Aljak

Akosi som sa obával, že to bude ďalšia z gýčových mohutných kresťanských agitácií, a tak som nemal žiadne veľké očakávania. Ale našťastie sa to po väčšinu času uberalo úplne iným smerom, a síce vedeckým pohľadom na daný problém s príchuťou dilemy ako to mohol Boh dopustiť (to by zaujímalo aj mňa). Postavy nadmieru sympatické, takisto ich psychologický vývoj a zmena postojov na základe okolností. Všetko výborné, až na záverečné kostolné "vytriezvenie", ktoré svojim spôsobom dosť pokazilo celkový dojem z celého filmového zážitku. Áno, zázraky (resp. nevysvetliteľné náhody) sa dejú - niektoré nedokážeme ani vysvetliť, ale Boha by som z toho predsa len radšej vynechal (viac mi pasovalo k tomu to vysvetlenie doktora Nurka). Celý čas som to malo nábeh na 5*, ale za ten sugestívny agitačný koniec hviezda dole!

Námet pekný, no realizácia prostredníctvom viacerých nezávislých príbehov - tak to bola katastrofa. Nie, nemám nič proti tomu, keď je film rozkúskovaný do viacerých "poviedok", ktoré sa medzi sebou striedajú naprieč celým filmom (hoci vždy viac poteší, keď sa v takomto koncepte dejové vetvy aj nejakým spôsobom prelínajú). Ale odhliadnuc od toho, boli tie "poviedky" naozaj dosť slabé a v niektorých momentoch ako čistá citová vydieračka, ktorá pôsobila nanajvýš neprirodzene. A to som sa celkom tešil, keď som videl to herecké obsadenie s kopou zvučných mien. Nuž, sklamanie! Jediné dobré bol napokon azda ten námet, ostatok bieda. Keď už film o väzbe medzi rodičom a dieťaťom, tak to radšej Fathers and Daughters.

Ako by som to povedal? Too cute... to be real! Pekné, ale príliš rozprávkové. Dokonca ani väčšina rozprávok nie je tak idealistických ako tento film. Námetovo nápadité (svojim spôsobom dokonca originálne), ale dejová línia ma až tak nebavila. Natalie mi po celý čas prišla dosť ustráchaná, a Nick zase dosť suverénny. Moje sympatie boli na strane Nat, no a skôr by som jej to prial s tým sympatickým kuchárom ako s hentým architektom. Ale čo už. Škoda, že dej nebol o čosi dramatickejší - nejaká obšírnejšia zápletka by veru nezaškodila! A koniec úplne tuctový (a o predvídateľnosti ani nevravím!).

Námetovo super, no príbehovo priemerné! Takých tých "Equals" ľudí tu máme aj v súčasnosti kopu - ľudia bez empatie, bez emócií, ľahostajní, odmeraní a sebeckí - nemáte pocit, že takých tu už máme aj teraz relatívne dosť? Aby toho nebolo málo, ešte k tomu nadmerná dávka sebavedomia, a sú to dokonalí Equals. Ostatní sme infikovaní syndrómom SOS, a pre Equals sme menejcenná zberba. Takže až taká anti-utópia to zas nie je! No mne osobne je z Equals ľudí na grc (aj vo filme, aj IRL - in real life). Ale poďme od úvahy o prepojení na realitu späť k filmu. Nebolo to zlé, ale niektoré dejové zvraty mi prišli dosť podivné, a v tom celom systéme bolo aj kopu nelogiky. Malo to nábeh na 4*, ale potom v tom úplnom závere (a to myslím najmä úplne poslednú scénu pred titulkami) sa to nejako zvrtlo do klišé. Škoda toho, ale aspoň tie 3* určite áno!

Linklater dokáže vytvoriť skvelé konverzačné drámy, ale toto proste nevyšlo. Spočiatku celkom nádejné a lákavé prostredie univerzitného baseballového mužstva bolo napokon dosť fádne - a tie reči okolo toho stále dokola, no proste nuda. Neustále doberanie sa mi vôbec neprišlo vtipné, možno akurát tak niektoré hlášky. Ale celkovo, koncept dosť oničom, hoci potenciál vyzeral byť vcelku zaujímavý. Nuž, ale klamal by som keby som povedal, že to bola totálna katastrofa, tak aspoň 1*.

Príjemný rodinno-motivačný film o odhodlanej matke snažiacej sa motivovať svoju lenivú dcéru, ktorá je vopred zmierená s najhorším a nepociťuje žiadnu sebareflexiu (teda aspoň po väčšinu filmu). Účel filmu pekný, aj posolstvo, ale akosi mi to neprišlo vôbec také výrazné a komplexné ako by sa pri takomto type filmov patrilo. Niečo tomu proste chýbalo, možno nejaká väčšia dramatizácia by prispela k tomu, aby to bolo o niečo viac atraktívnejšie. Postavy sa mi páčili, najmä však obetavá Chanda. Záver filmu (najmä scéna "môj sen") stál za to, škoda že sa to nedá povedať aj globálne o celom tomto kúsku.

Na prestriedanie od všetkých tých drám, komédií a thrillerov som si chcel pozrieť niečo viac naturalistické zo sféry prírody. A musím uznať, že Brothers of the Wind bolo tou správnou voľbou. Všetky tie scenérie a panenská horská divočina, no nádhera. Kamera absolútne na výbornú!!! Tie precítené detaily a prekrásne zábery zamerané na život zvierat v divokých alpských scenériách. Do toho ešte primiešaný príbeh o priateľstve osamelého chlapca a orla vyhnaného z rodného hniezda - to bolo tiež celkom milé, aj keď miestami až príliš rozprávkové. Ale celkovo veľmi príjemná atmosféra, hoci dejová línia veru mohla byť aj o niečo pútavejšia.

Mám z toho zmiešané pocity. Tento príbeh si zaslúžil byť čistou drámou, teda bez všetkých tých bizarných snáh o komediálne prevedenie niektorých situácií. Neviem prečo sa k tomu tvorcovia uchýlili, ale nepasovalo mi to tam. Ako čistá dráma s retrospektívnou krimi zápletkou by bolo oveľa lepšie. V prvej polovici filmu som sa dosť strácal, po príchode Tilly do toho zapadákova sa tam zrazu vyrojilo príliš veľa postáv, ťažko sa v tom hľadali vlastne súvislosti, do toho ešte aj tá retrospektíva, no občas dosť zmätok. Neskôr sa to už ustálilo a dalo sa v tom ako tak orientovať. Po dejovej stránke nadpriemer, takisto aj kulisy a kostýmy, ale to spracovanie ma až tak neočarilo. Aspoň že ten koniec stál za to! (a samozrejme aj vynikajúca Kate Winslet)

Očakával som poriadnu citovú vydieračku, ale napokon to bolo až neuveriteľne úprimné a prirodzené. Najväčšou ozdobou celého filmu bola jednoznačne postava Louise, ktorú absolútne efektívne stvárnila šarmantná Emilia Clarke! Ušľachtilá duša a charakter tejto dievčiny, ktorá sa snažila čo to dalo, aby ukázala že je pre čo žiť. Aj keď tie jej úsmevy už občas pôsobili už dosť neprirodzene, ale rozhodne priniesla do príbehu pôvab a charizmu. Čo sa týka Willa, ten mi prišiel dosť sebecký (najmä na začiatku a na konci) a apatický (čomu sa zas asi niet čo diviť), no mal som pocit, že si nevedel vôbec vážiť to čo pre neho Louise robila (a to aj nad rámec svojich povinností). Je to na 3*, ale vďaka Emilii jedna navyše!

Veľmi podobný námet (a vlastne aj scenár) ako Orphan. Takže o nejakej originalite je v tomto prípade asi márne rozprávať. Ale napriek tomu to bolo celkom pozerateľné, aj keď tendenčne dosť predvídateľné. Aspoň ten záver vyzeral byť nádejný, ale napokon aj ten skončil miernym fiaskom (teda myslím, že by sa to dalo uzavrieť omnoho zaujímavejšie vzhľadom na vzniknuté okolnosti). Keby som predtým nevidel spomínaný Orphan, tak by som to zrejme ocenil aj vyššie, ale aj tak celkom fajn.