Cappuccino

Porovnávaniu medzi novodobým, americkým remakeom a japonským Ringu sa pravdepodobne nevyhne ani jeden z komentárov. Môj nebude žiadnou výnimkou. __ Isté kvality a nápady Nakatovmu dielu nejdú vytknúť. Problém však nastáva v tej chvíli, keď už niekoľko desiatok minút očakávate kedy sa UŽ NIEČO stane! Jednoducho, réžia je na oko európskeho diváka až moc strohá a pomalá - čo by nebolo v žiadnom prípade na škodu.. lenže. Vizuálna stránka by v tom prípade musela vyžarovať istú krásu a detailne sa zaoberať objektami, ktoré by vytvárali ďalšiu zbierku hororového napätia. Prepáčte, pán Nakata, ale niekoľko minútový záber na žranie ryže a obkecávanie situácie bez akejkoľvek hudby je na skapatie. __ Niekde som čítal, že práve mrazivá hudba pri hororoch tvorí až 70% potenciálneho strachu! Možno práve z toho dôvodu som (skoro) žiaden nepociťoval. Ringu nie je vyslovene zlý film, ale príliš abstinuje od poriadnej atmosféry, mrazivej hudby (ala Hans Zimmer). A zas naopak.. ak už šlo do tuhého, tak do toho šlo poriadne - na plné obrátky. Záverečná scéna s dievčaťom bez nechtov, "sépiové" flashbacky, začiatočný záber na more (kde mi bohužiaľ opäť chýbala smrtonostná muzička..) atď. atď.

Nostalgia v žánri krátkometrážnych animákov číslo jedna.

Milovníci road-filmov, Kristen Stewart a (či už ťažkých alebo prostých) dramat si príjdu na svoje. Môže zamrzieť mierne odfláknutá práca scenáristov, ktorá vonkoncom neponúka nič nové, tobôž prevratné. Ak však hľadáte niečo jednoduché a zároveň zložité (ako sám život), niečo veselé a zároveň smutné - pustite sa smelo do toho. Viac na - http://csfdkofein.blog.cz/1008/the-yellow-handkerchief-2008.

"Ak má jedného dňa svet naozaj skončiť, nebude to rukou Boha, ale rukou človeka" (moja myšlienka, nie Billova). Dokument, ktorý si nekladie servítku pred ústa, ale zároveň nechová voči náboženstvám zášť. Kritizuje ich, iste - ale s tak ľadným a vtipným podtónom, ako ste to ešte nezažili __ Všetko čo som chcel zo seba dostať už bohužiaľ napísala užívateľka kiddo - jej názor = môj názor = podpisujem sa.

Dobová atmosféra, bravúrne efekty (na rok 1986), napätie striedajúce napätie a boj Sigourney proti "veľkej matke". Akčná klasika, ktorá ani po rokoch nestráca na svojej kvalite.

More, skaly, Teresa Palmer a jej pohľady.. (kam utiekla?!) __ Nepociťoval som príliš silné puto medzi "prosincovou" štvorkou, nepociťoval som žiadne hlbšie naviazanie vzťahu medzi kýmkoľvek. Prečo? Prečo sa režisér viac neposnažil? Námet a prostredie zaisťovali nadmieru odpovedajúce kvality. __ Čo sa hereckých "výkonov" týka, ehm.. nenájdete snáď ani jednu malú hviezdičku - až na Teresu. Vnímali ste tú mimiku tváre, ten spev, tie oči? Nie, nevravím o mojich najtajnejších snoch. Len prosté konštatovanie skutočnosti, že ono dievčisko má talent. V podstate, nech už by som mal následne kritizoval hocičo, nedá sa poprieť vyslovene sympatické spracovanie. Dej, parta chlapcov, už vyššie spomínané pohľady slečný Palmer, kúzelné prostredie a číra jednoduchosť, ktorá mi v dnešný deň sadla ako riť na šerbeľ. Úsmevný, slušný, rozkošný, no ničím nevytŕčajúci priemer.

Tí z vás, ktorí dokážu pri filme posedieť a skúmať jeho kvality do hĺbky budú nadmieru spokojní. Naopak milovníci rýchlej akcie, bezhlavých komédií a vyhľadávači dobrodružstva, kde sa stále niečo deje, skôr než v polovici stopáže sladko zaspinkajú.

Nádejné poviedky pod taktovkou netalentovaného režiséra, ktorého umenie začína odseknutím hlavy a končí nahými scénami v ženskej vani. A mimochodom, nebyť tých kúpeľňových scén, pravdepodobne by som zaspal. Veľmi chabé.

Cynizmus, ktorý nabudí radosť. Radosť, ktorú vytvára cynizmus. __ Cynizmus, ktorý rozsieva Juno (Ellen Page). Juno, ktorá sprostredkuváva sarkasticko-sexy-roztomilú postavu. __ O Oscaroch nemôže byť ani reč. To sa už "tí hore" naozaj pomiatli? Môžme sa baviť o neobyčajne obyčajnej komédii. O komédii, ktorá komédiou príliš nie je. O zložite jednoduchom a predsa krásnom príbehu mladého dievčaťa. Ale o Oscaroch? Decká, vážne nie. Tým však nechcem v žiadnom prípade poškvrniť kvality Reitmanovho dielka. Jednou vetou bez zbytočných objazdov okolo horúcej kaše - Primerane zábavná, nadmieru hláškujúca komédia, s roztomilou Ellen Page.

Pána Amenábara si film od filmu cením stále viac a viac. Jeho režisérsky um sa nedá poprieť ani tými najtvrdšími kritkmi na celučičkom svete. __ Mar adentro vás obklopí silou dramatu, ktoré vyžaduje len jedno - pozornosť. Nemusíte pri ňom plakať, to vôbec nie. Osobne som nevyronil ani slzu. Nemusíte ani preciťovať nejaké tie "pseudo-intelektuálne" prežitky, ktoré iné dramata zaručene ponúkajú (s výnimkou scény letu). Musíte však bezprostredne, zaryto hľadieť a predovšetkým počúvať. Pardon, nechcel som to povedať práve týmto tónom. Vy nemusíte, vy budete. __ Po premietaní filmu na sebe pozorujem spotenú hlavu a kvapky stekajúce od krku smerom nadol. Ani stodvadsaťpäť minútová stopáž ma neodradila od toho, aby som bez akéhokoľvek pohybu (a tým myslím naozaj akéhokoľvek) pozoroval precízne natočený, sled udalostí. __ Možno sa teraz budem musieť opakovať, ale jednoducho považujem za potrebné pochváliť neuveriteľne-uveriteľný výkon hlavného predstaviteľa, Javiera Bardema. Tak isto aj prácu maskériek, ktoré v tej dobe ešte z tridsaťpäť ročného muža spravili starého tetraplegika bez nádeje na slobodný život. Když se utopíte, máte prý rychlou smrt. A sladkou. ..Měl jsem tenkrát umřít. __ Možno skutočný Ramón túžil po smrti, pretože veril v reinkarnáciu. Možno neveril v nič a jediná vec, nad ktorou deň čo deň premýšľal, bola číra tma. To všetko sú bohužiaľ len moje subjektívne dohady. Cez všetky možné i nemožné teórie však môžem vyrukovať s niečím, čo skrátka nejde spochybňovať. Každý, jednoducho každý človek, má svoj vlastný, jedinečný postoj k realite a k smrti. A nikto nemal právo presviedčať Ramóna o životnej kráse. Či už ľudia bez postihnutia alebo s postihnutím (príklad ste videli na farárovi). Nikto sa nemohol dokázať naplno vcítiť do jeho situácie.