curunir

,,...TÍ TRAJA ZOMRELI PRIRODZENOU SMRŤOU." ,,AKO TO MYSLÍTE?" ,,PRIRODZENOU VO FACHU V KTOROM PODNIKALI." __ Najlepší film roka dlhší čas akosi unikal mojej pozornosti, vlastne aj keď som si ho pustil poriadne som nevedel o čom je dej, iba sa na mňa stále vznášala chvála na výborného Javiera Bardem herecké obsadenie a výkonu sú naozaj výborné i keď Tommy Lee Jones s tým, že je vždy o krok pozadu pôsobí opotrebovane, vlastne je ho aj ťažko označiť za hlavnú postavu, rovnako tak ako kohokoľvek z hlavného hereckého tria. nechcem sa nejako opakovať, atmosféra je veľmi aj s absenciou hudby funguje skvelo, Bardem mi pri jeho neľutostnej štvanici za Joshom Brolinom miestami pripomínal Terminátora. Filozofický záver je trocha neočakávaný a bol som s neho skôr sklamaný (asi neviem oceniť umenie), tak isto sa dá povedať, že posledná polhodina sa dosť vlečie. Nepoznám všetky snímky minulého roka ale prekvapilo ma rozhodnutie akadémie, udeliť tomuto filmu Oscara za najlepší film.

,,...JEDNOROŽEC, HAGGARDE! HAGGARDE, JEDNOROŽEC...! __ Po dlhom čase som si znovu pozrel tento film, ktorý som v detstve veľmi rád pozerával a ktorý patril medzi moje najobľúbenejšie rozprávky a zanechal vo mne snáď ešte lepší dojem ako pred rokmi. Pôvabný jednorožec, dokonale stelesnené zlo ako Rudý býk a tiež výborné spracovanie Haggardovho hradu a veľkolepé finále ostali v mojej mysli doteraz. Film má veľmi peknú animáciu, aj keď som nikdy neholdoval japonskému anime tu nie je až tak okaté. Atmosféra je miestami svojim pochnúrnym spracovaním až hororová (ako malý som sa niektorých pasáži celkom bál), rovnako si však urdžuje aj svoj citeľný poetický tón založený na západoeurópskej mytológii doprevádzaný pomerne vydarenými pesničkami, kde však prespievané do češtiny (inak prvotriedny dabing) nedávajú príliš veľký význam. Tiež som nedokázal pochopiť, že jednorožec má citeľné ženské rysy, je nahovorený herečkou Miou Farrow, avšak v dialógoch o nej hovoria v mužskom rode, nehovoriac o tom, že úvod kedy sa jednorožec len tak povšimne, že už je jediným v lese a nepozná príčinu je akýsi chabý. Tieto nezrovnalosti však nijak výraznejšie nevyrušujú v deji, ktorý ma znova okúzlil a plné hodnotenie tu nie je ako v mnohých prípadoch čisto z nostalgie.

Už dosť dávno som videl tento film, ale pamätám si, že ten tuleň bol sympaťák.

Ďalší z rady sprostých, naivných, bez nápaditosti a napätia vytvorených hororov pre tínedžerov (ako ja len nemám rád to slovo), ktorému však nechýba slušná dávka brutality a odporných nechutností. Človeku ostáva až rozum stáť ako partia kamarátov niekedy uvažuje (jeden sa snaží druhého vyslobodiť z voskového sarkofágu, pritom mu neustále strháva z tela aj kusy mäsa). Nakoniec tak im treba, keď nevedia rozmýšľať. ,,Múzeum voskových figurín" má neúmerne viac záporov nad kladmi; lakačky v ňom pre ich predvídateľnosť vôbec nefungujú, hlúpy dej ešte viac podporuje nedotiahnutý scenár a skrátenie na 90 minút len prospelo. Na záver nechýba chabé zdôvodnenie, prečo je mesto už dlhé roky opustené a tradičný priestor na prípadné ďalšie pokračovanie.

Film nakrútený ešte v zlatej sláve Hallmarku nedopadol až tak zle. Na pôvodnú verziu z roku 1963 patriacu medzi klasiku síce ani zďaleka nemá, rovnako tak aj Harryhausenove triky vyznievajú omnoho lepšie ako neveľmi vydarená počítačová animácia (drak strážiaci rúno vyzerá skôr ako prerastená jašterica), na druhej strane sa nová verzia pomerne snaží držať predlohy, darí sa jej to pomerne dobre, len s tou Médeou a Jásonom to nedopadlo tak šťastne ako je to v závere filmu ukázané. Celkom som sa bavil na niektorých pasážach, keď niekto zakričí: ,,Míľu od nás sú jazdci!" a Jáson si tam s niekým ešte 5 minút veselo o niečom štebotá, rovnako je to aj s posledným Herkulovým zápasom. S hercom mi najlepší prišiel Dennis Hopper, keďže sa mu však nedostáva toľko priestoru je dosť nevyužitý. Film som videl niekoľko krát ale nikdy som sa neprinútil ho ohodnotiť až teraz, musím povedať, že aj keď nijak neohromí, vždy si nájdem nejaký dôvod sa doň zapozerať.

Keď som videl tunajšie slábe hodnotenie, film ma dosť odradzoval, nakoniec som bol však celkom "milo" prekvapený. Film inšpirovaný starou gréckou bájou bol mierne poinačený, odohráva sa na ostrove Minos (vlastne sa aj dá považovať za Krétu, ibaže v jej obyvateľstve akosi prevládajú černosi). avšak rozhodne nevyužíva naplno potenciál, ktorý mu téma ponúka. I keď sa jedná o lacnú béčkovú snímku prekvapila ma dobre budovaná atmosféra, kde som sa pri scénach v labyrinte miestami celkom bál. Všetko sa však zmenilo príchodom nechutne digitálne Minotaura, ktorý navyše vôbec nezodpovedal mojim predstavám, okrem toho ma pobavilo aj konanie niektorých postáv , ktoré vplyvom nespolupráce s ostatnými a tým, že sa až neuveriteľne ležérne špacírujú po labyrinte krvavo spečatujú svoj osud. Nakoniec som si myslel , že to celé dopadne omnoho horšie, samozrejme na čisté 3* film nie je, avšak ako oddychová zmes zábavy a napätia funguje celkom dobre.

Život Márie z Nazaretu patrí do radu ďalších ničím výnimočných biblických filmov. Film má chabý scenár až príliš založený na Biblii v ktorom si postavy v dialógoch stále nahrávajú do karát a náznaku čo i len menšieho zvratu sa celý film vôbec nedočkáme. Keďže sa o nič nepokúša ani ostrieľaný režisér, celkový efekt je teda veľmi plochý bez patričnej hĺbky, ktorú by si téma zaslúžila. I keď film nesie názov hlavnej postavy, Mária (Myriam Muller) tu vystupuje skôr vo vedľajšej úlohe , najviac priestoru má v prvej polovici filmu, no keď sa na scéne objavuje Ježiš (Didier Bienaimé - úplne bez charizmy) ustupuje do úzadia. To jediné čo ma na tomto filme najviac zaujalo bola vydarená hudba, hlavne ústredný motív mi pripomínal ,,Lawrenca z Arábie". Celkový dojem je veľmi lacný, za približne 100 minút nám rozprávač vypovie všetky nespočetne krát opakované citácie z Biblie, takže film pôsobí veľmi zbytočným dojmom. (1. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

Túto rozprávku som ako malý nemal veľmi v obľube (vlastne som ju videl len pár krát) nakoľko vo mne jej spracovanie vzbudzovalo hrôzu a bál som jej (rovnako na mňa fungoval aj Súboj titanov :-)). Po rokoch sa samozrejme obavy vytratili a vyklul sa s toho celkom zaujímavý animovaný film, pričom niektoré veci mi v ňom sedeli viac, iné zase menej. Film má celkom vydarené a chytlavé pesničky, rovnako tak aj hudba, ktorá má v sebe prekvapivo citeľný bigbítový ráz. Za najväčší plus však považujem neskutočnú atmosféru hlavne v scénach v zámku , ktorá svojim miestami až hypnotickým razením spadá do hororu, takže malým deťom by som túto rozprávku naozaj neodporúčal. Čo som považoval za akosi zbytočné v inak výbornom slovenskom dabingu boli isté vstupy akýchsi rozprávačov, ktoré mali skôr filozofický charakter. Po vzhliadnutý som dlho uvažoval ako film ohodnotiť, nakoniec som sa rozhodol trocha prilepšiť, predsa len sa jedná o veľmi svojský film a ja naň spomínam s úžasnou nostalgiou. (2. komentár k filmu + zažiadanie o pridanie)

,,KDE JE JÁNOŠÍK?!" ,,NEPOVIEM." __ Z dnešného pohľadu je tento legendárny film už značne naivný, Jánošíka nevykresluje v skutočnej podobe, od skutočných historických udalostí má film naozaj ďaleko. Taktiež treba povedať, že film naberá skôr lyrizovanú podobu (scéna keď Jánošík naposledy tancuje pred šibenicou), nechýba množstvo vtedajších zvykov a piesní. Paľo Bielik sa svojej úlohy zhostil naozaj výborne, jemu česť, ale z ďalších hercov mi už nik neprišiel nijak výnimočný. Treba dodať, že technické spracovanie je svoju dobu veľmi vydarené, i keď zo zvukom je to horšie, film vyniká hlavne dynamickým strihom. Sprvu som uvažoval, že by som dal filmu 3*, nakoniec som sa rozhodol prilepšiť, pretože film nestráca nič zo svojho čara, každopádne ho však treba brať z pohľadu doby.

Nie som veľkým prívržencom seriálov, rovnako tak ani kriminálnych (snáď ešte Columbo), ale tento seriál jednoducho zbožňujem a kedykoľvek ho vysielajú v televízii, vždy si ho s chuťou pozriem. Najväčší dôraz tohoto klenotu je kladený na bezchybnú vizuálnu stránku (výprava, masky, kostýmy, kamera - každý záber je dokonale komponovaný), samozrejme výborná je aj hudba Christophera Gunninga, ústredný motív dokonale vystihuje čaro doby, rovnako tak aj Poirotov charakter. Davidovi Suchetovi pasuje rola ako uliata (ani Ustinov nebol taký dobrý) , Poirot je elegatný, decetne humorný, zábavné je ako je jeho meno častokrát skomolovné; oproti tomu som si najviac zapamätal jeden jeho výrok: ,,ANGLIČANIA NEMAJÚ KUCHYŇU, IBA POTRAVINY." . Okrem toho nemožno tiež zabudnúť na množstvo vedľajších postáv, skvelý je hlavne pravý opak Poirota inšpektor Japp (Philip Jackson). Sprvu som tento seriál pozeral s výborným českým dabingom, neskôr aj v slovenčine, kde mi to prišlo rovnako dobre, možno aj ešte lepšie. Ako to už býva, niektoré časti sú viac vydarené, iné menej, väčšina si však plné hodnotenie právom zaslúži. Seriál je tu trocha slabšie hodnotení (dlhšie časti robené ako filmu sú na tom o dosť lepšie) , na IMDb zase dostal 8.9, myslím si, že vyššie hodnotenie by kľudne zniesol. Predsa len je to najlepší Poirot všetkých čias.