci s politikom. A k tomu erotika.

Jedna z tých falošných seagaloviek, v ktorých síce Seagal hrá, ale v podstate iba vedľajšiu úlohu, 99% filmového času strávi sedením v miestnosti a rozprávaním a akciu zaňho odbavia absolútne nezaujímaví herci hrajúci krajne nezaujímavé postavy. Pár bodov k dobru za to, že mám rád snajperov a za vcelku výrazný kasting. Okrem Seagala je tam plno zaujímavých vizuálnych ksichtov + poteší legendárny Dale Dye, ktorý mal prsty v Zachráňte vojaka Ryana možno viac, než sám Steven Spielberg. Za réžiou stojí kultovo zlý Fred Olen Ray (takmer odpadové alebo úplne odpadové látky Superžralok, Emmanuelle 2000, Hadí stisk a Star Hunter).

„Takto chcete odísť? Nehanbíte sa? Vraždou dieťaťa?“ Voľné pokračovanie o rok staršieho Vykonávateľa. Obstojná a znesiteľné seagalovka je pozerateľná pre každého, kto sa snaží vyhnúť vyložene odpadovým seagalovkám (Zabijak Kondor) a zároveň je mu jasné, že doby Prepadnutia v Pacifiku sú navždy preč. V Nezastaviteľnom mužovi je dosť fajn akcie, je patrične drastická a krvavá, Seagal si tradične ide to svoje a je v tom v pohode a OK je aj scenár, ktorý asi (ale istý si tým nie som) Oscara nedostane, ale mne celkom vyhovuje táto Seagalova poloha (ochranca dieťa a ženy, pričom žena sa mu na konci pochopiteľne odvďačí nechráneným sexom).

„Každá hra sa raz skončí.“ Behom roka mali premiéru dve pomerne hrozné rozprávky: Láska na vlásku a Sedem zhavranených bratov. Láska na vlásku je o čosi vydarenejšia, ale zas konkurencia od Alice Nellis bola čistokrvná rozprávka, kým Láska na vlásku je síce zdatnejšie zrežírovaná, ale žánrové zaradenie je otázne. Čo robí rozprávku rozprávkou, ak nie nadprirodzené prvky? Šťastný koniec? Ten má aj Mlčanie jahniat. Hrady a zámky? To má každý historický film. Ak necháme bokom (nevyjasnenú) žánrovú otázku, ide o uchádzajúci priemer s nábehom na ľahký podpriemer. Najviac ma potešila pomerne štedrá výprava. Bohužiaľ, príbeh je plný predvídateľných zvratov, postavy sú strašné klišé, kasting je brutál mimózny (najviac sa mi asi páčila Judit Bárdos a paradoxne neherečka Celeste Buckingham) a vidno, že scenár nepatril na natáčaní k prioritám, keďže obsahuje plno absurdných obskúrností. Šašo kráča meter pred týpkom, na toho spoza rohu vyskočia dvaja machri a šašo kráča ďalej a nič si nevšimne. Baba vypije „nápoj lásky“, meter a pol od nej sedí princezná a tá to nevidí. A pochopil som to správne, že na konci v podstate len kúsok od kráľa, žije jeho dvojník, pracuje ako kováč, je na očiach dennodenne stovkám ľudí a nikomu jeho zarážajúca podobnosť s kráľom nepripadá čudná? Alebo tomu mám chápať tak, že o dvojníkovi všetci vedia a tým pádom vedia aj to, že sa o trón delia dvaja muži?

„Každý má svoju cenu. Dôležité je prísť na to, aká to je.“ Tradičná a typická seagalovka. Oproti iným (Obchodník z Číny, Zabijak Kondor) vcelku zručne zvládnutá. Obstojné akčné scény, obstojný Seagal. Scenár by som nehodnotil, je to proste presne to, čo očakávate od béčkarskej seagalovky za 7 miliónov z americko-rumunskej koprodukcie. Videl som už horšie. Slovenský preklad Zabite Salazara nekomentujem. Páči sa mi, ako Seagal drží strelné alebo chladné zbrane, ako nimi narába, ako sa správa pri taktických útokoch napr. v rôznych budovách. Vidno, že tomu rozumie. Poteší obstojný kasting (Luke Goss z dvojky Bladea, Georges St-Pierre z dvojky Kapitána Ameriku, rumunský ksicht Florin Piersic Jr.).

Žiadny dobrý skutok nezostane nepotrestaný. Mix Udalosti (samovraždy), Tichého miesta (len sa sluch vymenil za zrak) a Hmly (skupina ľudí v budove a vonku zlo, ale nečíha azda aj medzi nimi?). Výstižná, miestami riadne znepokojivá a mrazivá štúdia ľudí, ktorí sa ocitli vo vyhrotenej situácii. Ako to už býva, katastrofa odhalí ich pravý charakter. Ľudí hlúpych a skazených, ktorých baví ubližovať nevinným, avšak i ľudí statočných, rozvážnych, chladnokrvných a múdrych. Určite so mnou mnohí budú súhlasiť, že zďaleka najdesivejšia pasáž je tá s Garym. Fuj. Malermanova kniha je takisto fantastická, ale dejovo prekvapivo o dosť iná. Mne vo filme chýbali psy. Oproti románu sú niektoré veci, postavy, scény a nápady inak, ale nedá sa povedať, že horšie; skôr by som tvrdil, že sa film a román pekne navzájom dopĺňajú. Film má dve hodiny, ale tempo upadá len zriedka. Už úvod je strhujúci, taký komornejší Úsvit mŕtvych od Snydera. Postavy sú fajn a hrané sympatickými hercami. Sandra Bullock je fantastická, ale to aj Malkovich; škoda, že dostal taký malý priestor. I tak sa ale mohlo ísť postavám hlbšie pod kožu, keď už bola k dispozícii taká štedrá minutáž. Pritom to nepotrebovalo venovať 25 minút každej, stačila by možno jedna dlhá scéna spoločnej večere. Vďaka hercom sa každopádne v obyvateľoch nehnuteľnosti zorientujeme lepšie, než v knihe, kde niektorí splývali a odlišoval som ich len vďaka menám. Niekomu určite bude vadiť, že tvorcovia nevysvetlili pôvod „zla“, ale to je samozrejme zámer. Nikto nič nevie, zlo na náš svet vtrhlo bez ohlásenia, bezpečnostné a iné štátne zložky zjavne nemali šanci situáciu vyriešiť (naopak, pravdepodobne padli ako prvé), média nefungujú a preživší sa môžu len domnievať, predpokladať a síce logicky uvažovať, to ale ešte neznamená, že sa nemýlia, že nezaplatia cenu najvyššiu, lebo človek človeku vlkom. Hoci snímka nie je krvavá (až na pár nezabudnuteľných pársekundových okamihov), aj tak vami otrasie a je drsná, depresívna, beznádejná a smutná, lebo viete, že toto sa proste dobre skončiť nemôže (takže poteší očistná koncovka). Posledné dobro zo sveta postupne mizne a zostávajú len hlupáci, ktorí svoje pomýlené a zvrátené názory vydávajú za božiu pravdu, netrápi ich, koľkým nevinným pri tom ublížia, ešte sa na tom dobre zabávajú. Občas niektoré veci rušia (rýchle zmierenia so smrťami najbližších), prípadne boli vyložene odfláknuté (nedostatočné zakrytie okien, schválne si to všimnite) a palce dole aj za nevysvetlené univerzum. To, že pôvod zla nie je vysvetlený, sa mi pravdaže síce páčilo a oceňujem, že tvorcovia ušetrili tým, že nám neukázali trápne digitálne monštrá. Pritom to atmosfére len a len pomohlo. Naopak, počítačové príšerky by film stiahli ku dnu. Lež vadilo mi, že univerzum nedáva zmysel. Z niektorých, ktorí „to“ videli, sa stanú vrahovia, z iných samovrahovia. Chcelo to doklepnúť, takto je to na môj vkus príliš otvorené. Čiže svetlo prenikajúce cez žalúzie nevadí?