nunka

Komu nešmakuje kopa dobrého jedla, pohodoví ľudia a rozvášnené chuťové poháriky na filmovom plátne. Tento film je jedna veľká pohoda, natočená nekomplikovane, priamočiaro a s chuťou. Neokúkané tváre, kde ani americké klišé nevadí a príjemne pôsobí. Jedinou nevýhodou filmu je, že po filme zostanete hladní aj keby ste nechceli:)

To sa naozaj nikomu nezdá tento film tak trochu preceňovaný? Je severský, absurdný, s čiernym humorom, je svojský, no nemôžem si pomôcť, že mi príde aj dosť lacný a naivný. Maskéri sa s dedkom veľmi nevyhrali a síce nemôžem porovnať s knihou, celý dedkov trip ma nejako obišiel. Nemá núdzu o zábavné nevyspytateľné momenty, šikovné poprepájanie postáv, no nebavil ma, ani nijak špeciálne nenadchol.

Trochu jednosmerne zamerané, americké a waltdisneyovské s jednoduchou dejovou líniou. O Mary Poppins som nevedela nič a ani teraz nie som o nič múdrejšia a rozhladenejšia. Potešili herci, prelínanie spomienkových sekvencií a ústredného dejového príbehu, celý film príjemne ubieha, aj keď nič fatálne okrem relaxu neprináša.

Animačné postupy možno inovatívne, kreatívne a technologicky obdivuhodné. Druhá vec je tá, keď sa tieto nevšedné mihotavé obrázky spoja s hutným filozofickým obsahom. Vznikne "ťažký" divácky materiál - farebný blikajúci vizuál sa zmieša s dialógmi, ktoré svojim obsahom vyžadujú pokojné vstrebanie. Linklater tieto dva kontraproduktívne elementy spojil v jedno a síce ukázal svetu, že také niečo tú ešte nebolo, ale čo z toho, keď je to taký nápor na psychiku, že by necelá hodina v pohode stačila. A v takej podobe by som si to celé vedela aj viac vychutnať.

Hoffman vo svojej najlepšej a najvydarenejšej hereckej role, zahral presvedčivo, depresívne, realisticky, až z toho mrazí, že to bolo posledný krát. Scenáristicky, réžijne a herecky výborne vykonaná práca. Divácky pútavý film, špionážny, dramatické momenty, krimi thriller ako sa patrí.

Harmonicky si žijúca rodinka, kde všetko funguje dokonale až kým manželku a matku neodsúdia na pár rokov do väzenia, aj keď je nevinná. To,čo sa deje potom je detailne pripravený plán, ktorý ak vyjde, môže zmeniť kvalitu života všetkým členom rodiny. O napätie je v celom filme postarané v dostatočnej miere, akcia vrcholí najmä v záverečnej polhodinke a celková realisticky poňatá atmosféra korunuje túto francúzsku detektívku na kvalitný film s jednoduchými ambíciami.

Woody si pilne plní kompulzívnu snahu natočiť každý rok nový film. Niekedy to vyjde lepšie, inokedy horšie. Tentokrát milá, jednoduchá a dobová jednohubka na jedno popoludnie. Woody v sebe nezaprel romantického ducha, aj keď sa na scéne nič mimoriadne neodohráva, vďaka hercom a celkovej atmosfére sa na to skutočne dobre pozerá.

Silou mocou točené inak a cool, až sa tak tlačí na pílu, že je to miestami už dosť otravné. Za každú cenu invencia, tempo, napätý výraz James McAvoya, so snahou o hlbšiu analýzu, no takým spôsobom, že to nebaví. Výrez negatívnych stránok ľudskej duše podporených bielym práškom, halucinatórnymi výjavmi a následnym rozuzlením psychotickej zápletky - všetko dobre našlapnuté, ale nezaujímavo podané. McAvoy to uhrával ako vedel, z modrookého fešouna vydoloval peknú sviňu:-)

Som trochu sklamaná z tak nízkeho hodnotenia, ktoré si podľa mňa tento film nezaslúži. Zdá sa, že jeho divácky úspech je významne ovplyvnený tým,či bol vzhliadnutý v pôvodnej alebo predabovanej verzii. U mňa v pohode po všetkých stránkach. Detskí herci to utiahli k spokojnosti a vedľa skúsenejších hercov vyzneli prirodzene, tak ako aj samotné dialógy, čo býva najväčší problém v slovenských filmoch v poslednej dobe. Pišťánek po obsahovej stránke poskytol autobiografické zápisky z detských čias, spomienky na vzťahy k vrstovníkom, k starým rodičom, k vlasti a tento príjemný spomienkový obraz prostredníctvim detskej optiky sa podarilo Nvotovi uchovať. Nekomplikovaný dej, priamočiare herecké výkony a "malá životná dráma" podaná humorne aj vážne, bez zbytočností a jednoducho.

Vstrebať všetky odkazy a myšlienky z tohto filmu na jednu šupu je snáď nemožné. Obsahovo hlavne abstraktný snímok je natočený opantávajúcou režisérskou zručnosťou. Plný kúzla, ktorá pramení z kombinácie kamery, strihu a hudby, rovnako správne načasovanej reflexie. Je pravda, že film je dlhý, ale atmosféra jednotlivých scén v tomto prípade vyžaduje pomalú plynulú stopáž, žiadne náhlenie. Prelínanie vážnejších zamyslení a výsmech talianskeho snobizmu zvládnutá bezchybne. Večierky, slepá bezstarostnosť a životný hedonizmus versus chudoba, bázeň a rešpekt pred duchovnými hodnotami bola pre mňa najsilnejšie podaná cez hudobné spracovanie, ktoré je samo o sebe klenotom filmu. V neposlednom rade zo zástupu figúrok a celebrít Toni Servillo zahral svoje to najlepšie čo som od neho mala možnosť vidieť. Skratkovito film artový, dlhý, s abstraktným presahom pre náročnejšie divácke očko. Treba správnu náladu, pokoj, rozvahu a veľa času na vzhliadnitie, uchopenie a vstrebanie.