Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Madsbender
    *****

    Skôr, než sa na pultoch kníhkupectiev objavilo Orwellove 1984, prišiel so svojou víziou ostro sledovanej pásovej výroby a kolektívnej práce v jednom veľkom ľudskom stroji Charles Chaplin. Modern Times možno interpretovať ako parafrázu na jeho ťažký súboj s nastávajúcou érou zvukového filmu, ktorá hrozila rázne ukončiť jeho kariéru. Chaplin sa však tak ľahko vzdať nemienil a žáner nemej grotesky ešte nejakú chvíľu neopustil. V tomto filme však už učinil prvé kroky smerom v ústrety diváckym túžbam a podujal sa experimentovať so zvukom, ktorý učinil nosným prvkom niektorých pasáží (i nehumorných). Mimo línie, kritizujúcej automatizovaný priemysel, na ktorý dohliada z obrazovky "Veľký brat", šéf továrne, a s ním narastajúce problémy - spoločenské nepokoje, nezamestnanosť, násilie v uliciach, lúpeže, vražda - má film výstavbu charakteristickú pre Chaplina. Jeho Tulák sa opakovane dostáva do konfliktu so strážcami zákona, je zatiahnutý do neželaných situácií, zamiluje sa do krásneho dievčaťa a nechýba ani scéna s tanečno-speváckym číslom na večierku. Predsa však majú Modern Times omnoho väčší význam, než väčšina jeho tvorby do polovice 30. rokov a sú v mnohých ohľadoch iné. Predovšetkým sú však nadčasovo zábavné a ich myšlienky sú stále aktuálne. Ako ilustrácia môže poslúžiť pasáž, v ktorej je Tulák pre pomoc pri vzbure väzňov prepustený, ale vonku prebiehajú štrajky a demonštrácie, zúri hlad a chudoba. Jeho jemne filozofická otázka preto logicky znie: "A nemohol by som tu zostať?" Nie, Charles, nemému filmu odzvonilo, je čas posunúť sa ďalej. I keď to tam vonku, vo svete zvukov a neustáleho hluku bude ťažké, ty to zvládneš. 90%(3.12.2014)

  • T2
    *****

    Charles Chaplin a jeho hlboká studnica prešpikovaných nápadov, ani dlhý čas od nakrútenia filmu nedokáže nič ubrať na jeho sile. Chaplin bez chyby zvláda svoje postavenie vo filme po všetkých stránkach, výborné mu sekunduje ale i skrášľuje okolie tvárička Paulette Goddard. ║Rozpočet$1,5milionovTržby USA $163,245(za rok 2004)║Tržby Celosvetovo $443,000(5.12.2007)

  • Jirka_Šč
    ****

    Pro mě osobně trochu hůře stravitelné. Méně konzistentní než The Kid, občas jsem si uvědomoval naivitu tehdejší sociální kritiky, v některých okamžicích jsem si říkal, že je Chaplinova "nešikovnost" v nových zaměstnáních přehnaná (pokud to ale budu chápat jako sled groteskních scének, pak ok). Tolik negativa. Na druhou stranu geniální scény člověka ve stroji, člověka krmeného automatem, bruslení v obchoďáku nebo chaplinův zpěv. Také závěr, který film poněkud zvedl a Paulette Goddard, která dokázala být Chaplinovi rovnoceným partnerem. Některými lidmi kritizované prvky němé éry mi v tomto filmu vůbec nevadily.(17.7.2011)

  • B!shop
    *****

    Hodne prijemny prekvapeni, prozatim nejlepsi Chaplinovo film, co jsem videl a zaroven jedna z nejvtipnejsich grotesek. Je sice fakt, ze 85 minut uz je trochu moc, ale dej nastesti neni na jednom miste a Chaplin tak dela bordel na ruznejch zajimavejch mistech, jednou ve vezeni, podruhy v obchodaku, pak zas v rozpadajicim se dome atd. takze gagy se stridaj a Chaplin ma k dispozici ruzny veci, z kterejch tezi maximum. Trosku me zarazil zvuk, obcas nekdo mluvi nebo Chaplin zazpiva a pak tu jsou zas klasicky titulky, trosku divny. I tentokrat ma Chaplin k dispozici zenskou, ale tentokrat to nehraje na zadnej desnej dojak s smutnym koncem, ale je to proste od zacatku do konce skvela komedie s hromadou nezapomenutelnejch scen.(20.2.2010)

  • Dale
    ****

    Scéna pri továrenskom páse je nezabudnuteľná. Škoda, že po odchode z továrne je už zábavných momentov pomenej a vytratí sa aj trefné parodovanie výdobytkov modernej doby. Opäť to ide podľa zabehnutej chaplinovskej šablóny - chudobný tulák stretne ešte chudobnejšie dievča, snaží sa jej pomôcť a aj sa do nej zaľúbi. Aspoň že tentokrát to je čarovná Paulette Goddard, ktorá má celkom moderný look a aj napriek tomu, že nehovorí, tak jej herecký prejav bol perfektný.(11.9.2015)

  • - Charles Chaplin bol kvôli filmu Modern Times obvinený z plagiátorstva. Produkčná spoločnosť Tobis tvrdila, že nápady a scény prevzal z filmu À nous la liberté / Nech žije sloboda. Režisér filmu, René Clair, bol veľkým obdivovateľom Chaplina a preto odmietol vypovedať. (Diazbros)

  • - 7. listopadu 1999 byl film promítán při otevírání zrekonstruovaného Silent Movie Theatre (Němé kino) v Los Angeles. (HellFire)

  • - Film provází zejména píseň "Smile", kterou složil Charlie Chaplin. Slova napsali až o téměř 20 let později John Turner a Geoffrey Parsons. Ve filmu zní tedy píseň bez hlasového doprovodu. Chaplin sám píseň nikdy nenahrál, ale nazpívaly jí desítky dalších interpretů. (KrystofD)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace