nunka

Existuje niečo také ako paranormálne duševné prepojenia na diaľku? Môže niekto v inej dimenzii, priestore a čase prežívať podobné pocity ako niekto koho vôbec nepozná, nikdy sa s ním nestretol? Nevysvetlitelné citové spojenia, prežívanie pocitov či zdielanie myšlienok toho druhého...nech už túto bezbrehú romantiku možno chápať ako pritiahnutú za vlasy alebo ako vyššie popísanú myšlienku prenesenú do romantického sci-fi žánru, ja som v tomto absolutne zhovievavá a film sa mi so všetkým páčil. Vďaka dvom hercom vymodeloval niečo abstraktné a jediné, čo som riešila, či sa to celé skončí pre oboch dobre alebo zle...ale to si už treba pozrieť:)

Výborné krimi. Prekombinovanosť deja na jedničku, pointa ťažšie predvídateľná a v zložitej mozaike príbehov sa vinník hľadá len ťažko. Či už sa Vám do rúk dostane pôvodná verzia alebo remaky, bude to pravdepodobne len jednorazové vzhliadnutie, kde sa veci rozbalia, celý film sa nakopia nové a nové súvislosti a nakoniec sa nájde to správne rozuzlenie. Ibaže to stačí na jedno pozretie. A musím zdôrazniť, že sa skutočne oplatí pozrieť. Američania sa nabalia hlavne na tých, ktorí to nestihli skôr od belgičanov či holanďanov a niečo mi vraví, že sa im to i napriek tomu najviac oplatí.

Ak by to natočil niekto normálne a bez hravej invencie, nezaujalo by ma teda vôbec. Už druhý krát píšem, že Anderson svojou filmovou hravosťou oživil obyčajný príbeh tak, že sa tomu dá ľahko podľahnúť a jeho druh fantázie mi hlavne v poslednom čase pripomína detské rozprávkové časy.

Film v dokumentárnom štýle, síce nedisponuje ohromujúcou digitálnou technikou, ale ponúka pútavých 90 minút misie z vesmírneho priestoru. Nečakajte žiadne ohurujúce exteriéry, to si môžte vychutnať v Cuaronovej Gravitácii, väčšina deja sa totiž odohráva v uzavretom priestore kokpitu, kde sa ťuká do prístrojov a "funguje" niekoľko mesiacov. Presnejšie ide viac o túžbu priniesť ľudstvu nové poznatky a splniť cieľ misie, čomu sa prispôsobuje celý scenár, napätie a tempo. Hlbšie znázornenie vzťahov medzi členmi posádky či iné atribúty šli bokom. Páčila sa mi chronológia, akou boli kamerové zábery ponúknuté, reportážne zábery a celkom reálny dokument look. Film svoj účel splnil. Žiadne veľké očakávania, poklona a pocta pred neprebádaným a nepoznaným.

Režiséra, samotný obsah filmu a "hlášky" ocenia len skutoční milovníci čierneho britského humoru, v tomto prípade morbidného, ktorý ja osobne nemusím. Oceňujem však hercov, ktorí vyvolávali také antisympatie, až tým boli zaujímaví, rovnako pekné britské exteriéry a nápad v závere.

Pod rúškom hypnoterapie a krádeže šikovne zamaskovaná zápletka. Spracovanie veľmi zaujímavé, aj keď "hry s hypnózou" zanechávali úsmev na tvári....myšlienky vkladané do mozgu systémom ide to kedykoľvek, s kýmkoľvek a akokoľvek. Juuuuj, to škrípalo. Podstatné však je, že film ako celok výborne funguje, zápletka sa postupne šikovne odhaľuje a sústredenú pozornosť treba udržať až do konca.

Poslanie Jacka Ryana je isté. Musí zachrániť svet a tí, ktorý už Jacka poznajú, vedia ako celá akcia skončí. Keď odložím nostalgiu bokom, napätie a akcia priemerné a scenár akoby vytrhnutý z MacGyvera. Po stránke réžijnej taká stará škola, ktorá filmu neublížila, ale scenáristické lapsusy skrátka celú situáciu len zhoršili.

Jednoduchý príbeh o zvláštnom priateľstve, s nostalgickým rozmerom. Pre niekoho možno málo, pre iného klenot. Takýchto filmov v poslednom čase nie je veľa a je osviežením v americkej koprodukcii. Po všetkých stránkach správne vyvážené, milé a vo svojej podstate jednoduché. Za hudobný podmaz hviezda navyše.

Po úvodných preafektovaných 15 minútach som sa zhrozila, kam sa to bude ďalej uberať. Našťastie, ďalšie sekvencie ukázali, že naladiť sa na štýl prvoplánového humoru, ktorý ponúkne aj svieži nápad, sa oplatí a celkovo využitý potenciál príjemne prekvapil. Ako hollywoodská komédia to slušne obstojí.

"Vonkajší život" Llewyna Davisa je nemastný, neslaný, bez príkras a príchute, "vnútorný život" komplikovaný, plný intenzívnych citov a sem tam temných obsahov. Jediný zmysel má hudba. Coenovské predstavenie sa mi nedostalo pod kožu, aj keď na to šli celkom dobrým spôsobom (kamera, atmosféra, dialógy), celkovo neuspokojuje, ponúka len nejaké vákuum, ktoré sa tiahne od začiatku do konca. A nič to vákuum neprekoná, až na ten záver, ktorý mi v celom kontexte nedával zmysel.