Dům z karet

Dost zvláštní film, kterému je potřeba dát šanci a pomalu ho nechat na sebe působit. Netradičně obsazený T.L.Jones jako psychiatr a K .Turner jako umanutá matka - všichni trošičku posunutí od reality a nejen centrální postava malé Sally. Celý film na mne působil tak rozměkle a neskutečně, jako sen.... (18.06.2009)

Nakoniec, prečo nie? Film o obrovskej sile, odhodlanosti a viere matky v navrátenie svojho dieťaťa späť do života si zaslúži pozornosť. A zaslúži si aj pochvalu, zvlášť ak je tak podmanivo, takmer až hororovo natočený a plný skvelých hereckých výkonov. Rok vzniku môjmu celkovému hodnoteniu tiež nahráva, nezostarlo to ani o príslovečnú piaď a môže sa hrdo pýšiť spoločnosťou takých malých-veľkých snímkov ako K-Pax, Dveře v podlaze či Dům z písku a mlhy... (02.11.2007)

Tento snímok je veľmi veľmi lacný a priamo z neho čpí slabučký rozpočet a mizerní amatérski herci. Prekvapivo ma však prekvapil a vôbec ma nenudil. Neviem ako by to bolo pri opätovnom zhliadnutí, ale pri prvom to bolo celkom príjemný zážitok. To najlepšie je práve čo naznačuje názov snímky. A to domček z kariet. Mladá "autistka" ktorá prestane rozprávať si postaví domček z kariet a jej vynaliezavá matka začne stavať rovnaký dom z drevených dosiek na svojej záhrade. Nakoniec sa tam malá Sally dostane a "vylieči" sa z jej neidentifikovanej choroby. Je to natočené veľmi slušne, pretože ako som spomínal, je to veľmi lacné a béčkové dielo. Takže pred réžiou klobúk dole. Rozhodne môžem odporučiť, ak sa k tejto sníme vôbec dostanete, pretože aj ja som mal problém to vôbec nájsť. (03.10.2019)

Dom z kariet, aj napriek skvelému obsadeniu pôsobí viac ako televízny film. Čo je škoda, pretože sa tým tvorcovia pripravili o možnosť zabojovať o ceny a priazeň širšieho publika. Je to fajn film, ale trochu nedotiahnutý a nakoniec vyšumí do prázdna. Videl som v roku 2002, možno by som mal dnes na film iný pohľad. Videl som ho kvôli mojej obľube Tommyho Lee Jonesa. (15.01.2013)

Pôvodne som chcel dať 2 hviezdy, ale ten sfušovaný priamočiaro jednoduchý a pseudoumelecký záver to zaklincoval. Taká krásna téma, ktorá sa dala rozvinúť, analyzovať a mohla diváka emocionálne zasiahnuť, skončila ako filmová ponáška na Da Vinčiho kód, kde rolu spasiteľa dcérinej duševnej jedinečnosti, zohrá matka, sama labilná, ale ona ten kľúč k dcére nájde. Vo vyrtuálnej realite. Je to chvála nezodpovednosti matky a povrchnosti scenáristu. (03.12.2010)