Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Horor
  • Akční

Recenze (199)

plakát

82. Annual Academy Awards (2010) (pořad) 

Kam sa podel minuloročný švih, švihák Jackman, vkusnosť, kompaktnosť a zmysluplnosť celého ceremoniálu? Iba moje rozpaky nad výsledkami sú porovnateľné.

plakát

Zrození šampióna (2009) 

Niekoľko problémov mám s The Blind Side... V prvom rade absolútne nezvládnuté vedenie hercov, ktoré je možno jedným z dôvodov, prečo Sandra tak žiari (ďalšími sú nesporná atraktívnosť jej role a talent, ktorý doteraz utápala v ešte väčších brakoch), ale vďaka ktorému som škrípal zubami pri každom afektovanom geste malého S.J. a pri každej rozvitej vete, vychádzajúcej z Michaelových úst. Neuveriteľne naivný scenár síce zachraňujú svižné repliky, ale ani tie celkom nezakryjú, že hoci sa čierna a biela vo filme pekne prelínajú, ďalšie farby úplne chýbajú. V skutočnosti, ktorou sa tvorcovia vehementne oháňajú, Michaelov príbeh taký desaturovaný určite nebol. Možno by trefnejším názvom, než športová "Slepá strana", bola medicínska "Farboslepota".

plakát

Střepy v hlavě (2008) 

Horor takmer celkom podľa môjho gusta. Plný počet by som dal, ak by som nemal pocit, že nakrútená bola predposledná verzia scenára, v ktorej ešte zopár kiksov v logike príbehu nebolo odstránených (najmä okolo motívu fotografie)... Ostatné funguje, technickými kategóriami počnúc a relatívne prekvapujúcou pointou finišujúc. **** za rešpekt, ktorý som získal k zrkadlu v kúpeľni.

plakát

Nevesta hôľ (1971) 

Afektovane preefektovaný film a pre mňa jasný dôkaz, že novou vlnou švihnutá estetika lyrizovanej próze nepristane.

plakát

Škola života (2009) 

"Action is character," tvrdí jej učiteľka, citujúc F. Scotta Fitzgeralda. Nick Hornby vložil vetičku do úst postavy Jenny, v pôvabnom stvárnení Carey Mulligan, a scenár skutočne zaplnil dejotvornými charaktermi, spomedzi ktorých žiaden nepôsobí nedotiahnuto alebo zbytočne. A vďaka výbornému hereckému obsadeniu a navodeniu dobovej atmosféru mu mnohí odpustia aj (literárnou predlohou zrejme nadiktovaný) moralistický záver... Ja čiastočne. 80%.

plakát

Čas umírat (2007) 

Citlivo nakrútený i napísaný film. Režisérka tempo rozprávania prispôsobuje životnému tempu hlavnej hrdinky - a tá sa nemá kam ponáhľať... Dni trávi sledovaním okolia zo súkromia svojho útulného domova a jej pohľadom, deformovaným sklenými tabuľami okien, zväčšovacími sklami ďalekohľadu či odrazom v zrkadle, sleduje aj divák epizódky zo susedstva, úporne sa snažiace obohatiť "babčine" plynulé dožívanie príbehom. Neodolateľným výkonom ho obohacuje aj Danuta Szaflarska (ilúziu skvostného výkonu psa v úlohe sučky Filadelfie pripisujem spolupráci režisérky a strihačov) a výsledkom je krásna, i keď jemne patetická snímka, po ktorej dostanete chuť dať si pohárik bylinkového likéru, vykúpať sa v daždi, alebo jednoducho - žiť po svojom.

plakát

Barry Lyndon (1975) 

Prítomné Kubrickove trademarky: rozporuplný hrdina, scenár bez jedinej zbytočnej repliky či akcie, vyrovnané tempo, fetišisticky presne komponované obrazy... Očakávane úchvatný film. FILM.

plakát

Halloween (2007) 

Michael nedémonizovaný, Michael psychologizovaný. Čo však na tom, že jeho reštartované vyčíňanie je motivované a celkom zručne nakrútené, keď postráda napätie a atmosféru originálu?! Hlavná hrdinka sa zase nemôže pýšiť charizmou Jamie Lee Curtis (nie, nová scream queen sa rozhodne nezrodila) ani schopnosťou logicky uvažovať. Po útoku masového vraha je schopná zaveliť "Bežte hore!" a s dvojicou detí sa ukryť na poschodí, v kúpeľni s presklenými dverami. Zverte potom svoje ratolesti babysitterke!

plakát

Krotká (1967) (TV film) 

Klenot slovenskej televíznej tvorby! S výkričníkom, áno! Film, v ktorom je rozprávač nie scenáristickou barličkou, ale základným stavebným kameňom a jeho význam je podporený aj vkusne použitými scudzujúcimi efektami v rozprávaní. Vynikajúci Filčík a pôvabná Vášáryová, obdivovaní krásnou Szomolányiho kamerou - tri dôvody pre päť hviezdičiek. A potlesk.

plakát

Génius (1969) 

Zaujímavý námet sa v rukách schopného režiséra nerozpadol (čo prelínaním reálneho sveta s nadprirodzeným bezprostredne hrozilo), dokonca sa nebojím tvrdiť, že sledovanie bolo miestami vysloveným pôžitkom nielen vďaka Beethovenovej hudbe, ale aj Uhrovým majstrovsky komponovaným scénam. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že látka je vhodnejšia pre divadelné spracovanie a koniec šesťdesiatych rokov neposkytoval adekvátne technické možnosti na filmové spracovanie, ktoré by vyrážalo dych.