Madison

Najviac seriálu škodí, že je zostrihaný do 8 častí, pričom z neho srší až príliš veľa dejovo posplietaných motívov a postáv na to, aby mal takú krátku dĺžku. Nečítala som knižnú predlohu, ale že sú jednotlivé línie dosť zjavne obsahovo zosekané, robí tvorcom zlú vizitku. Je to vizuálne strhujúce, krvavé bitky občas zbytočne samoúčelné (akoby si tvorcovia mysleli, že zbytočnou brutalitou nahradia zmysluplný scenár) a najmä nepríjemne skratkovité a hollywoodsky popcornové. Chýba tomu určitá kolosálnosť, epický drajv a emócie, ktoré by mi umožnili naplno sympatizovať s konkrétnymi postavami.

Asi žiaden film tak hororovo krásne a detailne nezobrazuje prechod do neviditeľnosti a naspäť. Divák si užije množstvo vizuálnych efektov, typické Verhoevenove agresívne, krvavé i sexuálne prvky a mimoriadne ma tiež pobavil odkaz na Cronenbergov horor Mucha. Celkové dojmy mi pokazil len nevydarený, prehnaný a samoúčelný koniec, ktorý je priam nechcenou ukážkou hollywoodskej stupidity, ale vzhľadom na perfektný dej, zaujímavú osobnostnú premenu Kevina Bacona, stiesňujúcu atmosféru, napätie a vizuálne perličky neklesnem pod 4*.

Nevyhýbam sa nízkorozpočtovým, festivalovým filmom, no v tomto prípade ma neskonale irituje okatá snaha tvorcov nakrútiť čo najintelektuálnejšie vyznievajúcu artovku, ale pritom ju nakrútia takým nezmyselným spôsobom, že bežný divák sa unudí k smrti. Môže tento film niekomu niečo povedať? Čo scéna, to patetické monológy hlavnej hrdinky, nezaujímavé dejové línie a nepatrné ekologické záchvevy a náznaky ma nechali absolútne chladnou. Keď budem mať chuť posúdiť naše životné prostredie a zamýšľať sa nad vzájomnou prepojenosťou všetkých živých organizmov, pustím si dokument tomu zodpovedajúci. Od filmu však očakávam najmä príbeh, emocionálne silný, vypätý, odzbrojujúci, dejovo stabilný. A tie drobné fantasy prvky absurdnosť celej snímky len korunujú. Ako sa toto mohlo, preboha, dostať do zoznamu nominovaných filmov? Americká akadémia stráca súdnosť.

Burton vzdáva príjemnú poctu klasickým starým hororom, no okrem toho nápadne odkazuje na vlastné filmárske počiny. V hlavnej postave osamelého Viktora môžeme sledovať navonok bizarného, no vo vnútri srdečného Edwarda a taktiež podivína Viktora z Mŕtvej nevesty. Frankenweenie je úchvatnou spŕškou burtonovských roztomilých kontrastov, bez ktorých sa nezaobíde žiaden jeho film a pre ktoré ho tak milujeme. Konvenčné, intelektuálne i duchovne zaostalé prostredie, do ktorého Burton vkladá svoje introvertné, no paradoxne duchaplné postavičky, množstvo vizuálnych vychytávok a skvelých nápadov, typická morbídna atmosféra filmu, absurdný humor a nádherne osobitá animácia. Nie som síce tak uveličená ako z predošlej Mŕtvej nevesty, ale po predchádzajúcich Temných tieňoch a vnútorne prázdnej Alice ma Burton opäť raz potešil.

Unikátny námet pretavený do nie veľmi nápaditej formy. Z tohto hľadiska mi Looper pripomenul podobné, príliš ľahkomyselné scifíčko "In Time", ktoré tiež nevyužilo svoj bohatý obsahový potenciál. Looper sa snaží byť sviežim, chytrým, hollywoodskym trhákom, no na to mu chýba pevnejšia dejová kostra a zomknutejšie vzťahy medzi ústrednými hrdinami. Po hodine film stráca dynamiku a tempo a dialógové pasáže nedokážu nadchnúť. Musím však vyzdvihnúť Gordon-Levitta, ktorý si okrem zmeny vizáže celkom prirodzene osvojil Willisove spôsoby a výraz tváre. Willis v kondičke ako vždy. Keď si predstavím, že v rukách Chrisa Nolana by bol Looper monštruóznym, do najmenšieho detailu premysleným projektom. Škoda plytvať takými skvelými námetmi pre povrchné žánrovky.

Neuveriteľné, že aj taký drsný, bojový, ázijský film môže disponovať silným dramatickým potenciálom, a to som vzhľadom na dĺžku a žáner filmu očakávala len akčnú jednohubku na štýl seagalovských rýchlych výplachov. Brutálne a svižné súboje sú kompenzované smutnými dejovými pasážami, ktoré majú pôsobivý náboj. Obzvlášť záverečná bitka neoplýva skratkovitosťou a povrchnosťou, ale dojímavosťou a emocionálnosťou. Donnie Yen v hlavnej úlohe a najmä jeho bojové umenie je vynikajúce.

Pilotný film ma vtiahol do morbídneho deja a potešil ma typickými lynchovskými hračkami, no zatiaľ čo prvá séria si ešte udržala punc vysokej kvality, tak tá druhá ide nekompromisne ku dnu. Na začiatku série ma nesmierne zaujal dejový rámec súvisiaci s odhalovaním motívov potencionálnych vrahov v malom zapadnutom mestečku a zoznamovanie sa s postavami, z ktorých každá disponuje bizarnými vnútornými črtami. Lynch dokáže navyše bravúrnym spôsobom vyvážiť koláž drámy, drásavého thrileru a jemnej romantiky a všetky tieto elementy tradične obaluje do svojho špecifického, priam groteskného humoru. No hoci je tento lynchovský humor v prvej sérii príjemným spestrením, v druhej už nepochybne nadobúda trápny rozmer. Samotné postavy začínajú byť nezaujímavé, triviálne a pre "rozuzlenie" deja nedôležité. Malo sa ostať len pri prvej, úžasne atmosferickej sérii.

Nádherná historická záležitosť, ktorá mi kvalitným spracovaním pripomenula prvotriedne britské kostýmovky. Film zachytáva veľmi zaujímavé obdobie z prostredia dánskeho kráľovského dvoru, ktorý nie je schopný akceptovať pokrok a moderné osvietenské myšlienky. Do tohto politického kontextu je výborne zakomponovaná romantická línia s nádychom tragickej lásky, ktorá v očiach povrchnej šlachty nemá žiadny význam. Už len precítenú tanečnú scénu s pomalou kamerou, jemnou hudbou a vrúcnymi pohľadmi nešťastne zamilovanej dvojice považujem za jednu z najúžasnejších. Chvíľami dokonale úsečný, presný a mrazivo krutý, chvíľami zas nežný a pôvabný film, ktorý ma očaril na plnej čiare (nielen preto, že mám pre historické kostýmovky takú bytostnú slabosť). Pre mňa veľký ašpirant na Oscara a Mads Mikkelsen v úlohe slobodomyseľného doktora priam znamenitý.

Film, ktorý vo mne na začiatku vzbudil záujem (svojou ponurou atmosférou vesmíru) a uviedol ma do deja, aby ma vzápätí na to previedol sériou tupých, nezmyselne zostrihaných, nič nevysvetľujúcich scénok, nefungujúcich v myšlienkovej a čo ma prekvapuje, už vonkoncom nie v zábavnej rovine. Obsahovo zmätený, chaotický, vizuálne neatraktívny horor, ktorý je absolútne nemožné akýmkoľvek náznakom prirovnať k mainstreamovému Votrelcovi.

1. séria- 80%. Veľkolepý historický seriál z produkcie HBO, ktorý sa celkovým pojatím odtrhol od konvenčných, hollywoodskych, melodramatických trhákov a otvorenou (i samoúčelnou) brutalitou, sexom a vulgárnou výrečnosťou uspokojí súčasných konzumných divákov. Fantasy tu hrá druhé husle a slúži skôr ako pozadie pri rozohrávaní kráľovských intríg a hašterení významných rodov. V scenári je až príliš veľa postáv, čo spôsobilo, že mi niektoré začali byť ukradnuté a jednoducho ma ich motívy nezaujímali, no tomu sa zrejme pri tak obsahovo bohatej knižnej predlohe nedalo vyhnúť. Odhliadnuc od toho, oceňujem monumentálnu výpravu, úchvatnú úvodnú titulkovú sekvenciu (s peknou hudbou), znázorňujúcu všetky rozdielne kráľovstvá, kvalitný scenár, ušetrený od patetických predslovov a najmä ma seriál okamžite vtiahol do rozvrstvených dejov (Zimohrad, Zeď, Kráľove prístavište, ...) Z hereckých výkonov mi nesmierne vyhovel Jason Momoa v úlohe neľútostného Khal Droga (zvláštne, že po zhliadnutí Barbara Conana som jeho hereckú charizmu značne spochybňovala), ďalej čestný a spravodlivý Sean Bean a Peter Dinklage čoby sarkastický, vtipný Tyrion. Pochmúrna stredoveká atmosféra vyráža každým záberom, avšak kto očakáva hlavne fantasy, mal by si radšej po stý raz pustiť Pána prsteňov, pretože Hra o tróny je najmä - do historického kontextu zakomponovaná - drsne realistická story o kráľovských intrigách s občasnými fantasy vsuvkami. Obľúbené postavy - Khal Drogo, Eddard Stark. 2. séria- 60%