Murrro

"Štěstí je tak krásná a přepychová věc, ale prachy si za něj nekoupíš." Naozaj? Intacto sa nám svojou absurdnou teóriou o zlodejoch šťastia snaží nahovoriť (a osudom hlavného hrdinu vlastne i vyvrátiť), že najšťastnejším človekom sveta sa stane ten, kto si dotykom ukradne najviac šťastia. A nahovoriť sa nám to snaží prostredníctvom plytkých postáv a neakčného príbehu, ktorý mal ťažiť z tajomnej atmosféry a bizarnosti myšlienky, ale sám seba degraduje snahou o realistickosť.

Snaha o multietnickú mozaiku, v ktorej ale ťažný príbeh mladej hľadajúcej sa Nemky ustupuje do úzadia počas riešenia primnohých vedľajších motívov. Príjemné tempo rozprávania a sympatická hlavná hrdinka (niekoľkokrát samoúčelne obnažená) verzus slabé výkony predstaviteľov takmer všetkých epizódnych postáv a patetickosť, vyplývajúca už z názvu. Slušných 60%.

Filmové rozprávanie Eda Wooda má svojskú poetiku aj rytmus, ojedinelé je tiež po technickej stránke a pre ďalší vývoj kinematografie tak film Glen or Glenda získava ohromný význam - cestou Wooda sa totiž vydal málokto, no už nikomu sa nepodarilo skombinovať filmársku neschopnosť a úprimnosť osobnej výpovede tak dokonale ako jemu.

Celkom samoúčelné násilie na úkor príbehu, kopa nelogickostí na čele s hlavnou hrdinkou alias nevysychajúcim gejzírom krvi a slín, zúfalé trikové scény, ktoré riedia miestami hustnúce napätie, nič neriešiaca radoby prekvapivá pointa... Technicky dobre riešený, ale veľmi hlúpy film.

Top 5: David Cronenberg: At the Suicide of the Last Jew in the World in the Last Cinema in the World, Atom Egoyan: Artaud Double Bill, Andrej Končalovskij: In the Dark, Roman Polanski: Cinéma Erotique a Lars Von Trier: Occupations.

Najobľúbenejší seriál môjho detstva, ktorý svoje osobité čaro pre mňa dosiahnutím dospelosti nestratil.

Jasmila Zbanić ťaží zo silnej témy, neexperimentuje s technikami rozprávania, nevyráža dych obrazom, hudobnú zložku vynecháva úplne. Nepotrebuje inovovať, aby film zapôsobil. Dokáže vystihnúť jadro vypätých scén, realistické dialógy sú sprevádzané celkom prirodzeným konaním a spolu s minimalistickým herectvom (Mirjana Karanović!) autenticitu filmu ešte umocňujú. Najčastejšie býva Grbavici vyčítaná jednostrannosť nazerania na balkánsky vojenský konflikt. Môže však ísť o autorský zámer. Prioritne totiž film zobrazuje príbeh ženy, ktorá vojnu prežila, je ňou navždy poznačená a ako taká má na jednostranné nazeranie nepopierateľné právo. Kto ho nehodlá uznať, má právo mať s filmom problém.

"Niekedy si myslím, že umelci sú ako lovci mieriaci do tmy. Nevedia, čo je ich cieľ a nevedia, či ho trafia."

Film so zlým scenárom, logickými krátermi a mizernou réžiou. Jedna hviezdička za Salmin dekolt, druhá za Penelopin a za ich hojný výskyt v obraze. Bez nich by nebolo na čo pozerať...

Často spomínaná podobnosť so Záhadou Blair witch je nepopierateľným faktom, film využíva všetky postupy, ktoré v nej fungovali a ktoré vyplývajú zo začlenenia kamery do príbehu. Nie je teda rozhodne prvým filmom, pracujúcim s podobne dokumentaristickou technikou rozprávania, nie je ani najlepším či dejovo najoriginálnejším zombie-hororom, s prehľadom však poráža väčšinu konkurencie v oboch kategóriách. 4* za intenzívne zimomriavky.