Aljak

Takých kadejakých "postapokalyptických" filmov sme tu už mali celkom dosť. Vzhľadom na to som sa trochu aj obával, že toto bude ich obdoba bez akejkoľvek originality. Ale napokon "Into the Forest" až také sci-fi predsa len nebolo. Práve naopak. Tento príbeh priam realisticky reflektoval našu závislosť na energetických zdrojoch a elektrike. Naša civilizácia už bez toho akoby ani nedokázala existovať (hoci predtým sa to celé storočia dalo prežiť) a trvalý výpadok energie môže naozaj pre nás znamenať skazu a totálny úpadok - v konečnom dôsledku aj apokalypsu (minimálne morálnu a etickú). Asi takto nejako by to azda potom vyzeralo, keby sa blackout stal skutočnosťou. Ľudia by pochopiteľne upadli do apatie (akoby jej už teraz nebolo dosť?) a každý by ochraňoval v prvom rade sám seba (poprípade svojich najbližších). Práve ten realizmus (teda až na jednu gynekologickú scénu bez akejkoľvek krvi) sa mi na tom veľmi páčil. A v podstate aj také filozofické zamyslenie nad tým "čo by bolo, keby...". K tomu vynikajúca kamera a výborné herecké obsadenie (Ellen Page & Evan Rachel Wood) v úlohách sestier. Škoda, že v tom nebolo viac dramatizácie a zlomov v deji, a škoda aj toho slabšieho záveru, ktorý vyznel dosť neutrálne. Ale na toto by ma bavilo pozerať ešte aj ďalšiu hodinu a pol (tých 100 minút ušlo ako voda). Dávam 4* (ale nechýbalo veľa ku piatim).

Trilógia Garryho Marshalla (nech mu je zem ľahká) bola dokonaná (škoda, že nie aj dokonalá). Pokračovanie v línii Valentine's Day a New Year's Eve bolo zjavne čitateľné, no toto mi prišlo úplne najslabšie z celej Marshallovej trilógie, ktorou sa očividne snažil (neúspešne) vyrovnať vynikajúcemu vianočnému filmu Love Actually (jeden z mojich Naj). Mother's Day mal síce pekný námet a naozaj sme tu videli v podstate väčšinu foriem materských vzťahov, no celé mi to prišlo všetko strašne idealistické a zároveň dokonalo neprirodzené. Postavy sú na začiatku filmu zmietané v osobnostných krízach (čo bol mimochodom dosť dobrý základ pre kvalitu filmu) - no všetky krízy zrazu akoby mávnutím čarovného prútika pominú (čo mi príde teda dosť absurdné). Napokon najkomickejšie z celého filmu vyznieva veta z popisu, ktorým sa nás snaží nalákať distribučná spoločnosť: "Den matek se určitě nezapomenutelně zapíše do historie romantických komedií – a na několik dalších desetiletí i do povědomí diváků". Ja osobne si budem akurát tak pamätať, že to bol mizerný film, v ktorom bol trestuhodne zahodený sľubný potenciál zo začiatku príbehov. No a ten dubákový účes Julie Roberts - to bol vrchol nevkusu (to len tak na medzi rečou).

Kopa nových animákov už nie sú len infantilnými šablónovitými rozprávkami s kopou hlúpych nelogickostí a bez posolstva. Bohužiaľ, toto nebol ten prípad! Podľa popisu to vyzeralo celkom sľubne, no napokon to bol presne ten typ animákov z 90tych rokov, ktoré stavajú na akčnosti a infantilnosti, čo osloví možno tak diváka nanajvýš do 12 rokov. Od súčasnej animovanej tvorby čakám predsa len o niečo viac (logiku, posolstvo, zrelosť, drámu, a najmä dvojzmyselný dôvtip, ktorý inak pochopí dieťa a inak dospelý divák) - a presne toto všetko tu chýbalo! Táto psia afektovaná blbôstka ma zaujala akurát tak zopár dobrými hláškami a scénkami, nad ktorými sa ako tak dalo aj pousmiať. Kto chce vidieť nejaký kvalitnejší novší zvierací animák, tak odporúčam Zootopia, ktorá bola tak o 3 triedy lepšia ako táto prevažne psia odysea.

Vzhľadom na podpriemerné hodnotenia som nič extra nečakal, ale podľa mňa to nebolo až také hrozné. Zápletka vcelku zaujímavá, len škoda že po dejovej stránke to bolo také nezáživné a mám pocit, že tomuto príbehu by naozaj veľmi pomohla retrospektíva, ktorá by nám objasnila Cathine psychologické rozpoloženie a jej skratové správanie. Bez toho to bolo také neúplné, hoci sa o tom dozvedáme medzi rečou počas niektorých dialógov. Ale inak sa to celkom dalo, páčila sa mi na tom tá melancholická atmosféra plná zúfalstva. Len škoda, že koniec vyznel dosť neurčito...

No, zmiešané pocity. Scenár celkom obstojný, ale realizácia dosť nezáživná a nezaujímavá. Pritom základ príbehu s retrospektívnou líniou, ktorá objasňovala súčasné psychické rozpoloženie Alicie, tak to bolo celkom nádejné. Ale napokon to bolo skôr také mdlé a nevýrazné - inými slovami, ďaleko za prvotným potenciálom filmu! Filmy s dvojitou časovou líniou mám rád, ale len pokiaľ je to kvalitne prepojené - a v tomto prípade to bolo len také čiastočné, akoby nedotiahnuté. Tématicky fajn, postavy tiež ušli... No neviem, celý som z toho taký rozčarovaný (v zmysle sklamaný). O to viac to zamrzí, keď scenáristický potenciál bol proste vyšší!

Po toľkých chválach a nadšení som očakával niečo oveľa pôsobivejšie, ale napokon to bol napriek vynikajúcej ústrednej dvojice Crowe & Gosling taký šedý priemer s niekoľkými lepšími momentami, ktoré boli v príjemnej harmónii s ľahkým humorom plným dôvtipu (to bola snáď najväčšia prednosť celého filmu). Ale celkovo teda nič extra - len taká klasická kriminálka s príchuťou korporačného podvodu a dvojice mužov, ktorí sa snažia tento oriešok rozlúsknuť. Nebyť toho svojského humoru, tak by to bolo priam trpké sklamanie, takto to bolo aspoň čiastočne zachránené. Ale na viac ako 3* to veru nebolo - očakávania zostali nenaplnené.

Pán Falcone, tak toto bolo naozaj dosť chabé - či už dejový rámec, postavy alebo aj samotný humor, ktorý mal byť v podstate zrejme najväčšou prednosťou celého filmu. Predchádzajúci film Spy ma celkom bavil (aj zasmiať sa na tom dalo pomerne dosť), takže v prípade The Boss som dosť sklamaný. Bolo tu síce zopár dobrých hlášok, nad ktorými sa dalo pousmiať, ale globálne nič extra. Sebecká postava Michelle ma vôbec nebavila, zato Claire v podaní Kristen Bell, to bolo už o inom. Ale celkovo som čakal oveľa viac, ale tak aspoň na 2* to bolo.

Formát relácie OK, ale kto už je len zvedavý na "majstra prirodzenosti" Adamca? Ten chlap mi je svojim excentrickým prejavom a afektovaným vykrikovaním nesmierne nesympatický, priam až odporný! Už len kvôli nemu je celé Koleso šťastia nepozerateľné. Všade vidím kritiku na Ferencovú, ale tá mi vôbec neprekáža - aspoň je vizuálne sympatická (čo sa o Adamcovi povedať nedá ani náhodou).

Ako by som to zhrnul? Ehm, vyžadovať aby sa preberal kreacionizmus na biológii je rovnaká zvrátenosť ako preberanie evolúcie na teológii. Proste konflikt záujmov. To je ako keď skalopevná zanietená kresťanka vyučuje dejiny antického Ríma a stredoveku (to je potom tiež maximálne skreslené). Čo sa týka záverečnej konfrontácie, tak pán Whitaker bol úbohý, zato profesor Kaman (mimochodom veľký sympaťák) bodoval a mal som chuť mu po jeho prejave o evolúcii zatlieskať! Profesor Portland potom síce ukludňoval nepokojnú hladinu naštrbeného konfliktu monológom plným harmónie a rešpektu, ale mňa osobne by viac bavilo keby konfrontácia pokračovala v búrlivejšej atmosfére. Ten zmierlivý koniec mňa osobne moc nepotešil, keďže vyznel skôr ako adresná kresťanská agitácia (na ktorú mám občas už fakt alergiu). Ale koncept filmu celkom fajn, dokonca som aj trochu prekvapený, že to nešlo tou čisto agitačnou líniou (akurát na konci to Christianovci akosi prehnali). Ale určite o triedu lepšie (možno aj o dve) ako film God's Not Dead s rovnakou konfrontáciou evolúcia vs. kreacionizmus, kde som bol svedkom totálne absurdného vyvrcholenia v podobe suverénneho hanobenia vedy.

Nič moc, hoci kdesi v polovici (cca v momente keď Emelie rozprávala pohádku o méďovi) to bolo vcelku zaujímavé. Potom sa to už celé zvrtlo do tej psychopatickej línie s prvkami hororu, a to ma teda vôbec ale vôbec nebavilo. Spomedzi chúvovských filmov jeden z tých slabších. Aj keď, malo to aj zopár dobrých momentov, - a tým najlepším bola jednoznačne spomínaná pohádka o méďovi (aspoň bolo jasné o čo Emelie vlastne ide).