Na krásnom modrom Dunaji

Nieco ako kultovka mojho detstva. Film plny dobrych hlasok a absurdit. Je to film, ktory sa zaraduje do kategorie divnych a rozporuplnych. Bud vas uplne pohlti, vychutnate si ho a zostane vo vas, alebo vas znudi az k smrti a budete ho brat ako odpad. Ja nastastie patrim k prvej skupine. V pripade tohoto filmu netreba brat v potaz hodnotenie a pozrite si ho, nech zistite do ktorej kategorie patrite... 70% (20.05.2011)

Po rokoch je tento film stále akoby na okraji a neprávom. Jedná sa vlastne o jedinú crazy komédiu od vzniku samostatného Slovenska. Veľmi dobre zachytená doba, to však vie oceniť divák v dnešnej dobe, bezmála po 25 rokoch od vzniku. Určite i preto nezožal film kladný ohlas v dobe svojho vzniku. Je zábavné sledovať veselé trio a historky, ktorých je neúrekom. V centre je stará dobrá Bratislava a jej dominanty a la Nový i Starý most, UFO či hotel Kyjev. Avšak snímka sa nevyhne dojmu, že väčšinu pláva po povrchu a zišlo by sa ho prestrihať, lebo nekončiaca anarchia už predsa len začne byť sčasti nudná. Záver je už zlátanina, aby sme nejako uzavreli dielo a divák prepáči, lebo Semjan vo svojom debute a zároveň epitafe sa nebojí byť odvážny, ísť nevychodeným chodníčkom a ponúka nám zdravo uletenú vecičku. (16.05.2018)

V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia. (27.02.2014)

Pomerne ťažký oriešok na analýzu. Je to akýsi slovenský, porevolučný pokus o Godardove Na Konci s Dychom, alebo Hopperovho Easy Ridera. Tj. voľný, slobodný, poloimprovizovaný film, v ktorom príbeh vznikal kolektívnou tvorbou režiséra a hercov v živom čase a tým pádom ide aj o akúsi generačnú výpoveď. Pomerne úspešne, autenticky, to zachytáva ducha miesta a doby. Robí tak s podobne prestrelenou krimi-žánrovou štylizáciou, ako Pišťankove Rivers of Babylon (prípadne aj ich neveľmi vydarená adaptácia). Pre mňa film však zlyháva na tom, že Semjan nie je Godard a Johanides, Kramár a Hajdu nie sú Belmondo, ani Fonda. U mňa určite zavážila i antipatia k týmto hercom, pri ktorých si neviem odmyslieť ich súčasné pôsobenie (najmä Kramár je dnes už svojou vlastnou karikatúrou) a tým pádom mi ich vtipy neprišli vtipné a ich poetika neprišla poetická. Napriek kúzelným jednotlivostiam je to koncepčne taktiež pomerne neujasnené, nesmeruje to takpovediac odnikiaľ nikam. Hoci to bol to nepochybne zámer, pri týchto filmoch nás však podľa mňa musí baviť práve cesta. Nemení to však nič na tom, že ide o historicky významnú súčasť slovenskej kinematografie (subjektívne hodnotiteľnú kdekoľvek od jednej hviezdy po štyri). 2,5* (28.11.2021)

To predsa nemohli myslieť vážne, to museli točiť s vedomím, že to je paródia. Nie, to nemohli myslieť vážne. Kamarátka preživšia najntísy sa nechala počuť, že to bol druhý najhorší film, aký videla v kine. Ja som sa bavil celý čas. Možno to bolo tým, že som bol pod vplyvom a že som to fakt nebral vážne. Však to boli samí ochotníci (a zopár hercov, napr. Labuda, Kovár, Stanke... a večne starý Korda). Musím uznať, že strih vynikajúci; keď ochotníci prechádzali Bratislavou (dychberúce zábery), tak sedeli aj trasy, aj pohľady zo všetkých okien. No a presne takto debilne si predstavujem mesto, do ktorého som sa zhruba v čase uvedenia filmu narodil. (05.09.2021)