Cappuccino

S tvorbou Aki Kaurismäkiho som sa po pravde doteraz ešte nestretol, ale veľmi ma zaujala. Príbehovo nám predostiera na prvý pohľad skutočne vážne existenčné problémy hlavných hrdinov, ktorí sa však svojim neľahkým životom prebíjajú s poriadnou dávkou nadhľadu a suchého humoru. Druhá strana nádeje ma zaujala, pobavila a i keď niektoré scény akosi príliš nedávali zmysel (napríklad záverečných niekoľko minút), z kinosály som odchádzal v naozaj dobrej nálade.

Za tú masku malého Kaia dávam tvorcom veľkú pochvalu, pretože práve ona ma hneď pri nahliadnutí filmu najviac zaujala. Dejovo je Welp mierne netradičným slasherom, v ktorom nájdete mnohé originálne drobnosti, ale aj viacero bežných klišé. Prekvapivý záver pre mňa zas taky prekvapivým nebol, kedže som presne tušil, čo sa stane, no i tak má Govaerstov horor čosi do seba.

Cez neveľké očakávania sa mi dostalo vcelku slušnej zábavy. Depardieu a jeho hereckí kolegovia si svoje role odkrútili na jednotku a i keď príbehová línia Saint Amour je pomerne jednoduchá, na tých 101 minút ma dokázala v kinosále zaujať.

Animované seriály k raňajkám už nepozerávam už nejaký ten piatok, čiže neviem posúdiť ich súčasnú kvalitu vo všeobecnosti. ale Batman: The Brave and the Bold ma jednoducho pobavil. Pekná animácia a vtipné hlášky, takže za mňa palec hore.

Druhé časti mnohotokrát nestoja za veľa, ale Insidious 2 je jednou z výnimiek potvrdzujúcich toho pravidlo. Wan dokázal na jednotku naviazať viac než dobre a ja som sa znova skvelo bavil (v hororovom slova zmysle).

Žánrová klasika, neprinášajúca prakticky žiadne zmeny, ale za to veľmi zdarilo natočená. Pokiaľ by za režisérkou stoličkou nesedel Wan, išlo by pravdepodobne len o priemerný haunting horor, ale kedže tento chlapík skrátka vie, ako sa vyhrať s divákovým strachom a predstavivosťou, Insidious môžem určite zaradiť do nadpriemernej filmovej sorty.

Úprimne, ono ma TO dostalo na celej čiare. Nie je TO klasický horor, ktorý vás chce iba vystrašiť a v inom smere pre diváka neposkytuje prakticky nič. TO je originálne, novodobo natočené, častokrát príjemne humorné, poriadne atmosferické a pútavé. Decká sa snažia na sto percent, Pennywise je peckovitý, skrátka, v kine som si Kingovu najnovšiu filmovú adaptáciu užil na jednotku a i keď by TO z objektívneho hľadiska možno nebolo za čistých päť, z môjho uhľa pohľadu neváham. A podotýkam, že pri hororovom žánre dám skutočne máloktorému filmu plný počet.

Príbeh typický na žánrovku buddy action-comedy, jemne okorenený dvomi bláznami Jacksonom a Reynoldsom s niekoľkými bohovými scénami, pri ktorých som sa z chuti zasmial (spievajúci Jackson so zborom mníšok skutočne nemal chybu). Prosím, nerobte z toho žiadne pokračovanie, lebo s veľkou pravdepodobnosťou dopadne veľmi zle (ako to už pri druhých dieloch býva), ale s The Hitman's Bodyguards som bol v rámci žánru úplne spokojný. Akčno-komediálna jednohubka ako vyšitá.

Uvažujem, či by som filmu tú tretiu hviezdu vôbec dal, keby som nemal poňatia o pozadí kauzy. Únos ako keby príliš nepočítal s tým, že ho bude pozerať niekto mimo Slovenska, čo môže svedčiť o jeho nízkych ambíciách, alebo teda nenáležitému spracovaniu. Snímka sa častokrát snaží tváriť príliš vážne na to aká je vo svojej podstate jednoduchá. Ale aby som iba nekritizoval, určite na filme oceňujem herecké výkony Milana Mikulčíka a Rebeky Polákovej a taktiež palec hore dávam za miestami veľmi slušnú atmosféru.. P.S. tie prehovory na kameru od Ingrid Timkovej boli hrôza. Snaha o dojatie či autentické vyjadrenia Robovej matky nepôsobili teda absolútne dôveryhodne.

Taky drsný a temnejší Twilight s hororovými prvkami. Vizuálne podmanivé, ale príbehovo ohrané až až. Cirkeln sa tvári príliš vážne na to, aký je vo svojej podstate plochý. V teenagerskom veku by som tomu možno fandil viac, ale teraz už ťažko.