Němý film

V našich končinách málo známa pecka od otca paródií svojím názvom nezavádza. Jediné slovo tu zaznie z úst majstra pantonímy Marcela Marceaua. Šialená grotesku s množstvom hviezdnych cameí, z ktorého najviac očarí Paul Newman a jeho naháňačka na invalidnom vozíku. Najlepším kúskom Bustera Keatona alebo Charlieho Chaplina sa pochopiteľne nevyrovná, no aj tak ponúka obrovskú dávku prvotriednej zábavy, ktorá aj po rokoch strčí všetky novodobé paródie s prehľadom do vrecka. A popritom stíha byť aj skvelou satirou na fungovanie hollywoodskych štúdií a v rámci možností grotesky aj dojímať láskou k pôvodnému materiálu. Držiteľ štyroch nominácií na Zlatý glóbus. (30.03.2016)

Jako pocta milé, jako pokus proti stereotypu výborné a chvályhodné, jako samostatný film přes svou naivitu a nevyrovnanost překvapivě přijatelné a s přibývajícími minutami stále vtipnější. Některé gagy sice nemohly fungovat ani v době vzniku, ale na druhou stranu třeba taková nemocniční honička s Paulem Newmanem nebo Caanův houpající se přívěs jsou téměř nadčasové situace. A to nakonec rozhodlo, že jsem Brookse chápal čím dál víc. Silent Movie byl natočen přesně s takovým nadšením, jaké předvádí ve filmu hlavní trojice při hledání hvězd a jde jen o jediné - umět si ho užít. Tak se nemračte na sem tam vyčpělý vtípek a běžte tleskat Vilmě. 70% (10.11.2007)

Celovečerní filmový experiment. Brooksův snímek naštěstí nestojí na jediném esenciálním nápadu, ale oblaží diváka: důmyslnou prací s metatematikou (němý film o tom jak se shání protagonisté do němého filmu), s gustem vystupujícími dobovými hvězdami (Reynolds, Caan, Minelli, Bancroft, Newman), perfektně odkoukaným a zparodovaným herectvím dávno zašlé éry a velkým množstvím variabilních gagů. Pocta „velkým němým“, pocta slapsticku, lekce z originality, extrabuřt pro cinefily a pomník pro Mela Brookse. PS – na počátku bylo slovo a stvořitel se jmenuje Marcel Marceau. (08.11.2006)

Žasnem nad tým, do akých najmenších detailov a podrobností dokázal Mel Brooks odpozorovať, dôsledne zachytiť a navrch sparodovať typické znaky nemej grotesky. Čo sa na prvý pohľad javí ako relatívne povrchný a miestami trápny pokus o nápodobu zašlej éry, je v skutočnosti nesmierne sofistikovaným mnohovrstevnatým tvarom, experimentom, satirou, dokumentom doby a metafilmom v jednom. Netrvá dlho, než si uvedomíme, že príbeh o trojici extravagantných kamarátov natáčajúcich v 70. rokoch nemý film je príbehom vzniku filmu samotného. V duchu nemej grotesky je však dejová konštrukcia tvorená sledom jednotlivých gagov a scénok (v ktorých sa tradične popierajú fyzikálne zákony), tu lepších, tu slabších. Kolísavú kvalitatívnu tendenciu možno pripísať schopnostiam režiséra, no len ťažko to možno filmu vyčítať. Vďaka tomu totiž vyniknú tie skutočne vydarené vtipy a zároveň tým omnoho presnejšie a uveriteľnejšie vystihuje hlavný prúd produkcie grotesiek, ktorý trpel rovnakými neduhmi - možno to teda rovnako vnímať i ako premyslený zámer a skutočnú trápnosť môže filmu pripisovať len divák s malými poznatkami o tejto ére. Množstvo scénok taktiež odkazuje ku svojim proťajškom v nemom filme; naháňačka na invalidných vozíkoch (ktorá obsahuje taktiež referenciu na Bena Hura) pripomenie legendárnych "keystoneských policajtov" a scéna, v ktorej sa všetci ponúknu zapáliť Anne Bancroft cigaretu je totožná so scénou v závere Der Letzte Mann F.W. Murnaua. Film taktiež zdarilo reflektuje veľké pohyby a zmeny v Hollywoode. Od počiatkov štúdiového systému 20. rokov, cez pády a návraty veľkých persón, hviezdny systém 30. a 40. rokov a novú vlnu, oživujúcu kinematografiu konca 50. a 60. rokov, pohltenie Paramount Pictures v roku 1966 spoločnosťou Gulf & Western (vo filme Engulf & Devour) až po vrcholnú éru zvukového filmu 70. rokov, vtedajšie celebrity, trendy a spoločenskú uvoľnenosť. Mel Brooks zachádza v intertextualite ešte omnoho ďalej, keď parafrázuje a odkazuje na známe motto MGM, alebo svoje vlastné filmy (nemožno si nevšimnúť plagátu na Young Frankenstein) a do toho vnáša autobiografické motívy. Fakt, že si vďaka šialenému tempu grotesiek a "screwball comedies" udržuje i pri takom enormnom množstve línií a odrobiniek prehľadnosť, je známkou precíznej dramaturgie a sústredenej réžie, ktorá presne vie, čo a ako chce týmto filmom povedať. Od 5-hviezdičkového hodnotenia ma delí len domnienka, že si napriek všetkému mohol dať Mel Brooks na vyrovnanosti záležať väčšmi, tak, ako tí skutoční majstri nemých komédií. 85% (18.01.2015)

odvážný a originální pokus natočit v moderní době němý film .. do toho se mohl pustit jen takový klasik, jakým je bezesporu jen Mel Brooks .. dílo se podařilo a vznikla novodobá barevná groteska, která zaujme nejenom širokou plejádou zúčastněných hereckých veličin .. někdo to ale třeba nepochopil, nebo ani nechce - to je věc každého z nás .. mně se to líbí a moc ... je to důstojná pocta žánru … (31.07.2010)