boogieman

Aha, tak takto to s tým svetom naozaj je!! Smiešne, úbohé a manipulujúce. Naozaj ľudí ešte takéto filmy zaujímajú?

Tento experimentálny film bez dialógov, bol originálne prezentovaný ako 33 krátkych filmov. Pri sledovaní som však neustále nadobúdal dojmu, že jednotlivé príbehy spolu interagujú a vytvárajú určitý druh surrealistickej narácie. Spojovacím prvkom týchto príbehov ako by bol blázon v blázinci, a cez bizarný sled výjavov videný jeho optikou sa nám medzi jednotlivými scénami vynárajú útržky narácie. Každopádne sa na jednotlivé scénky dá pozerať i jednotlivo. Samy o sebe totiž obsahujú určité útržky alebo koncepty rôznych situáciii alebo ideí. Nemalú zásluhu na pôsobivosti tohto filmu má aj úžasná vizuálna stránka, kombinujúca surrealistickú imagináciu s napodobovaním štýlu výtvarných umelcov (ala Greenaway). Doporučujem.

Až Wongovsky precízna práca so svetlom a farbami, fantastický ambientný soundtrack so šumovou zložkou neustále pripomínajucou neustávajúci dážď robia z tohto filmu audiovizuálnu rozkoš. Príbehu o chorobe ktorá bráni ľudom v komunikácii iným spôsobom ako vyrezávaním odkazov do ľudskej kože, nechýba dusný nádych temného sci-fi, ale slúži skôr k dokresleniu atmosféry hrôzostrašnej budúcnosti, sám o sebe mi príde príliš obskurný na to čo chce povedať. . Oplatí sa vidieť, minimálne po stránke atmosféry je to jeden z najlepších kraťasov čo som videl.

Krátky film obsahujúci snáď všetky témy objavujúce sa v neskoršej režisérovej tvorbe. Je vidieť, že to je prvotina a hľadanie optimálneho umeleckého vyjadrenia, a tak film pôsobí na krátkej ploche pomerne nesúrodo, ale posledná minúta predsa len dodáva filmu zlomok kvality neskoršieho Reygadasovho diela.

Pomaly plynúci film, ktorý diváka núti neustále prehodnocovať to čo videl, hoci to bolo úplne zjavné(bolo??? :) ). Režisérka dômyselne pracuje s focusom a dôležité prvky často necháva rozmazané, zatiaľ čo sa kamera sústredí na neustále znepokojenú tvár hlavnej hrdinky(ala Antonioni). Zvuková zložka takisto často obsahuje stopu mimo obraz, poprípade mimo focus.Napriek tomu že je nám ukázaná celá udalosť, i to čo sa počas nej odohralo, stále sme zneisťovaní, až sa dostaneme do bodu kedy vôbec nevieme či sa udalosti ktoré sme videli skutočne stali. V celom filme sú prítomné sociálne motívy, ktoré sú badateľné najmä v druhej polovici, keď sa hrdinka presúva od snahy zistiť čo sa stalo k snahe sa s tým vyrovnať, nech už to bolo čokoľvek. Mimoriadne zaujímavý a formálne prepracovaný film. Napriek mnohým informáciam ktoré sa nám počas jeho sledovania dostane stále ostáva iba nepreniknuteľným mystériom.A to je na ňom strašidelné. Tématicky i štýlom sa to najviac podobá asi Antonioniho tvorbe, či už Blow up(tématicky) alebo skoršia tetralógia. Stále je to však maximálne osobité a prirovnávať to k niekomu inému by som nie príliš rád, ale možno niekoho aspoň nalákam k zhliadnutiu. Geniálne. (2x)

"The first completed project of my own was the short film Talking Heads... that film already contained everything I would like to deal with over the next decade." -Benedek Fliegauf

Kedže som nečítal predlohu, neviem povedať či je to dobré na tomto filme, viac zásluhou Abého, alebo Teshigaharu. Oproti Woman in the dunes, mi to však príde po režíjnej stránke slabšie. Nič to však nemení na tom, že ide o jeden z najlepších ak nie najlepší film skúmajúci ľudskú identitu aký som videl. Tá téma je tu rozobratá naozaj do hĺbky.4,5*.

Spojenie dvoch géniov vyústilo v jeden z najlepších dokumentov. Pre milovníkov architektúry je tento film absolútne nepostrádateľný.

Super. Takto nejak si predstavujem inteligentné sci-fi v 21 storočí.

Také prázdne prežívanie životov som vo filme snáď ešte nevidel. Neschopnosť nájsť niečo, čo životu dá smer alebo zmysel tak aby sa stal niečím iným ako len pieskom pretekajúcim cez prsty. Depresívne až existencionálne.