Adrian

Som rad, ze zhoda s reziserom pretrvava nadalej... Komplexny multizanrovy pohlad na upircinu, kde sa z jednej nalady prechadza do druhej z lahkostou a razanciou ostreho noza skrz makke maslo. Po stranke stylu brilantne a vypiplane do posledneho detailu, co u Parka uz nejaky ten rok je standardom. UPDATE: Zhliadnuta rozsirena verzia (cca 10min. navyse), ktora prehlbuje hlavne postavu Tae-joo. Celkovo po druhom pozreti este silnejsie ako prvykrat, hlavne vdaka sustredeniu na detaily.

1. seria - 80%, 2. seria - 40%

Scenar hlupy (nie existencia TF vesmiru, ale konanie postav, ci uz ludskych alebo robotich v ramci neho), Misko Megaloman Bay utrhnuty z retaze (milostne praktiky psov su pre mna rovnako nezaujimave ako tie krysie) a celkovo je to oproti jednicke nekonzistentne (t.j. zmena nalad jednotlivych sekvencii nie je tak plynula). Ma to vsak aj viacero plusov, ktore spolahlivo putali moju pozornost po celu premrstenu stopaz. Konkretne -> prehladna akcia, Shia, viacero vskutku dobre pointovaneho humoru, odkazy na ine filmy (aj k stryckovi Spielbergovi, pricom mesto Petra bolo az sibalskym pomrknutim smerom k vesmiru Indiana Jonesa) a hlavne Bumblebeeho SPINKICK (plechac asi poctivo za tie dva roky studoval na nete bojove komba :). Bay vypocul volanie fanusikov, hlas svojho srdca a naserviroval takmer kazdu ingredienciu v n-nasobnom pocte oproti predchodcovi. Na druhej strane, so stratou konzistentnosti prislo i k ubytku napatia, emocii,ale i intenzity reziserovych trademarkov, resp. ich krateniu. 7/10

Aj pomenovanie "Naivny Wall Street (hlavne) pre korejskych teenies" je este prikraslene... .

A Boy comes to me with a spark of interest, I feed the spark and it becomes a flame, I feed the flame and it becomes a fire, I feed the fire and it becomes a roaring blaze. - Cus D`AMATO

Salvation je jeden velky paradox. Jednak je od uvodu (titulky) az po posledny zaber (hlaska "There's no fate but what we make for ourselves") prespikovany odkazmi na Camerona, na druhej strane takmer vylucne prave okopirovane momenty / sceny su na celom filme najlepsie.Tych (eufemisticky povedane) narazok je tam fakt neurekom, takmer v kazdej druhej scene - od zjavnych az po takmer podprahove. A ak sa nahodou nekopiruju prve dva diely sagy, tak spominame na Mad Maxa, Aliens (znova Cameron!), Blade Runnera, Vojnu svetov, Pitch black (hlavne jednym hudobnym rifom)... . Ukazkovym prikladom vyssie napisaneho je sekvencia uteku pred Harvesterom az po jej parcialne zakoncenie na moste. Dielce motivy, snimanie, rakurzy, radenie zaberov az po zvukovu intonaciu fazovania napatia - dokonala kopia nahanacky v protipovodnovych kanaloch LA v T2. V rovine stylu tak Salvation neponuka vobec nic nove, nenadvazuje a nerozvija predchadzajucu paletu, ale iba sprosto kopiruje (hoci zrucne). V rovine pribehu je to uz lepsie - je tu snaha posunut pribeh dalej, hoc znova je vysledok velmi rozpacity. Linia Marcusa a projektu Angel ma nesporny potencial. Skoda vsak, ze v prvej polovici filmu su naznaky a motivy viazuce sa k Marcusovej postave vacsinou nicene tazkopadnymi preslovmi a dialogmi. V druhej polovici filmu potom destabilizacnu ulohu prebera samotny dej, plny zbrklosti a kopiacich sa nelogickosti / protireceni (korunuje tomu nasadzuje posledna dvadsat a daco minutovka). Apropo samotny Bale - castokrat mu vytykana nevyraznost a dvojpolohova skala emocnych prejavov - mne osobne k postave, ktoru uz od destva obklopuje pesimisticka vizia sveta, sadne dokonale. Connor je vojensky vychovany, emocne ziveny hlavne negtivnymi emociami. 4-5/10.

We´re free now. Finally. We´re free! - nuz takto tieto slova na konci ani neboli tak slova Michael Scofielda ako hlavne jeho predstavitela - Wentworth Millera, ze uz maju konecne tuto show za sebou ;)

Hoc to do samotneho zanru neprinasa nic nove a posledne zabery su vzhladom na predchodzie povedane nelogicke, stale je to mrazivo hladove a nekompromisne....

Uz je to dlhsiu dobu co ma film svojou atmosferou pohltil tak intenzivne ako The Beguiled. Tazko to popisat, ale po cely cas sledovania sa vynarala neustala naliehavost prerazit tu snovu neurcitost niecoho neidentifikovatelne nespravneho... .

FIlmovi distributori v Jakarte na redukciu nakladov pouzivaju system -> jedna filmova kopia na dve kina. Tento fakt dal vzniknut povolaniu "poslicek s filmovymi kopiami", ktoreho ulohou je zabezpecit logistiku prepravy jednotlivych kotucov s filmom tak, aby ani v jednom kine nedoslo k preruseniu premietania z dovodu nedorucenia aktualneho filmoveho kotuca. Hlavny hrdina filmu - > mladik Joni je presne takymto fimovym poslickom, idealisticky chlapec veriaci na celozivotnu lasku a dobro v ludoch. Aby sa dozvedel meno dievcata, do ktorej je zalubeny a pripadne s nou mohol ist aj na spolocnu veceru, musi splnit zdanlivo to najjednoduchsie -> na predstaveni, ktore dane dievca sleduje, nesmie prist k preruseniu filmu kvoli Joniho praci. Ako naschval vsak prave pocas tohto predstavenia caka na Joniho pri preprave filmovych kotucov z jedneho kina do druheho plno dobrodruzstiev a uskali s dorucenim ... . _________ Neosuchana zapletka filmu zabalena v hravom audiovizualnom style (animovane vsuvky, porusovanie klasickej rychlosti toku obrazu, ...), z ktorej priam srsi v kazdom zabere "ide o moj rezijny debut a mam v hlave tolko napadov, ze neviem co skor na to platno vrhnut". Dovolim si tvrdit, ze nakolko sa divakom film bude pacit je zavisle hlavne od toho, ako prijmu znamu skutocnost, ze filmovy cas bezi z cela podla lubovole tvorcov a nie je vobec kompatibilny s casom realnym. Joni totiz pocas jedneho dorucenia (ktore by podla poctu dvoch filmovych kotucov malo trvat maximalne hodinu) zazije tolko dobrodruzstiev, ze by to inde vystacilo aj na dva dni a v reali by nemal sancu z nich stihnut ani polovicu. Ak Vam ako divakovi tento fakt zacne prekazat, film bude pre Vas iba snurou epizodickych scenok, miestami rytmicky nevyvazenych. Ak s vsak nad to povznesiete (co sa mne podarilo) tak i vdaka striedmej stopazi pojde o usmevny retazec rezko odkrutenych a casto naozaj aj usmevnych epizod a Jonimu budete drzat palce, aby to stihol. Navyse Joko Anwar ako velky filmovy fanusik umne svoju prvotinu prespikoval aj odkazmi na zname filmove diela, z coho vychadza tiez zdroj potesenia. 7/10