nunka

Temný a provokatívny Lars von Trier znova divácky na hrane. Dav sa delí na tých, ktorí nadšene tlieskajú jeho majstrovstvu, niektorí znechutene krútia hlavami a sú aj takí, ktorí sa nezaradia nikam. Nepoznám iného režiséra Larsovho formátu, ktorý dokáže jedným filmom znechutiť, pobúriť, zaujať a naložiť poriadnu dávku myšlienkových rozbušiek. Jack si stavia dom a to prostredníctvom symbolov, metafor a obrazov násilia v extrémnej podobe. Zároveň veľmi jemnocitne a poeticky prepája architektúru stavieb s duševnou konštitúciou, hľadá analógie v dozrievaní vína s rozkladom telesnej schránky a deformáciou duševného sveta. Centrálne vlastne rozoberá tematiku pudu, v Nymfomanke pud sexuálny, erotický, v Jackovi pud agresívny. Pud je vlastne energia, ktorá je človeku daná od narodenia, motivuje ľudské správanie. K ústrednej tematike ľudských agresívnych pohnútok pridáva témy viny a trestu, morálky, hraníc normality až abnormality, diferencovania psychopatie či psychózy. Sú vôbec naše agresívne predstavy naše vnútorné túžby, ktoré nikdy nemôžme realizovať v dennodennej realite a tak ich symbolicky vyjadríme v umení či inej činnosti? Kto je obeťou, kto predátorom? Vinná je obeť, lebo vzbudzuje či provokuje túžby alebo predátor, ktorý svojim túžbam podlieha? Aká je podoba zla a dobra na zemi a čo už nemožno definovať ako dobré či zlé, kde je vlastne tá hranica? Ťažko sa mi formuje názor, či ocenenie umeleckých kvalít režiséra nie je len podlahnutie dojmu, ktorý je postavený na tendencii šokovať. U Triera hrá prvé husle inakosť, originalita, nemožno mu odoprieť vlastný rukopis a to, že si filmy robí po svojom. Zároveň emočne nalieha, drví, šrotuje a divácke pocity a dojmy tlačí do najvyšších výšin niekde do extrému. A tým mi príde dosť manipulatívny. Na konci, aby sme to celé nebrali až tak veľmi vážne, ponúkne pár gýčových záberov. Úplný koniec zavŕši skočnou hudbou, ktorá má podprahovo nabudiť pozitívne emócie. Je to filmová nálož na druhú.

Pre mňa úplne iný, netypický Ozón. Od jeho predošlých diel sa líši všetkým - od tempa, dynamiky, vykreslenia vzťahovej roviny a vnútorného sveta postáv. Melancholická atmosféra a retro vizuál spojená s témou odpútania sa a odpustenia. Film má viacero zaujímavých línií. Bavilo ma prizerať sa na dva mužsko-ženské protipóly - muž v žene a žena v mužovi. Nezrelosť a latentne vyjadrená homosexuálna orientácia francúzskeho vojaka Adriena, ktorá zastupuje ženskú a citlivú rovinu v príbehu, v protipóle s "pevnou" snúbenicou, ktorá charakterizuje skôr mužský a silnejší element. Do toho vsadená téma separácie a odpútania sa od matky a partnera...v podstate ide o tému lásky, ale z iného uhľa pohľadu. Ozon v úplne inej filmárskej polohe, ktorá mu odhliadnuc od príliš sentimentálnej a preromantizovanej polohy celkom vyšla.

Bergmanovi sa genialnym sposobom podarilo vystihnut vsetky podoby lasky - od zamilovanosti az po hlboky intimny cit, ktory robi cloveka naozaj stastnym...laska a srdecnost v rodine, laska otcovska, laska materska, laska surodenecka, laska milenecka, laska v Bohu a laskyplny vztah k sebe a svojim bliznym. A este mnoho, mnoho viac. Dokonalost na filmovom platne!

Tradično-netradičné tatranské remeslo, ktoré očisťuje dušu a šlachtí človeka. Nie je závislé od veku, potrebná je vôľa a vnútorná sila. Príbehy z nosenia ťažkých nákladov vo vysokohorskom tatranskom prostredí pôsobia ako balzam na dušu v jedinečnom Barabášovom spracovaní. Súzvuk hudby, obrazov, slov a ľudí s rešpektom k prírode. Nádherná kamera, vycibrené "pohyblivé obrázky", názov filmu pekne vystihuje jeho podstatu a zmysel. Film odkazuje modernému svetu a upriamuje pozornosť na celkom nemodernú profesiu. I napriek svojej staromódnosti má terapeutické a antistresové účinky. Pri Barabášovi nepíšem prvý krát slovo REŠPEKT k jeho námetom, myšlienkam a kinematografickému odkazu.

Letny podfuk 2015. Klame sa, kradne sa, zahrava sa....a Will Smith vobec nestarne. Film, ktory kombinuje romantiku a akciu a v zasade nic vazne neriesi, celkom prijemne uplynie.

Krasny namet a myslienka utopena v zbytocne dlhom kontexte, ktory niekto vnima ako dokonale prepracovany, na mna naopak posobil zbytocne dlho, v dolezitych momentoch zasa skratkovito a hlupo. O Nolanovej technickej zrucnosti sa tu rozpisovat nebudem, jeho prvotriedny nadstandard zostava zachovany. Chyba je niekde uprostred...Krasne myslienky kombinuje s volovinami a ako uz Jojinecko napisal a mal pravdu,ze opija rozkom, lebo ako celok to nejako nedrzi pohromade. Zabery z kozmu, z roznych casopriestorovych dimenzii su prestrihane chaoticky a lepene tak nejak bez suvislosti, do toho vsetkeho myslienky o case su vo svojej podstate uzasne, no obcas v tom konkretnom kontexte posobia rozpacito....nejako sa to vymklo z uchopitelneho ramca...alebo je to skor tak nevyvazene, ze to celkovy dojem hadze niekde do stredu.

Ak bola jednotka dobre natočená hlúposť, dvojka je potom hlúposť na druhú, rovnako dobre natočená. Vzhladom na absurdnosť celej story číslo dva sa podarilo zopakovať a udržať pozitívny a dobrý divácky efekt. Zábava, dobré tempo a fajn komediálny rozmer. V súčasnosti sa komédie ťažšie obhajujú, tu to vyšlo.

Aj keď scenár nie je prvotriedny a celý čas som mala pocit, že sa o niečo snaží, podarí sa to len v záverečnej scéne. A to vytvoriť romantiku. Zbytok je trochu prestrelený, nemastný-neslaný, trochu obohratá platňa (Simon Helberg). Pozliepané, miestami milé, miestami ťažkopádne.

Cherylina púť k sebaodpusteniu a k hľadaniu pokoja pre divokú ženskú dušu. Autobiografická skúsenosť, vďaka ktorej sa dostane tam, kam chce a to na dno svojich možností a vrchol svojho poznania. Je pravda,že už tu bolo dosť podobných a lepších pokusov podať hraničné životné príbehy ( In to the wild, 127 hours), nepamätám si však žiaden ženský príbeh. A tu ho máme. S Reese a na dve hodiny.

Boyhood je hodnoverny, bez tragickych zvratov, zo zivota a detailne vykresluje kazdodenne problemy chlapcenskeho zivotneho obdobia. A zabera to! Linklater to vie ako nikto iny, navyse si rozrobi robotu na 12 rokov:) Niekto moze frflat, ze nuda, mne sa pacilo hlavne caro tohto obdobia, navyse ocenujem systematickost, aka tu este nebola a samozrejme reziserske remeslo.