Tísňové volání

Parádní minimalistické drama. Sice je to jen "rozhlasová hra s obrazem", funguje to ale bezvadně ve všech klíčových aspektech - od hlavního protagonisty, přes napětí až po emoce a finální katarzi. A díky (logické) skromné stopáži, adekvátně svižnému tempu a hlavně důmyslnému scénáři, který chytře distribuuje zásadní dějové zvraty, film takřka nemá šanci nudit. Z extrémně skromných podmínek zase jednou vzešel opravdu dobrý produkt. Do (subžánrové) dokonalosti např. Telefonní budky mnoho nechybělo... 80 % (26.07.2018)

„TO JSOU POKYNY Z DISPEČINKU?“… „NE, BERU TO NA SEBE“… /// Další důkaz, že není třeba podrobně ukazovat všechno, čeho jsou lidi schopni. Prostě vo tom stačí mluvit… Lidi prostě jsou kreténi… a nebo houpací koně. Myslím, že lidi na tísňový lince vo tom ví svoje. Takže ze života. Zajímavej a hlavně nenudící konverzační thriller, s výborným momentem překvapení. Jednoduchej koncept, kterej potřebuje jen dvě věci: frajera, kterej napíše dialogy a uvěřitelnýho telefonistu. Čert vem menší logický fópá, já se bavil! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) V práci telefonuju a moje směny často končí smrtí. 2.) V Telefonní budce bylo zbytečně moc živo. 3.) Thx za titule „Sarinka.luc“ a „UniCorn“. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ * (15.11.2018)

Krimi odohrávajúca sa uzatvorenom priestore služobne. Prijímajú sa v nej núdzové hovory pre policajtov. Aktérov prípadu unesenej ženy po celý čas divák neuvidí. Počuť len striedme krátke vety kolegov spoza susedných núdzových liniek v kancelárii, no najmä hlasy volajúcich z telefónov. Telefónne hlasy obetí rôznych patálií, ich rodinných príslušníkov, službokonajúcich policajtov, známych. Emočné prežívanie vidieť len na tvári policajta a cítiť z prežívania viet volajúcimi. K prípadu na diaľku sa postupne pripája osobná dráma službokonajúceho policajta na núdzovej linke, ktorý má ísť pred súd. Postupne sa obe kauzy prelínajú. Nechýba prekvapenie. Netradičná forma automaticky negeneruje nadpriemernú drámu. Skôr takú na jedno pozretie. A vďaka zvolenej forme by stačilo hádam aj jedno počutie. Pretože toto je ideálny formát pre dobrú rozhlasovú drámu. (09.07.2020)

Obrovskou výhodou je, že film vás núti pracovať s vlastnou fantáziou a v tomto zmysle každý videl vážne úplne iný film. Stačí si len opisované lokácie predstaviť odlišne ako váš sused v kine. Sledujeme odvíjanie jedného záhadného únosu a postupne sa dozvedáme aj niečo o hlavnom protagonistovi. No a čakáme, akým spôsobom sa tieto dve línie buď pretnú, alebo budú aspoň spolu nejako logicky súvisieť. A dočkáme sa. Problém je viac v tom, že Tiesňové volanie je skôr materiál na hodku a jeho scenár síce ponúka netradične budované napätie, ale je viac menej tuctový. Mám pocit, že bodovať bude najmä tým, že ani vo finále nás kamera nezoberie do exteriérov, prípadne do úplne iného interiéru a tým pádom sa z neho stáva thriller alternatívny. Na veci to ale v mojich očiach až zas tak veľa nemení. (19.10.2018)

Veľké sklamanie. Film mi evokoval Promiňte, omyl a rozdiel medzi americkou celovečernou verziou a českou krátkometrážnou verziou rozhlasovej hry Lucille Fletcher mi naznačil, ako sa mohol režisér vyhnúť problematickému vyzneniu filmu. Buď dej zaľudniť alebo výrazne skrátiť dĺžku. Osobne by som radšej prijal skrátenie. Divák by bol ušetrený ťažkopádnosti, vyzváňania, pomĺk a ďalších výplní času. Možno by sa dali  prehliadnuť aj významné chyby v scenári. Ani v Dánsku asi nie je možné, aby obsluha tiesňovej linky riešila vážny prípad na základe vlastného rozhodnutia samostatne, pričom má k dispozícii telefón, mobil a pripitého kolegu. (01.09.2021)