Muzika

Premiéru pred rokom so na Markíze prepásol, ale nedávno reprízu, hoci neskoro v noci, už nie. Nedával som filmu veľké šance, však vieme ako to je so slovenským filmom. Nelákal ma názov a ani príbeh ma veľmi neoslovil. Presvedčil ma jedine Ľ. Kostelný a T. Pauhofová, ktorí majú vážne talent. Dal som filmu šancu a on mi to dvakrát vrátil. Po veľmi dlhom čase sa nám konečne podaril film, ktorý možno kľudne prezentovať aj za hranicami a pozitívne ohlasy z Česka sú myslím oprávnené. Film možno smelo prirovnať k českému kultu Pelíšky či Pupendo. Humor je príjemný a hlavne nevtieravý, čo si cením najviac. Hlavne v Čechách vzniklo za posledné roky nezpočetné množstvo zaručených komédií, kde je všetok humor režijne naplánovaný, herecky až nechutne prestrelený a má to bohužiaľ presne opačný efekt. Tu vás do smiechu nikto nenúti, všetci si len tak hundrú popod nos, či sem tam niekto vytrúsi nejakú hlášku. Úsmev a príjemný pocit na neopustil počas celého filmu. Pár krát som sa naozaj z chuti zasmial, hlavne vlasatý alkoholik, ktorého perfektne stvárnil M. Geišberg, ma vždy dostal. Scéna s napočúvanými maďarskými songami a následná bitka a naháňačka s účinnými spomalenými zábermi a dobrou hudbou ma vážne chytila. Vydarených scén či hlášok je tu naozaj dosť a film vás bez problémov prenesie v čase o 30 rokov späť. Film úplne prehodil môj skromný rebríček najlepších novodobých slovenských filmov. Za nejlepší film som zatiaľ mal Ticho s Ľ. Paulovičom, hoci je prezentovaný ako televízny. Nedávno prekvapil Nedodržaný sľub, ktorý ale mal pár chýb. Tejto vydarenej komédií z komunistických čias nemám čo vytknúť, preto je u mňa zatiaľ najlepším slovenským filmom. Zámerene som vynechal moju obľúbenú Jakubiskovu Nejasnú správu, ktorá je s nadsázkou prezentovaný ako najdrahší slovenský film za české peniaze. Áno Muzika je pre mňa zatiaľ najlepší slovenský film za posledných 10-20 rokov. Príjemný, veselý aj smutný film zo života, ktorý ma prekvapil. 80% (18.01.2011)

jeden naozaj jasný a viditeľný krok svedčiaci o vzmáhaní sa slovenskej filmografie - ak to hodnotíme ako divácky film, teda počin, ktorý má slovenského diváka pritiahnuť do kina na domácu produkciu, a navyše neporovnávame s Pišťánkovou predlohou, ktorej je síce verný, no výber niektorých postáv a ich obsadenia to posúva niekde inde, musím vysloviť nesmiernu radosť, pretože ak už Polčas rozpadu dokázal naplniť kinosály celkom potešujúco, Muzika, ak bude mať dobrú reklamu, by Polčas mohla (a podľa spravodlivosti aj mala) predbehnúť; scenár pána Ondreja Šulaja je plný výborného humoru a výborných obrazov, vyhýba sa nemotorným replikám a scenáristickým klišé, čomu sa bohužiaľ nevyhli ďalšie slovenské počiny súčasnosti (Démoni a Návrat bocianov), aj herecké výkony sú veľmi dobré, uveriteľné, herci svoje postavy a žáner pochopili a pod taktovkou Juraja Nvotu predvádzajú konečne prijateľné a vysoko pozerateľné filmové herectvo, obzvlášť Marek Geišberg so svojim otcom a Jan Budař excelujú, Kostelný je tradične skvelý - ale jeho ja mám ako herca nesmierne rád, bol som po premietaní spokojný, i keď človek by možno nemal až tak veľa premýšľať a uspokojiť sa s príjemným pocitom, pretože napríklad mu začne vŕtať v hlave, že na dobu, v ktorej sa predloha a teda aj film odohrávajú (80. roky) sa tam vyskytuje niekoľko nejasností (bokombrady, kantáta, príliš prísne kontroly); nič na tom, že sa jedná asi o najlepší slovenský film po roku 2000 aký som videl; (02.03.2008)

Půvabná retro tragikomedie z ČSSR konce 70. let má zajímavé hlavní postavy, vtipné hlášky, socialisticky uvědomělé písně a vůbec báječnou atmosféru. Velmi se vydařilo i herecké obsazení, zejména jeho mladší část (Luboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař a Marek Geišberg). Po letech, kdy se stav slovenské kinematografie podobal klinické smrti, je to sympatický závan na lepší časy. (14.07.2008)

Tohto filmu som sa doť bál. Už bratia Česi sa miestami prehnane vyrovnávajú so svojou minulosťou, a keď sa aj u nás konečne rozbehlo filmovanie, čakal som že sa to prepískne a vznikne nejaká protikomunistická agitka, ale... Tento film je super. Hovorí o minulom režime, hovorí o problémoch doby, ale... je to hlavne príbeh o ľuďoch, o ich životoch, o láske... A je to vtipné aj mrazivo skutočné a citlivé. Skvelí!!!! Geišbergovci... (18.08.2008)

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)