Bobek15

Celý film výborný, skvele vygradovaný, príjemne napínavý, takisto aj jednotlivé súdne procesy a aj dejová línia odohrávajúca sa okolo Kevinovej ženy (skvelá Charlize Theron). Taktiež aj postupné odhalovanie faktov a skutočností iba jemným naznačovaním. Ale za posledných 20 minút si film záverom a zbytočne naťahovaným filnálnym vyvrcholením sám podkopáva nohy. Al Pacino rozpráva dlho a, povedal by som, dve na tri a divák sa pomaly začína nudiť a čaká, kedy už skončí. Nuž, škoda. Pokazený dojem z celého, pomerne kvalitného filmu.

Dve hodiny putovania nemeckého vojaka s jeho zajatcom? No dobre, keď myslíte. Veď napríklad v takej Telefónnej búdke to fungovalo skvele. Obsah rozhovoru a herecké prevedenie postáv (K. Sutherland si dokonca musel poradit iba s hlasom) navodilo strhujúcu atmosféru a dokonale rozvŕtalo ich charaktery. Avšak v tomto prípade celý rohovor tvorí iba nečŕtanie čiastkových filozofií a úvah o ľudskosti a zmysle života, ktoré však ako celok nedávajú zmysel a iba veľmi ťažko v nich budete hladať hlbšie posolstvo. 3* dávam zato, ze je to SLOVENSKÝ film a oceňujem akúkoľvek snahu istým spôsobom pozdvihnúť úroveň sloveskej filmovej tvorby a fakt, ze sa "naškriabali" peniaze na nakrútenie normálneho dvojhodinového filmu, ktorý má však ešte stále ďaleko od toho, aby sa mohol porovnávať s inými kvalitnými (minimálne) európskymi filmami.

Forman nás nádherným spôsobom preniesol do sveta amerických hippies a nezávislých rebelantov a prostredníctvom provokujúcich textov efektne kritizuje spoločnosť danej doby. Možno spočiatku slabší dej, ktorý však každou minútou naberá na kvalite a priťahuje záujem diváka, avšak výborná "muzikálová" časť s perfektnými choreografickými číslami, ale na môj vkus nie dostatočne chytľavými a navždy do pamäte sa vryjúcimi pesničkymi tak, ako by to u správneho muzikálu malo byť.

Milius so Stoneom vytvorili fantastický svet plný mýtických krajín a hrdinov. Klasický príbeh o kultovom hrdinovi túžiacom po pomste, avšak skvelé dvojhodinové dobrodružstvo. A výborné nenapodobitelné Poledourisove motívy efektne dotvárali atmosféru mýtických dôb. Jasný kult vo fantazy žánri.

Obsahom, strihom scén, ale hlavne formou je Syriana pre vačšinu divákov, tobôž pre tých, ktorí nemajú dostatočný prehľad o dianí na Stredom východe a o tamojšej politicko-hospodársko-spoločnejskej sitúácii, veľmi náročný a mnohokrát tažko pochopiteľný film. A spolu s nudou, ktorú potom budú počas filmu prežívať, to bude mať určite za následok antipatiu, vlnu kritiky a odvrhnutie do hlbokých vôd.

Zvláštny, originálny a veľmi netypický film, približujúci sa až dokumentu, ktorý však neopisuje do detailov etológiu medveďov, ale iba zachytáva príbehy malého medvieďata od smrti jeho mamy a rôzne situácie, do ktorých sa počas pretĺkania sa prírodou dostáva. Krásne panoramatické zábery nádhernej prírody, mnohokrát bez hudobného podfarbenia, iba autentické zvuky prírody a medvedích pazvukov. Roztomilé medvieďatko a dokonalá práca cvičiteľov zvierat, ktoré sa vo filme vyskytujú. Určite zaujímavý a kvalitný, nielen filmový, ale aj poznávací zážitok.

Zaujímavý príbeh, ktorý však hodnotiť nemá zmysel, nakoľko sa opiera o antickú predlohu. Ale Pasolini ho vhodne použil ako paralelu s príbehom odohrávajúcim sa v predvojnovom Taliansku. Franco Citti bol v úlohe Oidipa skvelý, aj keď občas až priveľmi emotívny. Nevhodná hudobná zložka a roztrasená kamera pôsobili rušivo, čím narúšali filmový zážitok a marili potenciál, ktorý film, nesporne, mal. P.P.Pasolini to určite nakrútil tak, ako to mal v svojich predstavách, tak ako to on chcel a všetko, čo tam bolo, určite malo preňho význam a určitý stupeň dôležitosti. Avšak to ešte neznamená, že sa s tým musím stotžňovať, a že sa to musí páčiť aj mne.

Film zachytáva osudy viacerých ľudí v nikoľkých dejových líniách, ktoré sa jemne a nenásilne prelínajú. Postavy a situácie pripomínajú tie, s ktorými sa každodenne stretávame, a to robí film ešte viac realistickejší, dôveryhodnejší a autentickejší. Jemne a s nesmiernou ľahkosťou a citom film osciluje medzi dramaticko-tragickým a romanticko-komedialným žánrom a ani na sekundu vám to nepríde neprirodzené či nevhodné. Film Malé deti vo vás nevyvoláva patetické záplavy emócií a neťahá z vás nasilu slzy, film Malé deti vás iba prinúti povedať si: "Hm, aj také veci sa stávajú..."

Za to, ČO sme vo filme videli, by som mohol chváliť autora literárnej predlohy Kena Keseya, resp. scenáristov Boa Goldmana a Lawrenca Haubena za to, ako sa im ju podarilo spracovať. Ale za to, AKO sme to mali možnosť vidieť a za nesmierny cit, s ktorým k nakrúcaniu filmu pristupoval, môžem chváliť len a len Miloša Formana. Film sa na nič nehrá, neobsahuje žiadne miesta umelelého sentimentu, film nechce, aby sme pacientov ľutovali či s nimi súcitili. Film len poskytuje realistický a autentický obraz psychiatrickej liečebne, čomu, samozrejme, napomáhajú aj vynikajúce herecké výkony všetkých "bláznov", ktoré zároveň robia ich ochorenia nesmierne realistickými a hlavne uveriteľnými. A Jack Nicholson je naozaj výborný herec a týmto filmom to len potvrdzuje. Bez neho by tento film nebol tým, čím je. Preletu nad kukučím hniezdom nemám čo vytknúť a tak na záver vám ho všetkým iba vrelo odporučím!

L. Visconti sa javí ako nesmierny fanúšik Mannovej predlohy, pretože v každej scéne bolo cítiť lásku a cit, s ktorými k nakúcaniu adaptácie pristupoval. Avšak štýl, akým je to natočené, je pre mňa osobne nevyhovujúci. Minimum dialógov, dlhé scény, alegoricky vyjadrený dej a myšlieky, ktoré možno pochopiť iba zo zaujímavej kamery, zmien hudobných motívov či z výrazov tvárí postáv a ich konania. To je však pre mňa dosť nepostačujúce, nenaplňujúce a miernu nudu spôsobujúce. Asi som však len ešte nepodlahol čaru klubových filmov...:)