Madison

70%. Coppola sa hrá na umenie, ale nie každý jej to "zožerie". Nechápem daný prívlastok "mysteriózny" či niektorých snahu pochopiť tzv. náznaky, udalosti, myšlienky, príčiny či otázky a odpovede - ba pripadá mi to až smiešne, ako podaktorí dychčia po transcendentne, ktoré má Coppola sprostredkovať a snažia sa pochopiť niečo, čo ani neexistuje. Až na jednu scénu, a to "mŕtvolku odpočívajúcu na strome", sa žiadny zázrak predsa nekoná. Išla by som s hodnotením vyššie, keby si Coppola nepripisovala schopnosť vytvoriť akúsi sugestívnu atmosféru, takto strhávam hviezdy za umenie, ktoré jej ponímaním za umenie nepovažujem............ Inak ako dráma zo školského a rodinného prostredia obkoleseného trávnikmi, domčekmi, rodičmi konzervatívcami a dcérkami, ktoré sa z takého puritánskeho zaobchádzania scvoknú, je to super (vždy som milovala tento cukrový americký život) a Kirsten s Joshom s ich pubertálno-sexuálnym aspektom ma prinútili nehodiť to až k odpadu. :-)

Nepamätám si, kedy naposledy som mala také potešenie sledovať animovaný film. Nádherne živá nostalgia, ktorá ani po mnohonásobnom vystriedaní ročných období, ani po pokroku počítačových efektov, nestratila nič na svojej schopnosti očarúvať a môže dojímať ako malých, tak aj veľkých. Bola som zas len malé dievča usadené na pohovke, zvierajúc v ruke šálku teplého kakaa a bytostne uveličené úžasnými dobrodružstvami nesmrteľných hračiek. Unkrich zostal verný spomienkam a ponechal všetko. Navyše krásne dojímavým koncom vzdal osobný hold Príbehu hračiek, aby divák ani v najmenšom nepocítil príval rokov.......... PS: V prvých častiach bodoval nafúkaný Buzz Rakeťák... teraz jednoznačne narcistický Ken s krehkou Barbie... neveríte? Nechajte sa prekvapiť :-)

Film, ktorý je natoľko reálne anglicky chladný a strohý, až divák túži po hollywoodskom vyčančanom patetizme. Nemôžem si pomôcť, pretože mnohokrát som zástankyňou presného vyobrazenia chladnokrvnej spoločnosti s nádhernými kostýmami, prostredím a vzťahmi, ale Pokoj s vyhlídkou je nemožne odmeraný film a tak napriek mnohým pozitívam zostáva na konci len prázdny pocit z nazretia do vizuálnej maškarády, v ktorej Ivory pomerne ignoruje obsah a emócie. Vizuálna stránka a herecké výkony napriek tomu stoja aspoň za jedno pozretie.

Ďalší z rady drobných kórejských klenotov s taaakto veľkým srdiečkom. Film, ktorý budete milovať od prvého pojašeného vzplanutia nevinnej školáčky a uleteného chalana, od prvých náznakov neželanej lásky, od prvých nádherných emócií až po najsentimentálnejší, najdojímavejší a najgýčovitejší predstaviteľný záver, ktorý z americkej produkcie občas vyvoláva chabé posmešky, z kórejskej zas umocňuje nadnesený pocit predostierania detsky krásnych citov.

Prekrásny romantický film ťažiaci najmä z pochmúrnej dobovej atmosféry viktoriánskeho Anglicka, silného námetu a hereckých výkonov. Čo dokáže v samej podstate ľudskej osobnosti vyvolať jedna nešťastná láska, pohŕdanie a neúcta, dokonale znázorňuje životom ubitý a svedomím lynčovaný Ralph Fiennes, ktorý v mojich očiach predvádza najúžasnejší herecký prejav vo svojej kariére. Verila som mu každý útrpný výraz, každý záchvev bolesti a všetky neprávosti ním vykonané, vo mne nevyvolávali odpor či nenávisť k jeho postave, práve naopak. Emily Bronte pevnou psychologickou rukou uchopila charaktery hrdinov a zniesla ich na pozemskú úroveň so všetkými drobnými a materialistickými radosťami, spoločenskou triednou štruktúrou a živou nenávisťou. Po skončení filmu som zostala v niekoľkominútovom tranze a nemohla uveriť tomu, čo som práve videla. Tragická, dobovo morbídna, depresívno-nostalgická romanca s nezabudnuteľným koncom.

Nepopieram, že dej je otrepaný, neoriginálny a priam hriešne predvídateľný, ale to herecké obsadenie - príjemný Reynolds a perfektná Sandra, prostredie či pár uvoľnených scén mi rozventilovalo myseľ a zlepšilo náladu, čo sa mi u tak predpotopných komédiách - kde nešťastná ženská odhodí zatrpknutosť a otvorí náruč vznešenému osudu - tak často nestáva. Sandra bola neuveriteľne úžasná a tento typ komédií jej sekne najviac. Dívať sa na feministickú chladnokrvnosť pobehujúcu v 15 cm štoklách a zároveň schopnú vyčariť úsmev, bol skvelý zážitok, hoci paradoxne súhlasím so všetkými negatívnymi ohlasmi. Na tento film jednoducho musíte mať náladu a určite sa naň nedívajte, keď máte zrovna ,,intelektuálnu chvíľku." :-)

Tentokrát som sa nedočkala filozoficko-hláškoidného náletu, čo mi vzhľadom k Woodyho potenciálu dosť prekáža. Woody si síce berie na paškál vzťahový prepletenec a konečnému dojmu pridáva na intenzite aj Woody ako večný smoliar dívajúci sa na svoju osobu kriticky a zároveň triezvo a reálne, ale postava Mii Farrow ma mierne iritovala a nemôže za to len moja mierna antipatia k tej herečke. Allen je jeden z tých nepredvídateľných filmových tvorcov, u ktorých sa hodnotenie ich snímok u mňa pohybuje na rozličnej škále stupnice a nikdy neviem z obsahu predpovedať, ktorý z tých filmov to bude.

Četníci sú neuveriteľne zábavná klasika a Louis de Funes patril medzi francúzsku hereckú elitu. Toľko senzačných prvoplánových hlášok, zamotaných situácii a iskrivých nápadov. Skvelý liek na potencionálnu depresiu, film, pri ktorom sa neprestanete smiať.

Keď sa za nečakaných okolností stretne znudený policajt Nolte s excentrickým väzňom Murphym, môžete tušiť problémy, a to nemalé. Inteligentná, vtipná, skvelou hereckou dvojkou umocnená komédia obsahujúca humorné situácie, trefné hlášky a akčný švih. Jasný nadpriemer schopný vyjasniť upršané popoludnie.

Nadčasová filozoficko - socialistická a nábožensky - futuristická záležitosť, ktorá svojou otvorenosťou a dejovou mnohovrstevnatosťou maximálne vyrazí dych. Dokonale rozkúskovaná problematika v každom ohľade, v každej téme, ktorá núti k zamysleniu sa nad ľudskou existenciou. Futurizmus a science-fiction ma položili na lopatky, hudobný orchester nahrádza to, že film je ,,len" nemý. Z Metropolisu som úplne ohromená, aj keď som videla, bohužiaľ len zostrihanú verziu.