Sůl nad zlato

Vážení přátelé... tak předně: tato pohádka je jednoznačně pro již trochu odrostlé děti - tedy tak 15 - 95... Ve srovnání s českou verzí - Werichovskou (kterou mám rád zhruba stejně) není tak milá ani uhlazená, nenese se na vlně humoru ani nehýří barvami. A to je podle mě jenom dobře. Tato verze je temná, lidská, upřímná, bližší realitě - přesto nikoliv nepohádková... Je plná emocí, velkých pravd o životě atd. Např. smutek obou otců, když si uvědomí, jak hrozně se mýlili... člověk pochopí až po třicítce - nejlépe vychovává-li svoje děti, nebo alespoň někoho učí, či vede. Tato verze mi spíš připomíná Krále Leara. To je taky hra - pohádka pro dospělé, o pošetilosti otců a vlastně rodičů vůbec. O tom, že člověk ač mocný král, nemusí mít vždycky pravdu a že upřímné srdce hořící láskou může překonat jakoukoliv kletbu a bolest. Ale taky o tom, že to nemusí být vždycky pravidlem. Přesto ale má smysl se o to alespoň pokusit, prože i v případě nezdaru, člověk může nalézt alespoň moudrost starých šašků... Protože jak tu říká Kronerův moudrý šašek: Vidět, neznamená vědět... (13.12.2008)

Rovnaká predloha a je z toho celkom iná filmová rozprávka oproti staršej českej Werichovej klasike. Práve tu je určite problém s hodnotením, keď sa porovnávajú odlišné prístupy k rozprávke. Už ako malý som túto rozpravku veľmi prežíval, pamätám si, že nie iba raz, ale každý rok. Dnes sa objaví veľmi zriedkavo a až po piatich rokoch na čsfd sa mi ju podarilo vystihnúť v televízii. Rozprávkové prvky sa striedajú so sci-fi prvkami, Maruška zostúpi do jaskýň, vystúpi na tatranské štíty, prostredie je veľmi originálne. Stretla sa tu celá plejáda výborných hercov najvyššej ligy a Svoboda bol expert na geniálne hudobné motívy. Ľudská láska zvíťazí nad ľudskou zlobou, chamtivosťou aj silami podsvetia, a tak to v rozprávke má byť. Je to na silné štyri hviezdy, a nielen z nostalgie, ale aj pre veľké podhodnotenie, musím dať päť. –––– Poď so mnou. Príde čas, a matka Zem rozdá svoje poklady. –––– Nič nežiadam, len aby ste ma mali radi ako túto soľ. (27.12.2017)

Keď sa na to pozrieme objektívne, scenár je šialene beštiálna divočina! Kráľ vyhostí, vydedí, no proste vyrazí z kráľovstva preč (do lesa!!) svoju najmilovanejšiu dcéru len preto, lebo povie, že ho miluje ako soľ. Z dnešného pohľadu je to ako keby otec vyhodil von do mrazivej januárovej noci svoju dcéru za to, že mu povedala, že smeti nevynesie dnes, ale až zajtra ráno. Následne sa na scéne zjaví pekne nas*atý Ladislav Chudík (a to žu je vážne čo povedať), de facto premení svojho vlastného syna na skalu (!) a na ľudské kráľovstvo zošle kliatbu: všetka soľ sa premení na zlato. Kuchári teda začnú „soliť“ cukrom. Takže sa na stoloch zjavujú lahôdky kalibru kapor nasladko alebo pečené prasa s malinovou penou. Na to kráľ znechutene (lež zároveň suverénne) vyhlási, že nemusia stále len jesť mäso a tak začnú s prepáčením žrať trojposchodové marcipánové torty. 24/7 ku*va. Aspoň niektorí v kráľovstve uvažujú pragmaticky a tak vezmú obrovské zásoby zlata a vyrazia do susedného kráľovstva, aby tam zaň kúpili kvantá soli. Ukáže sa však, že prekročením hraníc sa vzácny kov premenil späť na soľ (dor*iti!). Tak sa víťazoslávne vrátia domov so soľou, ale „prekvapivo“ tá sa prekročením hranice kráľovstva opäť premení na zlato. Dvaja hlúpi princovia túžiaci po moci toto musia vedieť, napriek tomu vo finále kráľa okradnú o všetko zlato, ujdú s ním preč a keď prekročia hranice a ono sa premení na soľ, sú šokovaní (wtf). Vydedená princezná sa medzitým dostane do desivého Chudíkovho podzemného kráľovstva, kde to vyzerá ako v o 12 rokov staršom filme Do vnútra Planéty opíc. Do toho šašo (Jozef Kroner) spieva pesničku, ktorá má ešte tragickejší text, ako hity kapely No Name a to už je fakt strop. V prekliatom kráľovstve čuduj sa svete všetko naďalej funguje: všetci chodia do práce resp. plnia si svoje povinnosti a úlohy, hoc ak som to správne pochopil, každému sa doma váľa cca 10 kíl čistého zlata. Samozrejme čo s ním, v kráľovstve je zrazu každý milionár, takže zlato stratilo svoju hodnotu. Vydedená princezná sa následne nakvartíruje k čudnej žene žijúcej na samote pri lese, ktorú nikdy v živote nevidela a ktorú oslovuje starenka napriek tomu, že jej herecká predstaviteľka v tom čase síce mala 53 rokov, ale vyzerá na o 46. Robím si z toho srandu? Ja vlastne neviem. Nie je to tak, že proste len nahlas pomenúvam veci? Ono je to ale v konečnom efekte dobrá rozprávka práve vďaka kurióznemu scenáru plnému úžasných WTF okamihov (kráľ ju na konci naozaj nespoznal?!), nádherne zostarnutých trikov, bizarných hereckých výkonov (tradične megadominantný Juraj Kukura) a miestami pomaly až hororovej atmosféry. (11.04.2023)

Niektoré rozprávky takpovediac strácajú záruku, keď divák dospeje, iné sú trvanlivým produktom na celý život. Myslím, že v prípade tejto klasiky ide o kategóriu "b", teda o rozprávku triedy A. Postaral sa o to nielen dobrý, na rozprávku možno až príliš temný scenár, ale aj krásna scenéria a dobré herecké obsadenie. Úvodné zápasy o princezné (mimochodom, obsadenie naozaj nemohlo byť lepšie) skvelo uvádzajú dej, ktorý sa občas kľukatí, občas vlečie, a občas len tak jednoducho smeruje k očakávanému šťastnému koncu. Kým však ten naozaj nastane, Jozef Kroner stihne zahrať asi najprepracovanejšieho šaša, akého som kedy vo filme videla, Viera Strnisková v role múdrej starenky ukáže Maruške pár naozaj dojímavých záberov na kráľovú neznalosť doplácajúce kráľovstvo, pár tmavovlasých víl očarí svojou jemnosťou, Podzemné kráľovstvo svojou prepracovanosťou, a bohato prestreté kráľovské stoly doslova zhypnotizujú oči i žalúdok... (21.03.2012)

z mojho pohladu vyrazne nedocenena rozpravka. skvela vyprava, historicke interiery a najma ansambel ozaj hviezdnych hercov (kroner, machata, safrankova, chudik, kukura...) davaju pocit poctiveho velkofilmu. na druhej strane chapem nespokojnost mnohych recenzentov - slovaci nevedia tocit filmy bez melancholie a depresie a ak to nahodou skusia, je z toho zufaly brak. aj ked tazka a ponura atmosfera sa mi do tohto filmu vyslovne hodila... (30.10.2012)