poster

Slovensko 2.0

  • Slovensko

    Slovensko 2.0

Povídkový / Drama / Animovaný

Slovensko, 2014, 112 min

Hrají:

Emil Kosír, Viera Pavlíková, Milan Vojtela, Jana Segešová, Ondrej Hraška, Mária Strompachová, Mike Gogulski, Katarína Václavíková, Milana Jutková, Mária Perelisová, Edgar Laburda, Jolana Laburdová, Ingrid Ištóková, Anna Warchalová, Beáta Mészárosová, Attila Mokos, Zuzana Moravcová, Roman Poláčik, Michal Soltész, Margita Huťťová, Iveta Kožková, Laura Kovalová, Mišo Suchý, Juraj Herz, Rudolf Herz, Ladislav Herz, Mikuláš Macala, Éva Bandor, Slavomíra Fulínová, Ján Kožuch, Anton Šulík, ml., Albín Medúz, Jozef Tkáč, Peter Plačko, Igor Šajtlava, Juraj Rayman, Tomáš Krčméry, Katarína Trešťanská, Lýdia Harachová, Ružena Mužíková, Ingrid Vajdová, Miro Jelok, Milan Lasica, Emília Vášáryová, Róbert Jakab, Zuzana Šebová, Simon Fico, Juliana Oľhová, Andrej Sisák, Adam Zelman, Dušan Kozák, Erkki Tuomioja, Peter Kerekes, František Argaláš, Petr Holoubek, Edita Chrenková
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • ORIN
    **

    Prý ojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři - Bez vône, Čestný občan, Návraty, Druhý pokus - a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude).(24.11.2014)

  • gogo76
    ***

    V prvom rade som nepochopil to načasovanie. Len čo som túto novinku stihol zaregistrovať a objaviť na csfd, sa zrazu objavili v uliciach bilbordy s dátumom premiéry v kinách. Neprešli však ani 3-4 dni a film odvysielala stv2... Načo potom tá reklama a propagácia filmu? Väčšina z desiatich krátkych filmov ma zaujala, slabý bol iba starý ukecaný intelektuál s priblblými dialógmi o ničom a "drsný diskžokej". Úplne ma nadchol ten prvý, čiastočne animovaný i hraný o histórii Slovenska. Páčil sa mi i ten druhý(prezident), len tá pointa mi nesadla. Pridal sa i J. Herz. Od neho sme všetci čakali viac, ale určite to nebral tak vážne. Okupácia Fínskom bola zaujímavá myšlienka a ja osobne by som ju bral. Celkovo dobrý, ale nevyvážený projekt, ktorý potreboval ísť vo väčšine prípadov viac do hĺbky. To splnil len ten spomínaný prvý film z desiatich. 60%.(27.4.2014)

  • Marigold
    odpad!

    Jediná emoce, zato silná: jsem rád, že nejsem Slovák.(19.1.2016)

  • SarumanKo
    **

    Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou a úpadkovosťou pohoršujúce, pseudoumelecké, občas dokonca psychotické frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10)(18.4.2014)

  • Madsbender
    **

    [IFF 2014] Mierne epileptická mozaika reflexií politických a spoločenských zmien v domovine za ostatných 20 rokov existencie samostatnej republiky z pohľadu desiatich autorov - nič viac, nič menej. Niektorí zrejme nepochopili, že sa nejedná o dokumenty, faktografické a historické materiály, ani autentické pohľady na isté éry a aspekty života v súčasnom Slovensku. Nejde v žiadnom prípade o filmy manipulujúce či podsúvajúce čokoľvek iné, ako subjektívnu a zároveň často zámerne skreslenú víziu autora. Ako to už krásne popísal Anderton, kinematografické záchvevy a kvalita jednotlivých poviedok spôsobuje silné výkyvy na alegorických miskách váhy vkusového súdu diváka a všeobecne platí, že nič neplatí. Nie je tu vzorec, podľa ktorého by bolo možné odlíšiť horšie segmenty od tých lepších - vážne sú zastúpené v dôstojnej i chabej podobe, nadsadené vo vtipnej i trápnej forme. Nakoniec teda nie je ani dôležité, ako pracujú a zapadajú do kontextu, ale či vôbec fungujú. Prejdem stručne k jednotlivým epizódam. ////////// Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský): Základným pilierom prvého a zároveň jediného animovaného filmu je moje osobne veľmi obľúbené pripodobnenie systému a štátneho riadenia k ohromnému stroju, v ktorom sa v kalužiach potu a krvi od svitu do mrku lopotí celý národ pre tých pár hore. Rudavský nastavuje primitívne, ale účinné paralely medzi socializmom a súčasnou demokraciou pod záštitou Európskej únie. Je zábavné sledovať umiestnenie červenej farby, ale samotná kresba a animácia je podivne surreálna a odpudivá; strhávanie pozornosti na zvláštnosť formy "scudzuje" obsah, o ktorého reálnosti by človek neznalý súvislostí mohol jedine pochybovať. A to je vlastne všetko, čo ponúka. 40% ////////// Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík): Starý pár, sledujúci v televízii Havlov pohreb a porovnávajúci ho s Husákom (Ej, vtedy nám bolo hej... a podobne). Egocentrický výstrel naprázdno, ktorý sa pokúša vyjadriť hlboko avantgardný umelecký svetonázor. Mdlí herci a umelosť vytŕčajúca z každého rohu. Záver, ktorý je čistokrvné WTF, mal zrejme vyvolať dojem hlbokej metafory (smrť ako únik zo zahlteného byrokratického zdravotníctva?!) či spriaznenosti diela režiséra s prúdom magického realizmu - ten žiaľ videl len zdiaľky. Titulný pohreb vyznieva skôr ako klinec do Šulíkovej rakvy. 10% ////////// Rupicapra (r. Viera Čákanyová): Heslo dňa - internacionalizácia! alebo príbeh jedného obyčajného amerického emigranta na Slovensku. Fiasko a banálny nezmysel, oproti Šulíkovi však pozerateľné bez dlhodobých následkov. Navyše má jednu krásnu myšlienku: "Kamzík sa dožíva 20 rokov. Niektorí sú možno starí ako táto krajina!" 40% ////////// Bez vône (r. Zuzana Liová): O poznanie zaujímavejšia a živšia poviedka než všetky predchádzajúce sleduje takmer observačnou metódou depresívny príbeh prepustenej pracovníčky fabriky na výrobu mydla. Napriek dojmu chabého konštruktu civilne stvárnená hrdinka proti všetkým predpokladom príbeh utiahne a úspešne dovedie do konca. Nemota jej však pristane viac. 60% ////////// Návraty/Returns (r. Mišo Suchý): Autobiografický minidokument o odchodoch a návratoch, stretnutiach s rodinou, šťastí spolu a pokoja v odlúčení. Prekvapivo konzistentné, jemne humorne sebareflexívne (čím sa narúša pochmúrnosť príspevku) a celkovo o poznanie viac na aspoň nejakej úrovni, než väčšina príbehov - aj svojou nenútenosťou a autenticitou, pri ktorej sa konečne aj aktéri správajú prirodzene a vyhýbajú sa predpisovým odpovediam (Suchého otec dokonca na jednu otázku nástojčivo opakovane odmieta odpovedať až do výbuchu smiechu). 75% ////////// Čestný občan (r. Juraj Herz): Najzdatnejšie štylizovaná a najzábavnejšia poviedka vôbec. Herz si dupol a povedal - keď sebaironicky, tak poriadne! Rodný Kežmarok predstavuje parodizujúcimi Troškovsky inscenovanými vstupmi postáv, leteckými zábermi a hudobnou znelkou pripomínajúcou novšie filmové série moderného tragéda českej komédie. Sám seba potom prezentuje ako tak trochu (ale skutočne len trochu) amorálneho a arogantného chrapúňa, ktorý však má charakter (a dosť peňazí). Znehodnotenie uznania, ktorého sa mu dostalo je jasným odkazom a prirovnanie upnutej meštiackej slovenskej spoločnosti k stredoveku je výstižné. A ani na chvíľu to nezaváňa trápnosťou. 85% ////////// Pssst! (r. Miro Jelok): Ak si odmyslíme tú hru na Godarda, zostane nám pár retardovaných postrehov, hlavná postava, o ktorú nikto nestojí a dej, ktorý nikoho nezaujíma. Čo na tom, že si to autor priznáva. Ak toaleta sama povie, že je toaletou, na vyšší stupeň evolúcie nepokročí. 40% ////////// Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek): Moralitka s umelými dialógmi, ktorú završuje cyklicky prerušovaná (ako močenie päťdesiatnika s prostatou) reklamne vystavaná (i esteticky zodpovedajúca kritériám televíznej reklamy) scéna z natáčania filmu, ktorého sa zúčastňuje dvojica starých hercov. A potom prídu na rad noviny. Ó áno, bulvár je bulvár. Došli sme veľkému poznaniu. 40% ////////// Discoboj (r. Iveta Grófová): Rádoby gangsterská spoveď malej ryby 90. rokov, doplnená filmovými pasážami. Látka absolútne nehodná sfilmovania, ktorej výsledkom je, opäť, trápna a herecky, scenáristicky a režijne nezvládnutá hromádka ničoho. 30% ////////// Druhý pokus (r. Peter Kerekes): Na obranu komunizmu prišli Rusi, ale kto obráni demokraciu? Kerekes sa rozhodol zavolať si na pomoc potenciálnych vítaných fínskych okupantov. Má to švih, humor a je to podané s nonšalantnou gráciou, ktorá si zaslúži uznanie. Zohrané pasáže s babkou sú na vážkach, zvyšok však osciluje na hranici geniality - a samotný námet ani za nič menšie označiť nemožno. Konzultácia s pánom Kaliňákom je jedným z absolútnych vrcholov. Krutá irónia. A nakoniec sa i tak obraciame zasa na východ... 80% ////////// Súhrnné hodnotenie filmu: 40%(15.11.2014)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace