Slovensko 2.0

Ještě, že jsem si to rozdělil napůl, na jeden zátah bych s tím měl asi potíž. Nedotažení některých slibně rozjetých kousků mi bylo až líto (např. Pohreb prezidenta). Jedním slovem zmar. Cítil jsem ho nejen ze zpracovaných témat (tam je to v pořádku), ale hlavně z neschopnosti tvůrců natočit kraťas. (Čest výjimkám.) .............................. Jednotlivé kraťasy: (1)Pravidlá hry **, (2)Pohreb prezidenta *, (3)Rupicapra ***, (4)Bez vône ****, (5)Návraty ***, (6)Čestný občan **, (7)Pssst! **, (8)Jediná známa fotografia Boha **, (9)Discoboj *, (10)Druhý pokus *****. (19.04.2014)

Niečo ma bavilo viac, niečo pomenej. **/*** (13.09.2022)

PRAVIDLÁ HRY = 2*; POHREB PREZIDENTA = 1*; RUPICAPRA = 1*; BEZ VÔNE = 3*; NÁVRATY / RETURNS = 1*; ČESTNÝ OBČAN = 3*; PSSST! = 1*; JEDINÁ ZNÁMA FOTOGRAFIA BOHA = 3*; DISCOBOJ = odpad; DRUHÝ POKUS = 4* (15.04.2014)

Keďže tento experiment nemá zmysel hodnotiť súhrnne, vyjadrím sa k jednotlivým minifilom: Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský) - 65% Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík) - 20% Rupicapra (r. Viera Čákanyová) - 10% Bez vône (r. Zuzana Liová) - 70% Návraty/Returns (r. Mišo Suchý) - 65% Čestný občan (r. Juraj Herz) - 75% Pssst! (r. Miro Jelok) - 20% Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek) - 40% Discoboj (r. Iveta Grófová) - 5% Druhý pokus (r. Peter Kerekes) - 80% Celkovo teda slabých 45%. Vyzdvihnúť sa dá akurát tak úvodná animácia a lá Orwell, depresívna poviedka Bez vône, sebaironická poviedka od Herza, či záber na Kaliňáka v Druhom pokuse. (25.05.2015)

Keď sa zozbierajú nesúrodé a nesúvisiace krátke filmy, tak nevznikne kvalitný dokument. Zhrnutie stručnej histórie Slovenska posúvaného dejinami vonkajšími silami zo všetkých strán, bezvýznamnosť a zúfalosť malého človeka a jeho problémov a niekoľko úplných absurdít, ťažko to hodnotiť kladne. Aj keď sa medzi tým nájde pár zaujímavých kúskov, pre mňa presne dva: –––– Juraj Herz - Čestný občan je skutočný hraný film s nápadom, poctivým filmárskym spracovaním a zaujímavou pointou, dokonca viacerými. Peter Kerekes - Druhý pokus je pekná recesia so skutočnou realizáciou v najvyšších kruhoch a doplnená nestranným pohľadom od staršej pani. Naviac je mimoriadne aktuálna práve v týchto dňoch. –––– Škoda len, že keď sa to spriemeruje s ostatnými, tak z toho nemôžu byť viac ako dve hviezdy. (17.04.2014)

čakal som asi veľmi veľa... niektoré krátke filmy fajn, ale ako celok mi film nefunguje, i keď šlo o zámer... rozmýšľam nad tým už dlhšie a keď by som mal o jednotlivých filmoch niečo povedať, tak áno, znie to zaujímavo, inovatívne, pestro, súčasne, viacžánrovo, má to akýsi zmysel... ale tá divácka realita sa potom celkom míňa očakávaniam, ktoré z toho plynú a reflexia slovenského filmu či Slovenska po 20tich rokoch je rozporuplná, nekomplexná, smutná - ak išlo o toto, potom to vyšlo na jednotku... bežný divák však nepotrebuje hlbšie analýzy filmu aby vedel o filme povedať, či sa mu páčil alebo nie... (13.04.2014)

Toto je horší než amatérský film. To je tak špatné, že to zachraňuje jen Herzův díl. A to už je teda co říct. (21.09.2015)

Bola by z toho veľmi dobrá šesťdesiat-minútovka. Zrážajú ju však naozaj zlé a nevydarené kúsky - konkrétne 3. Veľmi dobré kúsky sú však Pravidlá hry, Pohreb prezidenta, Čestný občan, Bez vône, Jediná známa fotografia a sčasti aj Druhý pokus. Nevyrovnanosť je pri týchto poviedkových filmoch prakticky samozrejmá, no aj napriek tomu vždy zamrzí. Rozhodne však ide o zaujímavý nápad, ktorý imho naväzuje na Colnicu a dúfam, že podobných projektov sa ešte dočkáme. (13.04.2014)

Tri z tých desiatich poviedok sú veľmi dobré, dve obstojné a ostatné su naprd (z čoho jedna absolútna hrôza). Viac som sa rozpísal v tomto článku: http://www.vedeliste.sk/slovensko-2-0-poviedkovy-film-ktory-splnil-ocakavania/ (15.04.2014)

Starou známou pravdou o poviedkových filmoch je, že sa ťažko hodnotia, pretože sú tvorené kvalitatívne a ideovo odlišnými minipríbehmi. V tomto prípade však bolo zadanie jasné: odprezentovať výpoveď o 20-ročnej existencii Slovenska. Bohužiaľ, mnohí filmári buď nepochopili, či nechceli pochopiť zadanie alebo svoju prácu remeselne odflákli. Väčšinou platí jedna i druhá možnosť. Tie 3 filmy (Rudavský, Šulík, Kerekes), možno 3 a pol (Krištúfkov síce dobrý, ale tematicky odbočujúci film vo filme), celok Slovensko 2.0 nezachránia. Zvyšných 7 filmov ťahá celý projekt ku dnu a sú len pseudointelektuálnym filozofovaním o ničom. Ďakujem za príspevok Petra Kerekesa, ktorý je v porovnaní s ostatnými režisérmi niekde úplne inde, minimálne o 2 triedy vyššie a na konci inak priemernej zlátaniny neuchopených príspevkov vyčaril úsmev a donútil zamyslieť sa nad súčasným stavom v našej rurálnej krajinke. (04.05.2014)

Okrem Herza a Kerekesa to stálo za fajku dymu.. (25.04.2014)

Absolútne bez pointy. (17.06.2014)

Po dlhej dobe slovensky film, ktory ma fakt bavil a som ochotny ho velmi skoro vidiet znova. V skutocnosti je to filmov desat (kazdy trvajuci 10 minut). Aj to je jeden z dovodov, preco mi tych 100 minut ubehlo ako voda. Trosku ma prekvapilo, ze sa jedna viac o poviedkovy film ako dokument, zamerany skor na mikrosvet postav, ako na pohlad na Slovensko z nadhladu s nejakym konkretnym hodnotenim poslednych dvadsiatich rokov. Ale vobec mi to pri sledovani nevadilo. Jednotlive pribehy variuju od vaznejsich, az mierne depresivnych, po vyslovene vtipne. Celkovy feeling je vsak velmi prijemny a neumely. Slovensko 2.0 je kvalitny pocin desiatich slovenskych reziserov/reziseriek, ktory pobavi a aj popudi na zamyslenie. Celkovo ma len dva pribehy nazaujali, ostatne boli vynikajuce, takze stopercentne odporucam. Mne osobne sa najviac pacil "RUPICAPRA" od Vierky Cakanyovej (necakany namet, navyse velmi vtipny). Ostatne kusky by som nerad zoradoval do poradia, v kazdom sa naslo nieco dobre. Azda by som rad vyzdvihol dokonale herecke vykony Milana Lasicu a Emilie Vasaryovej v casti "JEDINA ZNAMA FOTOGRAFIA BOHA". Rovnako potesil aj kratky predfilm na premiere, v ktorom nas producenti a rezisery/reziserky vtipne uviedli do tohto vydareneho a na slovensku ojedineleho projektu. Palec hore odomna. ;) (11.04.2014)

Tento súbor filmov ma presvedčil o tom, že slovenská kinematografia nie je pre mňa. Proste ma nebaví, nudí, asi polovica filmov sa dala pozerať. No skutočne sa mi veľmi páčili (t. j. na plných 5 *) iba 2: Čestný občan od Juraja Herza (Pekný a veľmi milý príbeh so štipkou fantázie, hoci v tomto ohľade som aj trošku subjektívna, keďže som Kežmarčanka :). Pánovi režisérovi odpustím aj to, že rýchlik do Kežmarku bol v skutočnosti osobák :D, ale kto nevie, ten to ani nezbadá :D. Zabavila som sa na tom.), a Jediná známa fotografia Boha od Petra Krištúfka (Opäť milý príbeh, ktorý ma celkom zaujal a potešil. Pointa so sviečkou nemala chybu). (13.04.2014)

Ťažko sa hodnotí film komplexne keďže je tvorený 10 rozdielnymi mini filmami od rôznych režisérov. Najkvalitnejšie sú asi prve dva : "animák" od Ondreja Rudavského a Pohreb prezidenta od Martina Šulíka, ktoré si zaslúžia 5/5. Potom kvalita filmu postupne klesá až ide do šedého priemeru a človek už po vyše hodine čaká kedy to skončí. Najviac sklamal asi Juraj Hertz 1/5. Ostatné sú taký priemer 3/5. Preto celkovo dávam filmu tri hviezdičky. (13.04.2014)

Dve hviezdičky za príbehy, ktoré fungovali. Inak sa názorovo zhodujem s týmto článkom: http://www.vedeliste.sk/slovensko-2-0-poviedkovy-film-ktory-splnil-ocakavania/ Zaujímavé komentáre: Havenohome. (16.04.2014)

... pol bodu za "Bez vone", pol za "Jedina znama fotografia boha", pol za "Druhy pokus" a pol za "Navraty" = 2 body ... (14.04.2014)

10% (12.08.2019)

U nás jednoducho normálny a skutočný film asi nikdy nevznikne. Spôsobov, ako nasrať aj tak nasratý národ je naozaj mnoho, jedným z nich môže byť aj takýto filmový pokus. Úvodná animácia vyzerala na slušný úlet, no nakoniec z toho vzišla len nejaká zbierka reportáží, ktorá veľa vody nenamúti. Pripadalo mi to ako Paľba, Lampáreň a Televízne noviny v jednom line-upe. Lasicu rád nemám a nikdy mi jeho humor nerezal, v tomto filme ale jeho účinkovanie hodnotím pozitívne. Inak asi strata času. (14.04.2014)

Tieto krátke filmy vypovedajú viac o stave slovenskej kinematografie než o Slovensku ako takom. Najviac sa mi páčil Bez vône od Zuzany Liovej a Druhý pokus od Petra Kerekesa, to ostatné ani nemuselo byť. Ale možno som mala len privysoko nastavené očakávania. Na druhej strane, nápady neboli zlé, ale tá realizácia... Ach jaj, au. (14.04.2014)