nunka

Vidím to tak,že Scarlettka neutiahla filozofickú ťarchu tohto podivného "akčného" snímku a Besson rámec sci-fi tak,aby to bolo zaujímavé a tolerantné zároveň. V sci-fi možno tolerovať hocičo, pokial to príliš nelieta, tu však niekto lietal veľmi vysoko a na niečom, evidentne.

Vizuál akoby od Andersena (Grandhotel Budapešť), je to však milá britsķá rozprávka pre dospelých, ktorá baví a zabáva. Ak si obľúbite malého nezbedníka a hravý filmársky štýl, ktorým sa vyrozpráva jeho príbeh, chytí vás to za srdce. Anglická alternatíva americkým animákom.

Miluj suseda (blížneho) svojho... ako seba samého. Bill Murray je parádne otravný a mrzutý, náladový, starý a vráskavý. Ten fajn dojem robí samozrejme on a to ostatné už akosi nebolo čím vyplniť. Ruská prostitútka, mužský vzor pre dospievajúceho chlapca, nejaké tie akoby komické príhody, srdce z kameňa versus zaplavenie vrúcnymi citmi...Patetické deja vú, aké to už veľakrát bolo. Vyvažuje to však charakter ústrednej postavy.

Mediálny atak na Severnú Kóreu rozpútal mierny nepokoj v mierových vzťahoch a postaral sa o poriadne promo tohto filmu. Ako sa však dalo čakať, je to čistý amerikanizmus, Rogenizmus a výplach mozgu, po ktorom trošku poklesne IQ.

Film mal len dve možnosti. Postaviť príbeh na vzťahu dvoch odlišných osobností a tajomných odtieňoch Christiana Greya, na ktorom to celé mohlo psychologicky stáť alebo ísť cestou plytkého monotónneho rozprávania, kde sú dominantnejšie červenoknižné zážitky typu Daniely Steelovej. Druhá možnosť je samozrejme režisérsky jednoduchšia, veď knižný úspech už vopred zadefinoval, že nech už film bude natočený akokoľvek, o diváka nebude núdza. Ďaľší klúčový problém je aj v Dornanovi. Hrať vie, ale len určitý typ herectva, ktorý dokonale stvárnil v The Fall. Rolička feši uhladeného a emočne vyprahlého nadsamca, ktorý vie príjemné pocity precítiť len prostredníctvom sadizmu jednoducho nevyšla. Neverila som mu jeho intímne túžby, nešlo z neho nič, žiadna iskra, temnota, budil skôr robotický dojem. Telo má teda luxusné, ale to ukázal už inde:-) Naopak Dakota bola pre túto rolu stvorená a postave dala absolutne všetko. Takže 50 odtieňov bez hlbšej psychológie, bez knižného Greya, s výbornou Anou a v plnom kine.

Zaujímavý Jake Gylenhaal, nečakala by som ho v záporáckej roly necharakterného hajzlíka a vyšla mu na výbornú. Týmto filmom u mňa premazal dojem herca na "určité použitie". Poloha psychopata, ktorý svoj kariérny život rozbehne vďaka tomu, že vie byť väčšia sviňa ako konkurencia, mu celkom "svedčala" a dokonca som sa pristihla pri tom, ako myslím na to, že má na to aj geniálny face.

Ono to začína ako romantická love story a len v dialógoch je jemne naznačené, že rácio versus mystika bude nosnou témou tohto jedinečného filmu. To, čo prichádza neskôr je sofistikovaná filmárčina spájajúca paradoxy, protichodné tendencie a všetky audiovizuálne prvky do jedného kompaktného celku. Je to presne ten typ filmu, ktorý chytí za srdce a slovne sa len veľmi ťažko obhajuje divácky zážitok, ktorý vyvolá.

Legendárny americký ostrelovač s presnou muškou a posttraumatickou stresovou poruchou z dielne Clinta Eastwooda. Biografia, kde americký patriotizmus hrá prvé husle a osobnosť jedného z najpamätnejších amerických vojakov nechce byť pošpinená. Tak sa jednoduchým a priamočiarym rozprávaním dozvedáme o živote hlavného hrdinu, ako vstúpil do armády, čo podčiarkne pár záberov z obdobia detstva a zásadné momenty zo života, ktoré ho sformovali do podoby - hrdinu s nadmieru rozvinutými ochranárskymi tendenciami. Na bojisku nekompromisne strieľa nepriateľov, aby ochránil svoju partiu mariňákov. Film sa nezaobíde ani o dôsledky, najmä v záverečnej patetickejšej pasáži vypovedá o hrozivom dopade vojny na psychiku človeka. Vykresľuje ego vojaka doma v rodinnom prostredí v protiklade s tým v akcii vo vojne. Tie americké vlajky neviali až tak okato, réžijne sa to ustálo tak, že divák si môže vybrať či dostal na filmovom plátne neúprimnú a na oskara útočiacu záležitosť alebo si užije starého dobrého a civilného Clinta na režisérskej stoličke.

Kde sa nachádza vrchol hudobnej geniality? Je za tým prirodzený talent, roky driny, nejaké vzory či ideály, sebaregulácia či kombinácia všetkého? Tento hudobný film je o vzťahu k rytmike, hudobným ambíciam, hranici zraniteľnosti. Despotické sklony učiteľa a jeho manipulatívne metódy typu cukor a bič testujú psychickú odolnosť u žiakov a zároveň robia prirodzenú selekciu v tvrdom boji na pôde umeleckej konkurencie. Kto z koho. Emočný súboj a rytmickým napätím vygradované finále prináša veľa muziky, emócií a myšlienok. A robí výborný záverečný dojem.

Šikovné a pôsobivé. Viem si však predstaviť, že ak sa tento film nestretne s diváckym vkusom, môže pôsobiť aj dosť otravne a šeredne. Mne sa táto zmeska irónie, čierneho humoru, hereckých výkonov veľmi páčila. Povedzme si pravdu, že po stránke scenáristickej to nie je žiadna pecka, ale poteší a správne rozvibruje divácky záujem. Bavia hlavne herci, fajn kamera a niektoré vychytávkové scény.