VOD (1)
Obsahy(1)
Co je to "Slovensko"? Jak vysvětlit tento pojem neznámému cizinci či návštěvníkovi? Jaký je genetický a programovací kód softwaru pojmu "Slovensko"? Jak se používá a jak se mění v horizontu posledních 20 let? Slovensko 2.0 je mozaikou 10 různých krátkých filmů (hraný, animovaný, dokumentární, experimentální film), které reflektují dvacet let existence Slovenska očima deseti slovenských režisérů - Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok a Iveta Grófová. Tyto režisérské osobnosti představují široké generační, názorové a žánrové spektrum a podávají společensko‐kritickou a uměleckou reflexi současné slovenské situace a národních dějin posledního století. (Film Europe)
(více)Videa (2)
Recenze (52)
Presne ako povedala producentská dvojica pred filmom. Máte možnosť vidieť, aká je slovenská tvorba. Nudná, hlbavá, plná inotajov, keksov a pičovím. Ozaj a koho to zaujíma resp. ako dlho to ešte bude ľudí baviť?? Lebo mne už trpezlivosť došla. Z 10 uvedených "filmov" je presne polovica pozeratelná. Pri zvyšku si vyšklbete kotlety. Myšlienka to je pekná, každý diel skladačky nám niečo povie, škoda len, že niektoré diely sú fakt zlé. 3 z 5 ()
Ještě, že jsem si to rozdělil napůl, na jeden zátah bych s tím měl asi potíž. Nedotažení některých slibně rozjetých kousků mi bylo až líto (např. Pohreb prezidenta). Jedním slovem zmar. Cítil jsem ho nejen ze zpracovaných témat (tam je to v pořádku), ale hlavně z neschopnosti tvůrců natočit kraťas. (Čest výjimkám.) .............................. Jednotlivé kraťasy: (1)Pravidlá hry **, (2)Pohreb prezidenta *, (3)Rupicapra ***, (4)Bez vône ****, (5)Návraty ***, (6)Čestný občan **, (7)Pssst! **, (8)Jediná známa fotografia Boha **, (9)Discoboj *, (10)Druhý pokus *****. ()
[IFF 2014] Mierne epileptická mozaika reflexií politických a spoločenských zmien v domovine za ostatných 20 rokov existencie samostatnej republiky z pohľadu desiatich autorov - nič viac, nič menej. Niektorí zrejme nepochopili, že sa nejedná o dokumenty, faktografické a historické materiály, ani autentické pohľady na isté éry a aspekty života v súčasnom Slovensku. Nejde v žiadnom prípade o filmy manipulujúce či podsúvajúce čokoľvek iné, ako subjektívnu a zároveň často zámerne skreslenú víziu autora. Ako to už krásne popísal Anderton, kinematografické záchvevy a kvalita jednotlivých poviedok spôsobuje silné výkyvy na alegorických miskách váhy vkusového súdu diváka a všeobecne platí, že nič neplatí. Nie je tu vzorec, podľa ktorého by bolo možné odlíšiť horšie segmenty od tých lepších - vážne sú zastúpené v dôstojnej i chabej podobe, nadsadené vo vtipnej i trápnej forme. Nakoniec teda nie je ani dôležité, ako pracujú a zapadajú do kontextu, ale či vôbec fungujú. Prejdem stručne k jednotlivým epizódam. ////////// Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský): Základným pilierom prvého a zároveň jediného animovaného filmu je moje osobne veľmi obľúbené pripodobnenie systému a štátneho riadenia k ohromnému stroju, v ktorom sa v kalužiach potu a krvi od svitu do mrku lopotí celý národ pre tých pár hore. Rudavský nastavuje primitívne, ale účinné paralely medzi socializmom a súčasnou demokraciou pod záštitou Európskej únie. Je zábavné sledovať umiestnenie červenej farby, ale samotná kresba a animácia je podivne surreálna a odpudivá; strhávanie pozornosti na zvláštnosť formy "scudzuje" obsah, o ktorého reálnosti by človek neznalý súvislostí mohol jedine pochybovať. A to je vlastne všetko, čo ponúka. 40% ////////// Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík): Starý pár, sledujúci v televízii Havlov pohreb a porovnávajúci ho s Husákom (Ej, vtedy nám bolo hej... a podobne). Egocentrický výstrel naprázdno, ktorý sa pokúša vyjadriť hlboko avantgardný umelecký svetonázor. Mdlí herci a umelosť vytŕčajúca z každého rohu. Záver, ktorý je čistokrvné WTF, mal zrejme vyvolať dojem hlbokej metafory (smrť ako únik zo zahlteného byrokratického zdravotníctva?!) či spriaznenosti diela režiséra s prúdom magického realizmu - ten žiaľ videl len zdiaľky. Titulný pohreb vyznieva skôr ako klinec do Šulíkovej rakvy. 10% ////////// Rupicapra (r. Viera Čákanyová): Heslo dňa - internacionalizácia! alebo príbeh jedného obyčajného amerického emigranta na Slovensku. Fiasko a banálny nezmysel, oproti Šulíkovi však pozerateľné bez dlhodobých následkov. Navyše má jednu krásnu myšlienku: "Kamzík sa dožíva 20 rokov. Niektorí sú možno starí ako táto krajina!" 40% ////////// Bez vône (r. Zuzana Liová): O poznanie zaujímavejšia a živšia poviedka než všetky predchádzajúce sleduje takmer observačnou metódou depresívny príbeh prepustenej pracovníčky fabriky na výrobu mydla. Napriek dojmu chabého konštruktu civilne stvárnená hrdinka proti všetkým predpokladom príbeh utiahne a úspešne dovedie do konca. Nemota jej však pristane viac. 60% ////////// Návraty/Returns (r. Mišo Suchý): Autobiografický minidokument o odchodoch a návratoch, stretnutiach s rodinou, šťastí spolu a pokoja v odlúčení. Prekvapivo konzistentné, jemne humorne sebareflexívne (čím sa narúša pochmúrnosť príspevku) a celkovo o poznanie viac na aspoň nejakej úrovni, než väčšina príbehov - aj svojou nenútenosťou a autenticitou, pri ktorej sa konečne aj aktéri správajú prirodzene a vyhýbajú sa predpisovým odpovediam (Suchého otec dokonca na jednu otázku nástojčivo opakovane odmieta odpovedať až do výbuchu smiechu). 75% ////////// Čestný občan (r. Juraj Herz): Najzdatnejšie štylizovaná a najzábavnejšia poviedka vôbec. Herz si dupol a povedal - keď sebaironicky, tak poriadne! Rodný Kežmarok predstavuje parodizujúcimi Troškovsky inscenovanými vstupmi postáv, leteckými zábermi a hudobnou znelkou pripomínajúcou novšie filmové série moderného tragéda českej komédie. Sám seba potom prezentuje ako tak trochu (ale skutočne len trochu) amorálneho a arogantného chrapúňa, ktorý však má charakter (a dosť peňazí). Znehodnotenie uznania, ktorého sa mu dostalo je jasným odkazom a prirovnanie upnutej meštiackej slovenskej spoločnosti k stredoveku je výstižné. A ani na chvíľu to nezaváňa trápnosťou. 85% ////////// Pssst! (r. Miro Jelok): Ak si odmyslíme tú hru na Godarda, zostane nám pár retardovaných postrehov, hlavná postava, o ktorú nikto nestojí a dej, ktorý nikoho nezaujíma. Čo na tom, že si to autor priznáva. Ak toaleta sama povie, že je toaletou, na vyšší stupeň evolúcie nepokročí. 40% ////////// Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek): Moralitka s umelými dialógmi, ktorú završuje cyklicky prerušovaná (ako močenie päťdesiatnika s prostatou) reklamne vystavaná (i esteticky zodpovedajúca kritériám televíznej reklamy) scéna z natáčania filmu, ktorého sa zúčastňuje dvojica starých hercov. A potom prídu na rad noviny. Ó áno, bulvár je bulvár. Došli sme veľkému poznaniu. 40% ////////// Discoboj (r. Iveta Grófová): Rádoby gangsterská spoveď malej ryby 90. rokov, doplnená filmovými pasážami. Látka absolútne nehodná sfilmovania, ktorej výsledkom je, opäť, trápna a herecky, scenáristicky a režijne nezvládnutá hromádka ničoho. 30% ////////// Druhý pokus (r. Peter Kerekes): Na obranu komunizmu prišli Rusi, ale kto obráni demokraciu? Kerekes sa rozhodol zavolať si na pomoc potenciálnych vítaných fínskych okupantov. Má to švih, humor a je to podané s nonšalantnou gráciou, ktorá si zaslúži uznanie. Zohrané pasáže s babkou sú na vážkach, zvyšok však osciluje na hranici geniality - a samotný námet ani za nič menšie označiť nemožno. Konzultácia s pánom Kaliňákom je jedným z absolútnych vrcholov. Krutá irónia. A nakoniec sa i tak obraciame zasa na východ... 80% ////////// Súhrnné hodnotenie filmu: 40% () (méně) (více)
Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) sú to neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou až zarážajúce, pseudohlboké frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10) ()
Ondrej Rudavský: Pravidla hry, animovaný kombinovaný s dokumenty, experimentální - nápadité originální Martin Šulík: Pohreb prezidenta Vtipný vhled na současné Slovensko prostřednistvím rozhvoru dvou starších manželů. Viera Čákanyová: Rupicapra Pochopí krásy země Američan žijící dobrovolně na Slovensku? Zuzana Liová: Bez vone Paní režisérka mě zaujala svým celovečerním filmem Dom.Od té chvíle jsem zvědavá a těším se na všechny její filmové počiny. Mišo Suchý: Návraty/Returns Domácí video, krásný minidokument z vlastní rodiny, pohledem muže, který opustil rodné Slovensko i své rodiče kvůli své ženě. Juraj Herz: Čestný občan Asi nejzábavnější sebeironizujícá mystifikace. Miro Jelok: Pssst! Ze všech autorů mě zaujal nejméně. Peter Krištúfek: Jediná známá fotografia Boha Humorný hraný skeč od režiséra dokumentárních snímků. Iveta Grófová : Discoboj Pohled na odvrácenou tvář Slovenska zjemněný způsobem vyprávění. Na mém pomyslném žebříčku předposledné příčka. Peter Kerekes : Druhý pokus Hořkosladkobolný pohled na slovenskou současnost pohledem matky a syna. Je to až s podivem, jak si cení (či spíše necení) bratia Slováci své vlastní tvorby. Dokážu si to vysvětlit tím, že na čsfd chodí převážně mladá generace odkojená americkými akčními filmy a také ta starší, co ocení spíše filmy natočené před rokem 1990. A to je veliká škoda, protože zde dostali prostor jak osvědčení autoři, tak i mladá začínající generace a musím s respektem říct, že se s náročným zadáním vypořádali velice dobře. Natočit dobrý kraťas, ve kterém je v krátém časovém úseku zhutněná myšlenka není vůbec jednoduché. Tady se to povedlo. ()
Galerie (13)
Photo © MPH Films
Reklama