Denzen

U nás absolútne nedocenený seriál pravdepodobne z dôvodu veľkej popularity Priateľov v Európe. Nebudem tu robiť neskôr veľké porovnávania, Priateľov mám tiež rád, ale postavy a ich humor obidvoch sitcomov nemôžu byť rozdielnejšie a je zaujímavé, že v počtoch sledovateľov a v počte cien bol Seinfeld vlastne populárnejší za oceánom. Genialita tohto sitcomu spočíva jednoducho v ich postavách, ktoré nie sú vôbec morálne dobré (až možno na Kramera, ktorý je skôr idiot). Toto bola relatívna novinka v 1989, ktorú viacero neskorších sitcomov zopakovalo (ako napríklad Always Sunny…) ale vždy s iným výsledkom. Väčšina iných seriálov, ak obsahuje zlé hlavné postavy, príde s dvoma konceptmi: 1) buď postavy začnú v prvých sériách ako zlé, ale neskôr sa zmenia na dobré 2) alebo sú to tak zlé postavy a takí idioti, že sa smejeme na nich a nie s nimi. Seinfeld je originálnym v tom, že nestane sa ani jedno. Jerry, George a Elaine sú cynickí narcisisti, ktorí páchajú svojmu okoliu neskutočné množstvo problémov (väčšinou neúmyselne, ale niekedy aj úmyselne) a najlepšie na tom je, že sa nikdy z ničoho nepoučia. Pre tento dôvod je to seriál akoby “o ničom”. Postavy začnú v prvej sezóne ako zlé a skončia v poslednej ako zlé so žiadnym morálnym posunom. A divák im fandí, lebo nie sú tieto postavy napísané ako úplní psychopati, ale len tak “morálne zlé”, aby sa obecenstvo dokázalo vcítiť do situácii. Seinfeld je seriál o našich vnútorných pocitoch a ako by sme chceli robiť rôzne veci otravným ľudom, len keby neboli za to následky. A najlepšie je, že naše hlavné štyri postavy väčšinou zaplatia za svoje chyby, ale aj tak spravia niečo podobné v ďalšej epizóde. Reflektuje to aj posledná kontroverzná epizóda, kedy všetci skončia vo väzení. Divácky bola epizóda kontroverzná, lebo obecenstvo chcelo vidieť ako sa naši hrdinovia vyzlečú aj z tejto situácie. Ale nepodarilo sa. Larry David a Jerry presne ukázali, čo si zaslúžia takéto konfliktné postavy. Aspoň za mňa výborný koncept. Prvá a deviata sezóna sú slabšie, čokoľvek medzi tým je čisté zlato, humor je perfektný a seriál dobre reflektuje kultúrne témy populárne z 90. rokov. Ak niekoho zaujíma aj takáto tématika, určite stojí Seinfeld za pozretie. Jeden z top 5 sitcomov všetkých čias.

Tretí Jurský svet je typický béčkový monster flick, ktorý má s jednotkou pramálo spoločné (a o originále už ani nehovorím) a ktorý konceptovo by bol absolútne v pohode, keby potenciál tohto námetu film nezahodil. Lebo narozdiel od Strateného sveta (alebo proste Jurského parku 2) mu jednoducho chýba Spielberg, ktorý dodal filmu tie poriadne grády: od akčných scén (scéna na Malte sa nechytá), cez šťavnatú brutalitu (aby pri obsadení planéty dinosaurami zomrelo tak 5 ľudí, to fakt nie) a tiež postavy. Staré postavy z pôvodnej trilógie tu hrajú so svojou kobylkovou linkou druhé husle a linka s naklonovanou dcérou a vyliečením všetkých chorôb vedie absolútne nikam (a Henry Wu má zrazu až teraz výčitky svedomia kvôli obiliu???! po všetkom čo sa stalo v minulých filmoch?) Trailery nalákali na dinosauriu apokalypsu a ako budeme prežívať v symbióze a toho je tu dokopy tak 10 minút.

Keď odignorujem, že tvorcom išlo o omladenie postáv, čiže vybrali napríklad Wahlberga aby hral povôdne postavu 60-ročného dedka z hry, ten film má stále dva veľké problémy: je príšerne nevtipný a má priemernú akciu, ktorú zachraňuje lietadlo (čo je skopírované z tretej hry) a originálnejšie finále. Riešenie hádanok je podpriemerná verzia Indiana Jonesa a väčšina deja je zobratá zo štvrtej hry (poklad, sirotčinec). Najnovší Tomb raider bol lepší.

Emmerich bez veľkých deštrukcí sveta, ale s úplne zábavnou a neskutočne nablblou sci-fi linkou. Celú poslednú tretinu som čakal, čo za další twist ešte vytiahne, a Roland nesklamal. Zábavnejšie, než Geostorm od Devlina, ale veľký kus vzadu za takými kúskami ako bolo 2012.

Film som videl ako menší a pamätám si, že sa mi páčil, nie ako nejaké majstrovské dielo ani ako iné Mannove filmy, ale sadol mi. Neskôr som si pozrel pôvodný seriál, ktorý Mann produkoval (v čase písania tohto komentáru som na 4. sérii) a zase skúsil túto novšiu verziu aby som porovnal…. a mám z tohto filmu ten istý feeling ako vtedy. Je to vo veľa veciach iné ako seriál a zároveň rovnaké. Prioritne je dôležité povedať, že do filmu sa vám nikdy nepodarí strčiť toľko vecí, čo sa dá dať do 112 epizód. Najviac je to vidieť vo vzťahu k parťákom Sonnyho a Ricarda: najväčší priestor dostáva Trudy (ktorej na rozdiel od seriálu pridali romantický vzťah s kolegom), o ďalších troch ani nezapočujete mená. Najviac to možno zamrzí pri šéfovi, ktorý hral v pôvodnej verzii dôležitú úlohu, tu dostane v celom filme asi 7 replík. Niektoré veci zase zostávajú, kluby, palmy, hudba, oblečenia, pláže, autá, vily, lode, zlí drogoví bossovia atď. A tieto veci práve držia film ako aj pôvodný seriál pokope. Miami Vice nikdy nemalo kvalitný scenár. Ani tvorcom o to nešlo. Niektoré epizódy boli príbehovo kvalitnejšie, ale všetky stáli na jednom: atmosfére. Ako show 80. rokov tam boli neóny, pastelové tričká a tielká, havajské košele, farebné art deco a modernistické hotely a domy, drahé obleky za 500 dolárov najmenej, Ferrari Testarossa, krásne ženy a do toho hrali hity tej doby ako In the air tonight od Phila Collinsa. Film padá a je zároveň zaujímavý presne kvôli tomuto: obsahovo je to prázdne nič, kde sa s postavami ani po dvoch a viac hodinách takmer nespojíte, lebo o toto Mannovi ani nikdy nešlo, je to len o krásnej kamere a filtroch zachytávajúcich nočné Miami pričom tentoraz hrá remake pesničky Phila. Možno práve v tom tkvie rozdielne hodnotenie tu a v Amerike, kde film dostal priemerné recenzie. Tam veľa ľudí vyrastalo na seriáli a jednoducho neprijali zmenu štýlu/atmosféry, ale jednoducho si treba pripustiť, že rok 2006 nie je proste 1984 a doba sa zmenila. Už nehrá český skladateľ Jan Hammer ale Linkin Park s Jay Z a Crockett má knírek a nenosí už farebné veci a je tu R-kový rating. U nás sa takmer nikto nestretol so seriálom a to je v poriadku, páčil sa mi seriál a páči sa mi aj film a treba jednoducho rešpektovať dve iné doby v ktorých tieto verzie vznikli.

Nevyužitý potenciál. Ako keby sa dva najdôležitejšie prvky, čiže McTiernanova réžia a Blackov scenár, zasekli niekde v polovici. Mladý chlapec nie je otravný a vie celkom hrať, ale vôbec vás jeho príbeh nezaujíma. Čiže najskôr prvých 15 minút čakáte kedy začne byť hlavným hrdinom Arnold a začne robiť to, čo ho robí Arnoldom. A vtedy sa to rozbehne. Ďalšia hodina je úžasná. Výbuchy, naháňačky, referencie na iné Arnoldove filmy, robenie si srandy z rôznych akčných filmov, k tomu nádherné Los Angeles a občasný vtip, na ktorom sa zasmejete. Škoda len, že prípad, ktorý naša dvojica vyšetruje, je tak neskutočne hlúpy, že keby vyšiel ako reálny film, bola by to dnes ďalšia céčková seagalovka. Chápem, že to je paródia, ale nie každý akčný film má trapného talianskeho záporáka so zlými dialógmi. Film sa v druhej časti úplne preklopí a Arnold s deckom sa ocitajú v reálnom svete. Čiže slnečné LA sme vymenili za špinavý a nočný New York, kde sa tlačí až príliš na pílu, že náš svet je neskutočne zlý a v podstate tu zmiznú dve najlepšie veci, ktoré výborne obohacovali prvú polovicu: akcia a humor. Tu bolo treba o dosť skrátiť dĺžku. Je to v pohode film, ale mohlo to byť o dosť lepšie, hlavne kvôli úžasnému nápadu. Kto niekedy nesníval, že by sa preniesol do nejakého filmu?

Sú tu stále ľudia, ktorí očakávajú od Baya hlbokú filozofickú drámu o stvorení sveta??? Toto je ten najrýdzejší Bayov film aký kedy natočil. Rozhodne nie najlepší, ale obsahuje všetko, čo patrí k jeho štýlu: spomalovačky, akčné naháňačky, cliché + šťavnatú brutalitu, ktorú nikdy takto veľa vo filme nemal. Za mňa čisto kvalitná uletená zábava, ktorá ukazuje, že sa Bay konečne odklonil od tých otrasných transformerov.

Absolútne nedosahuje kvalít prvého dielu. Zatiaľ čo prvý ovplýval originálnym spracovaním v zombie svete s úžasnou partičkou netradičných hrdinov, toto je len nadstavovaná kaša v podstate toho istého. Čo by samozrejme bolo v poriadku, keby scenáristi zapracovali viac a dodali lepšie vtipné scénky, ktoré tu takmer nie sú. Nehovoriac o nudnom akčnom finále a celkom zbytočnej road movie strednej pasáži. Na lepší priemer to ťahá výborná Madison a duo Eisenberg a Harrelson, títo si to evidentne veľmi užívali. Plus úžasný Bill Murray na konci. Emma a Abigail sa úplne strácajú, rovnako ako zo desať dalších vedľajších postáv.

V istých veciach lepšie ako jednotka, v iných zasa horšie. Vo výsledku úplne taká istá kvalita a sklamanie. Ten film je neuveriteľne dlhý. Vlečie sa cez tri dlhé fázy, pričom prvá je stretnutie starých priateľov (ktorá je v pohode) a posledná je finálny súboj s klaunom (čo je jeden veľký digibordel). Ale tá prostredná časť je absolútne najhoršia, kde každý jeden z loserov musí nájsť svoj vlastný predmet, pričom si vždy zaspomína na minulosť a zároveň ho začne strašiť Pennywise. Akokeby tvorcovia absolútne nevedeli, čo robiť a tak natiahli film na neznesiteľnú nudu. S veľkou dĺžkou prichádza aj kopec predvídateľných jumpscarov, ktoré sa nesú všetky v tom istom duchu (tmavá miestnosť, dotknutie sa niečoho). Čo poteší je väčšia brutalita a Bill Hader. Jeho vtipy zaháňali nudu preč a bol pre mňa najvýraznejšou postavou. 60%

Najhorší príbeh vs najlepšie bojové scény. Dvojka bola až príliš dobrá, aby ju trojka prekonala, podobný prípad bol pri Temnom rytierovi. Celý film pripomína nejakú videohru, Wick ide po rôznych leveloch, kde mu hra hádže stále viac a viac protivníkov až to vyústi v bossfight. Keby to bolo naozaj spravené podľa hry, vôbec by som to nevyčítal, no takto je to v reálnom svete veľmi smiešne. Za polovicou filmu už začne byť únavné, ako musí byť príbeh posúvaný do novej oblasti nejakou bitkou alebo novou postavou, ktorú sme predtým nikdy nevideli. A rovnako únavné sú všetky tie tajomné organizácie a komplikované pravidlá, ktoré sa nemôžu porušiť ale zároveň sa dajú obísť. Po zhliadnutí zvyšujem dvojku na päť hviezdičiek a trojka dostáva 70%.