Madison

Film roku je pre mňa nepochopiteľne odignorovaná Jane Eyrová, ale hneď po nej nasleduje tento film. Tak ľudsky napísaný a zrežírovaný kúsok som nevidela už večnosť. Príbeh - vkusne a precízne zaaranžovaný do Ameriky, sužovanej rasovou neznášanlivosťou - umocnený vynikajúcim hereckým ansáblom (Emma Stone, Viola Davis,...), ktorý korunuje dokonale odporná Bryce Dallas Howard. Už dlho som nenahliadla do tohto cukrového amerického života, lemovaného peknými domčekmi, skrývajúcich pokrytecké vzťahy a falošné priateľstvá. Úchvatná dobová atmosféra, skvelo napísané postavy, z ktorých vás každá istým spôsobom strhne, množstvo emocionálnych scén či prekrásna obrazová estetika. Už som prestávala veriť, že v dnešnej cynickej dobe, plnej odosobnených chladných scenárov, niekto nakrúti niečo tak odzbrojujúco krásne a ľudské.

Zemeckisovská hravosť v temných farbách spletitého film-noiru? Technológia, ktorá vzkriesila legendárne kreslené postavičky, vyráža dych aj v súčasnosti a filmu nechýba brilantne vyvážená kompozícia tajuplnosti, záhady, nevšednosti a zábavy v scenáristických kulisách starých nezabudnuteľných čierno-bielych gangsteriek. Pestrý svet "Kreslounova" a Zemeckisovu nápaditú réžiu sa nedá nemilovať.

Na jeden film s obmedzeným časovým rozsahom chcú toho riešiť akosi veľa - divák sa dočká klasickej manželskej schémy, neba a pekla, dokonca i prevteľovania! Hinduisticko-kresťanský zmätok v obrazovo nádhernom kabáte s natoľko sentimentálne plačlivým scenárom, že ohromí svojím kalkulom a neúprimnosťou. Robina Williamsa mám rada, ale tu bol všetkým, len nie po uši zamilovaným manželom - ešte som nevidela, aby nejaký herec tak nešikovne zobrazoval emócie či city vo filme, ktorý si to vyžaduje. Pre niekoho to bude film plný krásy, farieb a emócií, na mňa bolo tých litrov cukru až príliš.

Asi najlepší thriler s nálepkou mysteriózny, aký som v poslednom období videla. Pekelne odporná a zároveň vynikajúco zvolená ústredná hrdinka Isabelle Fuhrman (z ktorej celkom oprávnene behá mráz po chrbte), rovnako skvelá je tiež Vera Farmiga, rutinný scenár neberiem do úvahy, pretože tieto "obohraté" thrilery dokážu baviť aj napriek tomu, že nie sú originálne. Vyhovovala mi dvojhodinová dĺžka, pretože obyčajne sú tieto filmy otrasne zostrihané a zrýchlené a divák pomaly nemá čas vychutnať si napínavý dej. V tomto prípade ide však o remeselne veľmi zručnú snímku s perfektnou kamerou, mrazivou atmosférou a pútavými scénami.

Majstrovský epos Terrenca Malicka, ktorý tak, ako mnoho pred alebo po ňom, zobrazuje hrôzy, šialenstvo a utrpenie, ktoré so sebou prináša akákoľvek vojna. Prekrásna kamera, prekrásna meditácia, týkajúca sa vnútorných osobných postojov k celej vojnovej mašinérii. Malick má pred ostatnými navrch vďaka jednému prostému dôvodu. Takmer všetky vojnové filmy prinášajú akčný hollywoodský drajv, no Tenká červená línia je jedinou snímkou, ktorá takým intímnym duchovným "malickovským" spôsobom rozrýva vnútorný pokoj a harmóniu vojakov čoby obyčajných ľudí, strácajúcich ideu humánnosti, morálky či rešpektovania ľudského života ako toho najväčšieho daru. Malick opäť siaha k princípom dobra, lásky, spravodlivosti, bezmedznej viery v Neho. A podľa mňa patrí k najviac nedoceneným režisérom súčasnosti. ,,Musí trpieť človek, ktorý miluje dobro?" PS: Porovnávanie úrovne kvality s Vojakom Ryanom považujem za bezvýznamné. Oba filmy sú podané svojsky, nenapodobiteľne tak ako sú Malick a Spielberg silne individualistické osobnosti.

Pôsobivá sonda do nežnej ženskej duše, poznačenej neopätovanými citmi v pôvabnej zmesi juhokórejských prísad. Že večne omieľané klišé nemôže fungovať? Časové paradoxy a prelievanie udalostí nám môže pripomínať úlomky z mnohých iných filmov, spracúvajúcich tematiku sci-fi s poriadnou dávkou efektnej pompéznosti, ale fakt je, že namiešať kokteil, pozostávajúci z umeleckých ingrediencií (krásna hudba, ukážková osobnostná mravnosť, zlom nedotknuté charaktery postáv,...) dokážu iba juhokórejskí majstri. Cíti sa aj niekto iný okrem mňa po zhliadnutí ich filmov vnútorne oddýchnutý?

Emma je austenovským zosobnením ženskej vnímavosti, vynaliezavosti, vnútornej hĺbky (navzdory obmedzeným konvenciám), slovnej obratnosti a osobnostného vyžarovania. Zo všetkých sfilmovaných austenoviek sála nenapodobiteľná atmosféra podtrhnutá nežným vzájomným doberaním, priliehavou iróniou, ktorá však nie je krutá a nenávistná, ale citlivá a láskavá. Brilantná Romola Garai vdýchla svojej bystrej Emme svieži dobrosrdečný podtón a jej vznetlivé emócie a citové rozpoloženia som s ňou intenzívne prežívala. Výborný herecký casting, okúzľujúce lokácie anglického vidieka, romantická hudba, záplava ľúbostných pochabostí a nedorozumení v ďalšom vydarenom spracovaní románu Jane Austen. Na tieto filmy a minisérie by som sa vedela dívať donekonečna. Mimoriadne krásne zobrazenie nevinnej dievčenskej bezprostrednosti.

Ďalšia varovná agitka do zbierky poučných a zároveň úchvatných dokumentárnych cyklov. Symbióza obrazu a hudby spôsobuje príjemné mrazenie a ideové vyznenie diváka prinúti zamyslieť sa nad našou krehkou existenciou, ktorá je podriadená silnejším zákonom prírody. Inak značne ma iritoval rozprávač Svěrák a dosť ľutujem, že som to nevidela v origináli. Odhliadnuc od toho, strhlo ma to, aj keď sa nemôžem zbaviť dojmu, že EARTH čoby duchovnejší a dojímavejší dokumentárny zázrak, už v mojich očiach nič neprekoná.

Pekné ľudské myšlienky lemované artovou nudou. Pri podobných filmoch ma vždy sprevádzajú rozporuplné pocity - "zaujímavé posolstvo vs. monotónne pojatie". Takto mi to z úcty k umeniu Kurosawy vychádza tak na 3 hviezdičky a tiež musím priznať, že som netrpela tak ako pri Rašomon-ovi.

Ak už pre nič iné, tak pre tú božskú kamerovú scénu so strateným lístkom, povievajúcim cez zasneženú krajinu, ktorá ma úplne odzbrojila. Vizuálne natoľko luxusný a čarokrásny animák, že výhrady voči infantilnému deju sa strácajú kamsi za zasnežený horizont.