Ivanhoe

Konečně jsem shlédl nějakou adaptaci Ivanhoa a první překvapení nedalo dlouho čekat. Ivanhoe je zasažen téhož rámce, jako známý příběh o Robinu Hoodovi, tedy král Richard Lví srdce je držen ve vězení v Rakousku a princ Jan zatím krutě vládne. Robin Hood je zde dokonce pod jménem Locksley jednou z vedlejších, ale důležitých postav. Celý příběh jde ale mnohem do větší šířky, nabízí realitu kde Normani a Sasové se nenávidí, čarodějnické procesy jsou způsobem jak se zbavit nepřátel, Židi tuší že nenajdou zastání u nikoho a rytíři ač na různých stranách mají svoji čest. Také nabízí nějakou tu nenaplněnou lásku a kupodivu i výborné bojové scény. Rytířský turnaj je parádní, závěrečný souboj plný brutálních ran do štítů vypadá pekelně reálně a pak je tu útok na hrad. Ač mám pocit, že místo šípů házel štáb klacíky, místo kamenů jsou polystyreny a meče jsou z plastu, přesto má scéna útoku lučištníků na hrad neskutečný drajv. Velice příjemné překvapení, které se sice neblíží velkoleposti Quo Vadis, ale kouká se na to velmi dobře. Historický film roku 1952. (22.05.2018)

,,KU KTORÉMU BOHU SA MODLÍ ŽID ZA KRESŤANA?" ,,K TOMU, KTORÝ ICH STVORIL OBOCH." __ O zastaralosti Ivanhoa v bojových scénach (dobýjanie hradu) už bolo napísané dosť. Už v tej dobe mohli byť spracované lepšie a nemyslím si, že by pri tom museli tiecť potoky krvi. Miesto toho treba zdôrazniť, že nominácia na Zlatý glóbus pre Najlepší film podporujúci porozumenie (medzi židmi a kresťanmi) je príhodná a opodstatnená a svoju symbolickú (ak nie inú) funkciu splnila. V prípade záverečného súboja uplatnil Miklós Rózsa podobný postup ako neskôr pri závodoch v Ben-Hurovi - teda, že táto scéna je bez hudby a iba s prispením diegetického jednoduchého opakujúceho sa rytmu bubnov, čím je výborne dosiahnutý efekt maximálneho napätia. Okrem toho Rózsa svojou partitúrou opäť dokazuje, že patril medzi najväčšie skladateľské piliere Golden age. V inak pomerne ťažkopádnej verzii z roku 1982, kde sa predstaviteľ De Bois-Guilberta v podaní Sama Neilla nechá v súboji prakticky dobrovoľne prepichnúť mečom je však týmto činom omnoho lepšie vystihnutá pravá láska, ktorú k Rebeke cíti, čo je tu trocha ledabolo odbité. O kráse Liz Taylorovej sa mi však ešte v noci snívalo. (228. hodnotenie, 25. komentár k filmu) (13.06.2015)

Chronicky známy romantický príbeh z čias dávno minulých. Zub času sa síce podpísal aj pod všeobecnú naivitu snímku (z nášho pohľadu smiešne dobývanie hradu...), no veľa zachraňuje skvelý casting, ktorý sa skrátka vydaril na jednotku. Všetky postavy sa tak dostali do správnych rúk a všetkým spolu to náramne pristalo. Škoda tej všeobecnej čistoty (čo sa mi do stredoveku moc nehodí) a uhladenosti. Na druhú stranu sa tu celkom prekvapujúco vydarili osobné súboje, v ktorých akoby spomínaná naivita išla bokom. Slabý nadpriemer. 70/100 (29.04.2017)

Pútavý film o Anglicku z 12. storočia. Má všetko, čo by ste chceli vidieť vo filme o stredovekej Európe: rytieri, spravodlivé panny, turnaje, bitky a sporné koruny. Film však nie je nijako nudný. Užíval som si každú jeho minútu. Titulnou postavou je anglosaský rytier, ktorý je na misii vrátiť uväzneného kráľa Richarda Levieho Srdca na trón. Na ceste Ivanhoe narazí na niektoré prekážky, ktoré môžu ohroziť jeho vlastný život a ohroziť budúcnosť Anglicka. 7,5/10 (28.05.2021)

Stará kolorizovaná história, to mi sedí, a aj v tejto romantizovanej verzii. Templári boli vynechaní, čo je oproti knihe na škodu, ale aj to stačí. Veľký francúzsky medievalista Michel Pastoureau povedal, že práve tento film v ňom vzbudil vášeň pre históriu, tak už preto má svoj význam. A človek si môže aj porovnať krásu dvoch dám, ktoré sa vydarili - fontánka Fontaine vs faraónka Taylor. Takže nič pre nebinárne srdce. (22.12.2023)