Anderton

Red Rose kombinuje sociálnu drámu, teenagersku drámu, rodinnú drámu, horor aj sci-fi a robí to veľmi slušne, i keď je cítiť, že ak by tieto scenáre nakrútil áčkový režisér, tak sme mohli mať seriál sezóny. Druhá epizóda je asi ešte lepšia ako tá prvá, avšak nie som príliš schopný uveriť krajným riešeniam, ku ktorým sa vzhľadom na "správanie" apky chovajú postavy, ktoré ju dosiaľ mali v telefóne. Na záver nás každopádne čaká nečakané prekvapenie. 70%

Perfektné prostredie mestskej časti v Británii, neopozerané obsadenie, niekoľko takmer až hororových momentov a veľké tajomstvo, na ktoré dostaneme odpoveď zrejme na konci série. Zatiaľ to môže atmosférou pripomenúť Eufóriu, ale s tým mnohí nemusia súhlasiť. Možno by sa pilot dal hodnotiť aj vyššie, snáď len tá všemocná apka pôsobí až príliš sci-fi a v Black Mirror nie sme.

Závidím ľuďom, ktorých tento film hlboko zasiahol, pretože presne o to Svátkovi išlo. Dlho som nevidel dielo, ktoré by sa tvárilo tak vážne a z ktorého by tak trčala snaha o to byť akýmsi všefilmom o všetkom. Prečo namiesto rozvíjania vzťahov a hromadením dôležitých udalostí sledujeme posadnutie zlým duchom, prázdne rádoby mystické zábery a počúvame legendy o deťoch vetra, ktoré nikam nevedú, podľa mňa nepochopil z filmu ani autor predlohy. Kvázi veľké múdro o veľrybe by dávalo zmysel snáď len v nejakej fantasy o posmrtných životoch, tu má z toho divák dojem, že štáb si pri presune z miesta na miesto pre zábavu nakrútil veľrybu a pekný záber chcel dodať do výsledku. No a potom ich napadlo, že by jeho prítomnosť bolo treba doslovne vysvetliť.

Niekoľko desiatok minút som si hovoril, že síce ide o kvalitné remeslo po všetkých stránkach, ale stále ide o divadelnú hru "len tak mimochodom" nakrútenú na kameru. Po veľmi filmovo a špinavo nakrútenej bitke na poli (zaobišla sa ale bez explicitných záberov) som zmenil názor a dojem z veľkofilmovosti zostal až do konca. Vyznať sa v postavách nie je najjednoduchšie, asi je Falstaff materiálom skôr pre opätovné pozretia, každopádne je zrejmé, že ide o povinnú filmovú čítanku.

Stereo si treba vážiť najmä vďaka tomu, že sa tu Cronenberg zaoberal telepatiou a tú využil predsa len o triedu či dve lepšie v Scanners. Možno by ich nenakrútil nebyť práve Sterea. Inak by filmu myslím viac slušala čisto hraná forma so zvukom (postavy by ale mohli byť naďalej nemé), ako mockument pôsobí až príliš chladne, odťažito a vlastne nejde o nič iné než experiment. Ale experiment ako debut jedného z najosobitejších režisérov histórie kinematografie.

Izraelské úrady sú podobne neschopné ako všade na svete, takže pokiaľ vám niekto niekedy oznámi, že... tak si veci radšej sami overte. Po jednoznačnej expozícii však nasleduje výhybka a Maoz nám ukazuje, že dramaturgia jeho filmu je o niečo zložitejšia. Všetko nakoniec do seba zapadne vďaka poslednej scéne s ťavou. Ide síce aj o kritiku miestneho riešenia nepríjemných problémov, v tomto prípade nešťastnej nehody, avšak asi ešte viac išlo Maozovi o až mysteriózne sa zamyslenie nad osudom, ktorý má nad nami takú moc, že pred ním nikam neutečieme. A že je to, beťár jeden, veľký cynik.

Historický film Kena Russella je historický film Kena Russella, takže treba očakávať vysoko štylizovaný autorský film a žiaden naleštený internacionálny akademizmus, nič proti nemu. Russell sa príliš nezdržuje a servíruje násilie, orgie, explicitné zábery mŕtvych tiel či kostier hneď od začiatku. Sympatický tu nie je nikto, Grandier je ale aspoň jeden z mála, kto nie je priamo odporný. Mníšky predstavujú ovplyvniteľnú masu, avšak nič iné im ani neostáva, pokiaľ nechcú prežiť mučenie akému podrobuje režisér viacero svojich postáv. Zaujímalo by ma, či film videl Pasolini a čo naňho povedal. Percentuálne samozrejme nehodnotiteľné.

Objektívne jeden z najzbytočnejších remakeov všetkých čias, čo ale znamená skôr to, že prišiel príliš skoro po origináli a neprináša nič špeciálne nové, než že by bolo všetko zle. Čo ale dobré nie je, je pocit, že v momente, kedy sa Vinník začne rozbiehať, tak zrazu skončí. Osobne by som si celkom rád užil nejaký zásah v horiacom Los Angeles a pozrel by som sa aj na súd. Ale Pizzolatto a Fuqua chceli byť tak iní a verní atmosfére originálu, až im to publikum neakceptovalo. No a tie hviezdne mená v titulkoch sú okrem Gyllenhaala čistý blud. Ak vám samozrejme nestačia ku šťastiu iba ich hlasy. 50%

K tomuto filmu som sa dostal skrz Aronsonovej knihu Scenár pre 21. storočie a vnímať emotívne silný puzzle príbeh aj z hľadiska dramaturgie (kazetová mozaika) mu dodáva ďalšie body navyše. Jediným "záporom" je tak množstvo postáv, v ktorých sa nie je vôbec jednoduché vyznať. Štyri matky, štyri dcéry, niekoľko mužských postáv, rôzne časové línie a ja musím bohužiaľ priznať, že sa mi po čase plietli. Skrátka Klub šťastných žien je film, ktorý vás síce emocionálne zasiahne ihneď, ale pre jeho plné pochopenie ho máte chuť vidieť ihneď znova. Alebo v krátkom časovom období.

Keď po niekoľkých záberoch viete, že film ohodnotíte plným počtom. A to vás v každej minúte prekvapí niečím novým alebo vtipným. A zároveň ide o dôkaz, že každý kvalitný režisér by mal mať toho veľa napozeraného a že každý poctivý divák tiež. Pálfi vytvoril niečo, čo je neopakovateľné a čo by mohol ďalej rozvíjať iba on sám, pretože niekto iný by bol považovaný za plagiátora. Tým myslím, že by takýmto spôsobom mohol nakrútiť napríklad akčný film, sci-fi, či horor, alebo ľubovoľný žáner. Častokrát poteší dokonale vtipná juxtapozícia, ako napríklad v prípade Basic Instinct + Psycho.